Káva mi nerobí dobre. Čo s tým mám spraviť? Aj vy ste si už položili takúto otázku? Ak áno, tak vedzte, že v tom nie ste sami. Intolerancia na kofeín je totiž celkom bežná.
Mnoho ľudí si bez kávy nevie predstaviť žiadne ráno, ale radi si ju užívame aj v priebehu dňa a mnohí z nás si ju dávkujú dokonca aj po večeroch. Káva dodá energiu, lepšie sa po nej pracuje a zvládajú sa povinnosti. Ale čo s tými smoliarmi, ktorí kávu príliš netolerujú? Ich telo sa nejakým spôsobom prieči a naznačuje, že kofeín nechce.
Najhoršie sú na tom ľudia s úzkostnými poruchami
Stránka The Huffington Post píše o tom, že až 40 miliónov Američanov má problémy s úzkostnými poruchami a práve im môže káva spôsobiť najväčšie problémy. Postará sa totiž o zhoršenie ťažkostí.
„A to preto, že stimulačné vplyvy kofeínu – hlavne keď je konzumovaný vo väčších množstvách – môžu spôsobovať alebo zhoršovať symptómy úzkosti ako napríklad búšenie srdca, nepokojnosť, žalúdočnú nepohodu alebo ťažkosti so spánkom,“ píše HuffPost.
Kofeín ako spoľahlivý spôsob vyvolávania nepohody
Spomínaný zdroj v tejto súvislosti citoval aj Mary Margaret Sweeneyovú, ktorá je profesorkou psychiatrie a behaviorálnych vied na Univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore.
„Výskumné štúdie využívali priemernú až vysokú dávku kofeínu ako spoľahlivý spôsob vyvolávania nepohody u osôb s poruchami úzkosti, takže ich symptómy mohli študovať v bezpečnom a kontrolovanom prostredí,“ skonštatovala Sweeneyová, podľa ktorej je kofeín v tomto smere veľmi spoľahlivým pomocníkom.
Na kofeín reaguje každý inak
Čo je však zvláštne, reakcie na kofeín sú u každého človeka iné. Niekto bez problémov zvládne aj tri espressá, pokojne si ľahne a zaspí, no niekto z nich bude celý deň rozhodený. Nuž a vedci prišli na to, že ľudia, ktorí majú úzkostné poruchy, sú na kofeín citlivejší.
„Niektorí jednotlivci môžu pocítiť úzkosť, nervozitu či nepokoj pri omnoho menších dávkach, ako iní,“ povedala Laura Julianová, ktorá je profesorkou psychológie na Americkej Univerzite vo Washingtone a okrem toho sa intenzívne venuje aj výskumu kofeínu.
„Časť tejto rozdielnosti môže byť spôsobená individuálnou citlivosťou, genetickými rozdielmi, ale aj liekmi a napríklad i orálnou antikoncepciou. Nuž a svoj vplyv má aj množstvo kofeínu, na ktoré je daný človek zvyknutý. Môže sa u neho totiž vybudovať tolerancia.“
Kofeín a adenozín
Julianová následne vysvetlila aj fungovanie kofeínu, ktorý sa vlastne naviaže na mozgové receptory určené pre adenozín a obsadí ich. Do mozgu kvôli tomu de facto neprichádzajú signály o tom, že telo je unavené – ak by sme to chceli povedať veľmi zjednodušene.
„Adenozín sa v našich mozgoch hromadí počas trvania bdelosti a spôsobuje, že sme čoraz ospalejší a menej ostražití. Kofeín však zablokuje receptory určené pre adenozín a tým pádom vlastne spôsobuje, že sa cítime bdelejší a ostražitejší,“ zdôraznila Julianová.
Aký je denný limit kofeínu?
Všeobecne platí aj iná vec; treba si dať pozor na množstvo kofeínu, ktoré človek príjme. Hovorí sa o tom, že maximom by malo byť 300 až 400 miligramov denne, pričom v jednotlivých štátoch je táto úroveň stanovená rôzne. Určujú ju úrady zodpovedné za daný región. Sú však ľudia, ktorí majú problém už aj pri množstve 200 miligramov.
„Malé množstvo kofeínu zvyčajne úzkosť nespôsobuje a mimoriadne vysoké množstvo ju naopak spôsobí u každého,“ pokračovala odborníčka, ktorá sa vzápätí opäť vrátila k tomu, že každý človek je iný. Všetci máme určitý limit, avšak všetci ho máme posunutý inde. A tí, ktorí majú s úzkosťou problémy aj bez kofeínu, ho majú veľmi nízko.
Káva, energetický nápoj, čaj
„Dávka kávy môže obsahovať od 50 až do 500 miligramov kofeínu v závislosti od druhu kávových zŕn, veľkosti nápoja či spôsobu prípravy,“ hovorila ďalej Julianová pripomínajúc, že robusta má viac kofeínu ako arabika a keď si dáte niektorý z najväčších nápojov v Starbuckse, tak už len jeho vypitím prekročíte 400 miligramov kofeínu!
No a ak k tomu pridáte ešte nejaký energetický nápoj, alebo pokojne aj čierny čaj, už je toho priveľa. Aj preto pridala tvrdenie: „Niektorí ľudia v skutočnosti konzumujú omnoho viac kofeínu, ako si uvedomujú.“
Osobné pozorovanie
Záver je napokon jednoduchý; každý človek by sa mal pozorovať a sám uvidí, čo mu robí dobre a čo mu naopak škodí.
„Uvediem príklad. Keď sa napríklad cítite obzvlášť nervózne, prípadne máte problém so spánkom, nevypili ste náhodou o kávu viac, ako inokedy? Takto dokážete odpozorovať, či je množstvo spotrebovaného kofeínu v nejakom vzťahu so symptómami. Uvidíte aj to, či dve šálky kávy vypité okamžite po sebe spôsobia väčšiu nervozitu ako dve šálky vo vzdialenejších časových okamihoch, prípadne či vám kofeín požitý v neskoršej fáze dňa spôsobuje problém so spánkom,“ dodala Laura Julianová.
