Nazdar kávoši!
Zasa raz taký deň… Kuchyňou sa mi šíril nepríjemný zápach a došlo mi, že to bude zo smetného koša. Opatrne som sa k nemu priblížil, ľavou rukou som si pre istotu držal nosné dierky a pravou som odklápal vrch plastovej nádoby, aby sa mi naskytol priam zúfalý pohľad. Nebudem ho bližšie opisovať, ale začal som odchovávať možno aj nové druhy ríše miniatúrnych zvierat.
Okamžite som s tým letel von. Celý kôš som potom niekoľko hodín sterilizoval v horúcej vode s Jarou a ešte niekoľkými ďalšími čistiacimi prípravkami, ktoré som mal po ruke. Situáciu som vďaka nasadeniu vlastného života napokon dostal pod kontrolu, ale nebolo to veru bohviečo.
Príčinou tejto skazy boli podľa všetkého zemiakové šupky, ktoré si v koši spolu s ďalším odpadom hoveli niekoľko dní. Uvažoval som, ako to v budúcnosti robiť lepšie a podobnej nepríjemnosti predísť. Kôš by som pochopiteľne mohol vynášať častejšie, ale to sa mi nezdá ako šťastné riešenie: spotrebujem totiž viac vriec na smeti.
Následne to prišlo. Heuréka moment! Spotreboval som kávu, ktorá je balená v biodegradovateľnom obale a sám seba som sa spýtal: čo ak by som tento obal následne naplnil organickým odpadom? Veď v jeho vrchnej časti je hermetický zips, ktorým obal bez najmenších problémov opätovne uzavriem a neunikne z neho žiadny nepríjemný zápach.
Sám som bol zvedavý, ako sa mi to osvedčí, ale dopadlo to vynikajúco. Týmto spôsobom som okrem šupiek zo zemiakov odseparoval aj banánové šupky, vyžmýkané citróny, škrupiny od vajec, stopku od paradajok, cibuľové šupky a podobné vecičky. Vytvoril som si teda vlastný kôš na bioodpad a mal som z toho ozaj dobrý pocit.
Veď celá táto kôpka sa napokon sama rozloží a z dlhodobého hľadiska teda nevytvorím žiadny odpad. A navyše mi po smetnom koši nebudú liezť nechutné živočíchy. Juch!
Majte sa,
váš BOK.
PS: keď je káva dobrá, tak je káva dobrá.
