O tom, že hospodárska kríza je nablízku a môže prísť kedykoľvek, sa hovorilo už dlhšie. Skeptici to doslova privolávali, no pozitívne zmýšľajúci ľudia nič také nečakali. Napokon to za nás rozhodol koronavírus a krízu privolal de facto okamžite. Už je tu a nevyhneme sa jej. Bohužiaľ.
Pred pár dňami sme písali o tom, že táto situácia bude mať veľmi nepríjemný dopad aj na kaviarne. Tie musia byť v tomto období zatvorené, negenerujú teda žiadny príjem, no na druhej strane musia platiť nájom, odvody, platy zamestnancov. Nákladov je vždy dosť. Aj preto sa objavili úvahy, že v závislosti od dĺžky trvania súčasných karanténnych opatrení by mohla zaniknúť až polovica prevádzok.
Finančné toky sa zastavili, krach klope na dvere
Samozrejme, že táto situácia sa netýka len kaviarní, ale aj mnohých ďalších podnikov, maloobchodných prevádzok, živnostníkov podnikajúcich v kaderníctve, kozmetike a všade možne. Skoro všetko je zatvorené a finančné toky vyschli. Niekto ich zahradil a nikto z nás nevie, kedy sa tento potôčik opäť pustí.
Z diskusií na sociálnych sieťach je zrejmé, že veľa ľudí čaká na pomoc vlády. Naťahuje ruku a hlasne kričí, že nemá z čoho žiť. Úplne to chápem a podobné problémy riešim aj ja. Riešime ich skoro všetci. Tí, ktorí nemajú vytvorený potrebný finančný vankúš, stoja na hrane priepasti.
Nie je to však také jednoduché a na alternatívu, že niekto tento problém vyrieši za nás a zachráni nás, treba čím skôr zabudnúť; štát možno nejaký poplatok odpustí, ale nemôžeme byť takí naivní a myslieť si, že nás spasí. Sám totiž nemá. A navyše aj štátnej pokladnici kvôli kríze vypadnú príjmové položky. Na to, aby nám to došlo, nemusíme mať vysokú školu.
Treba vytvárať hodnotu
Princíp, na ktorom dnes všetko stojí, je vytváranie hodnoty. Niečo vytvorím (či už produkt alebo službu), predám to a zinkasujem za to peniaze. Je jedno, či túto hodnotu vytváram ako barista v kaviarni, ako automechanik, zamestnanec banky, krajčírka alebo ja ako človek, ktorý píše články a venuje sa spravodajstvu. Musím niečo vytvárať, pretože ak nie…
…tak v tom prípade nemám nárok chcieť za to nejaké peniaze. Za nič sa totiž peniaze nedávajú. Nech to znie akokoľvek kruto, nemôže sa päť miliónov ľudí postaviť do radu s natiahnutou rukou a čakať na milosť novej vlády. To by sme skĺzli doslova do sci-fi roviny.
Výhovorky „ja nemám čo robiť“, prípadne „v mojom prípade sa nič nedá“ alebo „aj by som niečo chcel robiť, ale mám doma deti“, sa neakceptujú. Bohužiaľ. V mnohých prípadoch je finálnym dôsledkom len skutočnosť, že človek celé dni preleží pred telkou, pri Netflixe alebo hrá počítačové hry. Je nečinný a keď nič nevytvorí, nič nedostane. A je mi úplne jasné, že je to napísané tvrdo a kruto. Podľa mňa je však načase naliať si čistého vína.
Ale čo mám potom robiť?
Podľa mňa si treba nájsť svoju cestu a opäť začať niečo vytvárať. Niečo produkovať. Niečo, po čom by mohol byť dopyt, prípadne čo by nám začalo prinášať návratnosť a dodatočné financie. Najhoršie, čo by sme mohli „spraviť“, je pasívne čakať na zázrak a externú pomoc.
Ak mám kaviareň, mám to ťažké, pretože kávičkári si posedieť neprídu. Nemôžu. Môžem sa však v danej oblasti vzdelávať, učiť sa nové baristické triky, môžem pripravovať stratégie na dva alebo tri roky dopredu, uvažovať o pridaní nových produktov, môžem publikovať články a budovať komunitu kávičkárov, ktorá sa mi neskôr odmení. Alebo môžem v rámci toho, čo mi živnosť dovolí, robiť napríklad rozvoz balenej kávy, prípadne alkoholu. Čohokoľvek.
Každý si vie niečo nájsť
To isté platí o všetkých ostatných oblastiach. Pri dnešných možnostiach a množstve materiálu na internete sa môže každý aspoň vzdelávať a posúvať svoju odbornosť na vyššiu úroveň, aby z toho potom ťažil a aby to využil vo svoj prospech. Možností sú tony, len treba chcieť.
Teraz úplne uletím, ale ten, kto je dostatočne šikovný, môže šiť rúška a predávať ich, niekto môže maľovať obrazy a zarobiť na nich, niekto zdobiť kraslice pokojne aj s obrázkami koronavírusu, niekto zasa poorať krásny zelený trávnik za domom a vysadiť tam zemiaky. Preháňam, jasné. Jednoducho si však treba nájsť niečo, vďaka čomu sa preležané dni premenia na plodné a vďaka čomu sa vytvorí dodatočná hodnota, ktorú bude možné speňažiť.
Správajme sa zodpovedne
Jedným z liekov na vzniknutú situáciu je aj zodpovednosť. Veď si len vezmime, že ak by sme všetci dva týždne vydržali doma, choroba by sa nemala ako šíriť a onedlho môže všetko fungovať, tak, ako predtým. Tí, čo napriek všetkému chodia do roboty, musia dodržiavať najprísnejšie hygienické opatrenia a zabrániť tomu, aby sa vírus ďalej prenášal. A tým, ktorí prišli zo zahraničia a nie sú schopní dodržiavať karanténne opatrenia, musíme dať jasne pocítiť, že toto ich správanie akceptovať nebudeme.
Pretože je sakra rozdiel v tom, ak bude toto obdobie trvať už „len“ týždeň či dva, alebo bude kvôli niekoho nezodpovednosti trvať ešte dva mesiace. Škody by v tom prípade boli radovo vyššie, o prácu by prišli možno aj státisíce ľudí. Musíme teda v čo najväčšej miere ostať doma, vyhnúť sa kontaktu s ostatnými a aj takto chorobu potlačiť. Čo najrýchlejšie.
Spoločne to zvládneme
Napokon to bude v mnohých sférach našich životov asi tak, ako pri napadnutí koronavírusom. Tí, ktorí majú inú „chorobu“ (malú finančnú rezervu, dlhy, prípadne úvery), to pravdepodobne nezvládnu a ocitnú sa na mizine. A čím to obdobie potrvá dlhšie, tým ich bude viac. Prežijú len najzdravší a najsilnejší.
Držme si palce, aby sa to napokon dotklo čo najmenšieho počtu z nás. A nájdime v sebe toľko ľudskosti, aby sme tým, ktorí situáciu nebudú zvládať a zatlačí ich na kraj útesu, nejakým spôsobom pomohli. Neraz sme ukázali, že v ťažkých okamihoch sa vieme spojiť a ťahať za jeden koniec povrazu. Spoločne to určite zvládneme a opäť svitne na lepšie časy.
Azda už čoskoro.
