Na európskom kontinente sa káva vôbec nepestuje. Ani najjužnejšie krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Grécko či Turecko na to nemajú optimálne podmienky. Európa ako taká však napriek tomu má kávové plantáže, avšak nie na starom kontinente, ale na Kanárskych ostrovoch ležiacich západne od Afriky. Tam sa to už ako-tak dá.
Pre pestovanie kávy je do istej miery „vyhradený“ tzv. kávový pás nachádzajúci sa v okolí rovníka, konkrétne medzi Obratníkom Raka a Obratníkom Kozorožca. Ten zahŕňa krajiny strednej a južnej Ameriky, veľkú časť Afriky, avšak aj južnú časť Ázie a severnú Austráliu.
O pestovanie kávy sa snažia aj v Japonsku
S kávou sa však doslova trápia aj v Japonsku, ktoré leží o niečo severnejšie. Miestni nadšenci si nedajú povedať a robia všetko, čo je v ich silách. Začalo sa to ešte pred niekoľkými desaťročiami, keď sa mladý Seiči Jošitama spoznal s brazílskym prisťahovalcom, ktorý so sebou priniesol aj sadenice kávy. Dve fľaše japonskej pálenky šóčú za sto sadeníc kávy; tak znela dohoda, ku ktorej prišlo ešte v roku 1983.
Kávovníky boli vysadené na ostrove Tokunošima nachádzajúcom sa medzi ostrovami Okinawa a Amami, kde Jošitama dovtedy pestoval cukrovú trstinu. Prešli dlhé roky, dnes má tento pánko už 75 rokov a naďalej sa venuje káve. Nemá to jednoduché, ale dokáže zásobovať kaviareň na ostrove, ktorú vedie jeho manželka Mičiko.
Kávový pás a snaha o jeho rozšírenie
„Nachádzame sa približne 340 kilometrov od kávového pásu,“ uviedol Seiči Jošitama v rozhovore pre Nikkei Asian Review. „Zdravý rozum hovorí, že len hlupák by sa tu pokúšal sadiť kávu. Ostatné podmienky však vyhovujú. Pôda je tu na zdvihnutom koralovom útese mierne kyslá a máme ideálne množstvo zrážok. Keď k tomu pridáme množstvo úsilia a excelentné japonské farmárske techniky, dajú sa tie prekážky prekonať.“
Postupom času sa pridalo viacero ďalších japonských farmárov, avšak v roku 2010 prišla pohroma. Tajfún doslova zlikvidoval kávové plantáže a ôsmi z jedenástich pestovateľov na ostrove Tokunošima to následne vzdali. O sedem rokov neskôr prišla pomoc zo strany spoločnosti Ajinomoto AGF, ktorá zabezpečila výbavu slúžiacu ako ochranu pred silnými vetrami a počet farmárov razom stúpol na 30.
Kávu pestuje aj japonská futbalová hviezda
Káva sa pestuje aj na ostrove Okinawa, kde sa jej venuje bývalý japonský futbalový reprezentant Naohiro Takahara. Má tam futbalový klub Okinawa SV a kávovníky vysadil v kopcovitej oblasti hneď vedľa tréningového ihriska. Rozhodol sa, že týmto spôsobom podporí miestnu ekonomiku a hráčom pomôže trochu si privyrobiť.
Nie je to však jednoduché, pretože rastliny, ktoré zasadil pred vyše rokom, zatiaľ ideálne nepodrástli. Majú len čosi vyše metra, pričom v ideálnom tropickom prostredí dorastajú až do troch alebo štyroch metrov. Ešte však majú čas, pretože prvý zber sa čaká až o dva alebo tri roky. Na začiatku bolo len 250 rastlín, avšak farmári veria, že ich ročne dokážu vysádzať až 10 000.
Kávu nájdeme aj na Galapágach orientu
Kávoví pestovatelia sa nachádzajú aj na ostrove Ogasawara, ktorý sa nachádza ďaleko na východ od skôr spomínaných ostrovov a približne 1 000 kilometrov od Tokia, avšak spadá práve pod hlavné mesto. Na Galapágach orientu, ako sa tieto ostrovy niekedy označovali, bola káva už od roku 1 878, kedy ju vysadil Takeaki Enomoto, zakladateľ Poľnohospodárskej univerzity v Tokiu.
Vráťme sa však k spomínanému ostrovu Tokunošima a jeho káve. Mimo tejto lokality sa predáva už len v Glaubell Coffee Shope v Tokiu a zákazníci sú spokojní. „Surové zrná sú dosť malé, ale majú fascinujúcu zelenú farbu,“ prezradil Tomojo Kano, ktorý danú kaviareň prevádzkuje. „A nemôžeme pochybovať o tom, že ich kvalita sa od roku 2003, keď som ich ochutnal prvýkrát, zvýšila.“
Japonská produkcia kávy by mala rásť
Dodajme, že skôr spomínaná spoločnosť Ajinomoto chce kávu začať skúšobne predávať v roku 2022, pričom v roku 2024 by jej už chcela vyprodukovať 10 ton. Japonsko ako také v roku 2018 spotrebovalo 470 000 ton kávy, takže táto produkcia bude len absolútne minimálnym zlomkom celkového dopytu, avšak každá snaha sa cení. Hlavne keď vďaka nej vznikne niekoľko pracovných miest a peniaze ostanú „doma“.
