Kofeín je základnou zložkou praženej kávy, ktorý má mnohonásobný vplyv na fyziológiu ľudského tela. Po vypití kávy dochádza v krátkom čase k nárastu produkcie dopamínu, čo sa prejavuje stimuláciou mentálnych a fyzických činností. Dopamín je neurotransmiter, ktorý zodpovedá za indukciu pozitívnych vnemov v zodpovedajúcich častiach mozgu. Antioxidačné vlastnosti kávy priaznivo pôsobia pri chorobách ako je rakovina či cievna mozgová príhoda, kde je patologický proces viazaný na produkciu voľných oxidatívnych radikálov.
Vplyv pitia kávy ako preventívneho agensa progresu ochorenia bol intenzívne študovaný aj pri neurodegeneratívnych ochoreniach mozgu, hlavne pri Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe. Kofeín a ďalšie chemikálie kyslej povahy, ktoré vznikajú pražením kávy, môžu po požití spôsobovať nežiaduce účinky, tie sa môžu prejaviť trasom, arytmiou srdca, náhlou žalúdočnou nevoľnosťou, až pocitu na zvracanie, potením alebo aj bolesťou hlavy. Tieto symptómy sú spôsobené náhlym poklesom koncentrácie dopamínu po vypití kávy, ktorému predchádzal krátkodobý účinok zvýšenia dopamínu v cieľových oblastiach mozgu vplyvom kofeínu.
