„Keď raz ochutnáš lepšiu kávu, k tej predtým sa už vrátiť nevieš.“ Toto tvrdenie mi v hlave vŕta už dlho a absolútne sa s ním stotožňujem. A v podstate na dennej báze od vás dostávam správy (píšte mi na IG @ladislavkiraly), ktorými potvrdzujete, že ste na tom rovnako. Ochutnali ste lepšiu kávu a neska vám odrazu nechutí. Ba dokonca páchne. Toto je coffee snob paradox.
Zhoršuje sa to
Keď vás zlomím a ochutnáte lepšiu kávu, bude to prebiehať takto: najskôr vám prestane chutiť instantná káva, následne vám bude odporné aj všetko, čo nájdete v bežných obchodoch – teda komoditná káva – a po chvíli vám nebude stačiť ani 90% bežných kaviarní. Budete si posúvať svoju internú latku, ktorú už nedokážete podliezť.
Zľakol som sa
Okamih ľaku u mňa nastal po absolvovaní festivalov v Bratislave a Piešťanoch. Domov som prišiel strašne rozmaznaný a odrazu som nenašiel potešenie ani vo veľmi dobrých kávach, ktoré tu mám. Lebo nemám kávovar za 20 000 a nemám ani takú vodu ako na festivale. Niečo tomu chýbalo.
Kde to skončí?
Začal som sa sám seba pýtať: čo ak to bude takto pokračovať donekonečna? Kde to skončí? Nebudem môcť piť žiadnu kávu okrem nejakých exkluzívnych špecialitiek za desiatky eur? Tieto pálčivé otázky som vzápätí položil chlapíkovi, ktorý pije výberovku už osem rokov a je jedným z našich najuznávanejších odborníkov.
Coffee snob paradox
„Ja to volám coffee snob paradox,“ povedal mi Alex. „U mňa sa tento pocit naplno usadil po prvom porotcovaní majstrovstiev sveta, čo je samozrejme úplný extrém. Celkovo platí, že na dobré sa ľahko zvyká a vyzerá to tak, že kto sa prepije k svetlejšiemu praženiu, naspäť sa už vrátiť nevie.“
Nadhľad nad paradoxom
Opýtal som sa aj na to, či to platí na každého človeka. „Nie, to by som nepovedal. Podľa mňa sa to nedeje úplne u každého. A ani ja v tom nie som až po uši. Mám totiž pocit, že čím dlhšie sa káve venujem, tým väčší nadhľad nad týmto paradoxom získavam. Teraz som dostal zle pripravené, vodnaté a tmavo pražené doppio, no deň mi to nepokazilo.“
Realita bežného života
Alex priznal, že hlavne na šampionátoch, súťažiach alebo festivaloch sa človek môže rýchlo pokaziť, ale domov by si to so sebou priniesť nemal. „Počas roka musím svoje pocity držať v realite bežného života a radového konzumenta. Nedá sa stále piť len najlepšia káva.“
Bufet vs Michelin
Zaujímavé bolo nasledujúce prirovnanie. „Cestu od bežnej kávy k výberovej by som prirovnal k prejdeniu zo staničného bufetu do michelinskej reštaurácie. Nie každý to zvládne a nie každý to chce. Ale ak niekto príliš často jedáva v michelinke, stratí kontakt s realitou,“ dodal Alex.
Ako ste na tom vy?
Ak dám na Alexove slová, tak to vyzerá tak, že som práve začal strácať kontakt s realitou. A ako ste na tom vy? Pociťujete na sebe paradox kávového snoba? Nechutia vám kávy, ktoré vám predtým chutili? Dajte mi vedieť! A kliknite si aj na black.xyz, kde o tom Alex uverejnil blog.
