Kolumbijská káva. Keď tieto dve slová poviete komukoľvek, tak sa podľa všetkého dočkáte uznanlivého prikyvovania. Kolumbijská káva má totiž dobré meno a potrebný cveng, za ktorým sa skrývajú roky tvrdej práce. A aj tajomný Juan Valdez s mulicou menom Conchita.
Poďme si túto krajinu trochu predstaviť a ukázať, čo všetko stojí za jej kávovým úspechom. Je toho viac…
Produkcia kávy v Kolumbii
Kolumbia leží v severozápadnej časti Južnej Ameriky, má približne 50 miliónov obyvateľov a z hľadiska rozlohy je približne 23-krát väčšia ako Slovensko. Známa je aj ako krajina drogových dílerov, v ktorej dlhé roky šafáril kráľ kokaínu Pablo Escobar.
Kolumbia je aktuálne tretím najväčším producentom kávy na svete, lepšie sú na tom len Brazília a Vietnam. Áno, Vietnam často mnohých prekvapí a skutočne mu patrí druhá priečka, avšak táto ázijská krajina je kráľom robusty. V arabike je prvá Brazília a druhá Kolumbia. Nuž a spomedzi vyše päťdesiatky krajín ležiacich v kávovom páse (The Coffee Belt) to nie je zlá vizitka.
Kolumbia za rok 2019 vyprodukovala 14,8 milióna jutových vriec kávy, čo je približne 888 000 ton čierneho zlata. Pre porovnanie, v Brazílii je to až okolo 60 miliónov jutových vriec, avšak rozlohou ide o takmer osemkrát väčšiu krajinu.
História kávy v Kolumbii
O tom, ako sa káva do Kolumbie vlastne dostala, kolujú rôzne historky. Dnes to už pochopiteľne nie je možné overiť, ale najpravdepodobnejší scenár hovorí o tom, že ju tam priniesli holandskí jezuitskí misionári niekedy v 18. storočí a prvé rastliny vysadili v hornatej severnej časti krajiny, pravdepodobne niekde okolo hraníc s Venezuelou. Odtiaľto sa postupne dostávala do ďalších a ďalších miest, pričom farmári ju vítali s otvorenou náručou. Bol to nový zdroj príjmov.
Komerčný export kávovníkových zŕn bol realizovaný od začiatku 19. storočia a niekedy ku koncu 19. storočia už Kolumbia patrila medzi najväčších svetových exportérov. Pomohla jej k tomu aj geografická rozmanitosť, veď krajina má okrem mnohých hornatých oblastí s vhodným typom pôdy aj prístup k dvom oceánom: pobrežie Atlantiku má okolo 1 800 a Pacifiku okolo 1 500 kilometrov.
Kolumbijská mikroklíma a marketing
„Kombinácia rôznych ekosystémov, nadmorskej výšky a klímy v Kolumbii sa stará o to, že krajina má široké spektrum rôznych mikroklimatických podmienok,“ povedal spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ Caravela Coffee Alejandro Cadena pre stránku Perfect Daily Grind. „K tomu treba prirátať aj veľmi dobré farmárske praktiky, vďaka ktorým dokáže krajina produkovať arabiku konzistentne počas celého roka.“
Kolumbia je silná aj v pestovaní výberovej kávy, avšak tu by samotné klimatické podmienky nestačili. Svoju rolu musia zohrať aj schopnosti farmárov, využívané procesy, metódy zberu, sušenia, manažment pôdy či ošetrovania rastlín.
„Okrem toho sme investovali do marketingu, ale aj do vedeckého výskumu a technickej podpory, ako aj do verejnej a súkromnej infraštruktúry,“ skonštatoval Cadena. „Práve kombinácia klimatických podmienok a inštitucionálnych investícií mala na kolumbijskú reputáciu ozaj veľký vplyv, a to tak v mysliach pražiarov, ako aj konzumentov, pričom tu máme na mysli dobu výrazne dlhšiu ako 50 rokov.“
Hospodárska kríza a zánik haciend
Na začiatku 20. storočia bola väčšina kávovej produkcie Kolumbie v rukách niekoľkých veľkých producentov, ktorí prevádzkovali svoje „haciendy“. Zamestnávali na nich sedliacke obyvateľstvo, chudobných ľudí a bývalých otrokov. Ich podmienky boli biedne a celú situáciu by sme možno mohli označiť aj za vykorisťovanie.
Prišla však veľká hospodárska kríza, ktorá spôsobila, že na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia mnoho kolumbijských haciend skrachovalo. Vláda tieto farmy prevzala pod svoju kontrolu, rozdelila ich a predala záujemcom spomedzi farmárov.
La Federación Nacional de Cafeteros
Niekoľko prominentných producentov zo „Zona Cafetera“ ešte v roku 1927 sformovalo Federación Nacional de Cafeteros de Colombia (FNC), čo sa napokon ukázalo ako rozhodujúci krok. Do federácie sa postupne pridávali ďalší a ďalší farmári a pestovatelia, no a spoločne si dokázali vyjednať férové ceny kávy a dokonca si aj robiť reklamu.
Práve táto „reklama“, prípadne marketingové aktivity, boli napokon z dlhodobého hľadiska veľmi dôležité. Vznikli totiž značky ako „Juan Valdez“ a „100% Colombian coffee“, ktoré kávu z tejto krajiny neuveriteľne pozdvihli.
Juan Valdez a jeho Conchita
Kampaň, v ktorej sa objavil Juan Valdez, bola spustená v roku 1958 v USA. Išlo o fiktívneho pestovateľa kávy, ktorý sa v reklamách objavoval so svojou mulicou zvanou Conchita. Za všetkým týmto pritom stála federácia FNC, ktorá si zaplatila reklamu na silnom americkom trhu.
„Kampaň napokon pomohla dostať kolumbijskú kávu do myslí milovníkov kávy z celého sveta,“ pripomenul Alejandro Cadena. „Okrem toho pomohla poukázať na prácu, ktorú je pri produkcii kávy potrebné odviesť. Ukazovala aj videá priamo z kávových fariem.“
Kampaň bola napokon taká úspešná, že Juan Valdez odrazu nereprezentoval len kolumbijskú kávu, ale začal byť symbolom celej krajiny. Juan Valdez so svojou mulicou zosobňovali rešpekt, súdržnosť, vytrvalosť, kompromisy, ale aj produkciu dobrej kvality.
Po 45 rokoch fungovania bola táto značka taká silná, že FNC založila vlastnú sieť kaviarní a označila ju práve Juan Valdez. Dnes je zastúpená na vyše 320 miestach celého sveta.
100% Colombian Coffee
Veľmi silný okamih prišiel v roku 1961, keď FNC vytvorila značku „100% Colombian coffee“. Možno to na prvý pohľad znie ako niečo nepodstatné, ale jej význam bol enormný. Zahraniční odberatelia tak de facto dostali záruku, že kupujú kávu výhradne z Kolumbie a vedeli, že nebude premiešaná so vzorkami z ostatných okolitých štátov.
Toto nové označenie napokon fungovalo ako vynikajúci marketingový nástroj, vďaka ktorému dokázali producenti „na globálnom trhu dekomoditizovať a odlíšiť kolumbijskú kávu“. Išlo o jeden z vôbec prvých brandingov tejto úrovne na svete a zafungoval vynikajúco.
„Kolumbijská káva si svoju celosvetovú reputáciu vybudovala celkom sama,“ povedal výkonný riaditeľ FNC Roberto Vélez. „Keď sa obchodníkov a importérov opýtame na to, čo si na našej káve najviac cenia, hovoria hlavne o kvalite a konzistentnosti. Nuž a za týmto treba hľadať aj naše prísne exportné štandardy.“
Niekoľko zaujímavostí na záver
Dodajme, že Kolumbia jednoznačne ťaží zo svojho geografického profilu a zo skutočnosti, že mnohé oblasti ležia vo vysokých nadmorských výškach. Arabika to potrebuje a veľmi sa jej hodí aj tamojšia zrážková aktivita, priemerné teploty, no a rovnako i kvalitná vulkanická pôda. Práve vďaka tomu odtiaľto pochádza až približne 12 percent celosvetovej produkcie arabiky.
Zaujímavá je aj tá skutočnosť, že kávu v Kolumbii pestuje viac ako 500 000 rodín a od príjmov z jej predaja sú závislé vyše 2 000 000 ľudí, teda približne štvrtina tamojšej vidieckej populácie. Až 60 percent kolumbijských farmárov obhospodaruje menej ako jeden hektár pôdy, no a len 0,5 percenta má viac ako 20 hektárov. Z hľadiska exportu je káva po rope a uhlí s podielom 5,43% na treťom mieste.
Kde kúpiť kolumbijskú kávu?
Ak by ste si chceli kúpiť kolumbijskú kávu, tak v okamihu publikovania tohto článku ju v kávovom eshope Blogu o káve nájdete v balíku označenom ako „Veľká sedmička“. Ide o Columbiu Supremo od Casa del Caffé.
