Minulý rok som si v centre Piešťan všimol nápis „talianska káva“. Skvel sa na kaviarni, bol dobre viditeľný a viem si predstaviť, že bežného človeka, ktorý toho o káve veľa nevie, lákal. Ťahalo ho tam ako psa do udiarne. Na základe dvoch slov má okoloidúci pravý kávičkár pocit, že do šálky mu vyextrahujú luxus a enormnú kvalitu. Malíček sa bude sám zdvíhať. Ibaže talianska káva je zlá káva.
Skromne predpokladám, že „spálená pneumatika v tekutom stave“ alebo „namletý a vyextrahovaný uhlík“ by nelákali. Realitu všadeprítomnej talianskej kávy by však opísali určite lepšie. Vitajte v zaujatom článku zameranom na pozdvihnutie slovenskej pražiarenskej scény a na poukázanie na to, že keď v kaviarňach nájdete značky ako La*azza, Il*y, Pel*ini, Luc*ffé, Sega*redo, Tri*ste, Car*aro, Mus*tti a ďalšie, utekajte preč.
V onen augustový deň, na ktorý narážam v prvom riadku článku, som sa rozhodol, že si nápisy „talianska káva“ budem všímať. Je ich veruže dosť. Fungujú. Ale populárna je napríklad aj „talianska zmrzlina“ a ja len skromne dúfam, že nie je podobnej kvality ako talianska káva. Alebo „jadranská zmrzlina“, ale to som už – ako inak – trochu odbočil.
Taliansko nemá žiadnu plantáž
Vraciam sa k talianskej káve. Asi viete, že v Taliansku nie je žiadna kávová plantáž. Ani najjužnejšie oblasti Sicílie nie sú vhodné na to, aby tam kávovník prežil. Celá Európa je na tom vlastne podobne a v jej kontinentálnej časti nenájdete ani jednu jedinú kávovníkovú plantáž. Grande blamáž.
Talianska káva teda nie je tak celkom talianska. Je to len káva, ktorá do Talianska doputovala. Tam ju zruční talianski maestrovia napražili a celý svet presvedčili o tom, že talianska káva je dobrá káva. Ibaže figu. Talianska káva je zlá káva. Skoro všetka.
Káva pražená až k druhému cracku, na ktorej povrch vystúpili oleje, môže chutiť len horko, spálene, gumovo či asfaltovo. Všetko pozitívne a zdravé, čo v zrnách bolo, je fuč. Keď na prevádzke vidím nápis “talianska káva”, predstavím si presne toto. I položím si otázku, prečo to na vás, dietky moje, stále tak funguje.
S mliekom a cukrom sa dá
Talianska káva je obyčajná komoditná treťotriedna káva z plantáží z celého sveta. Nasypú ju do gigantických pražičiek, spália a vyvezú na Slovensko. Pražia ju, pražia a pražia dovtedy, kým stratí akúkoľvek chuť (verte mi, že tá kávovníková čerešňa ako ovocie a jej kôstka pôvodne nejakú chuť mali) a ostane v nej len horkosť. To je recept na to, aby chutili zrná z celého sveta vždy rovnako a aby rok čo rok ponúkali rovnakú chuť. Takáto káva je smradľavá, nepríjemná a zlá. Dáte si do nej mlieko a cukor a dokážete ju vypiť.
Často si hovorím, že pred pár desaťročiami to bolo OK. Niekedy v roku 1985. Nemali sme toľko možností ako dnes a všetky kávy chutili rovnako. Boli to komoditné kávy z celého sveta a prepražené. Mleli sme ich zväčša na mlynčekoch priamo v potravinách a doteraz si pamätám, ako voňali. Našťastie som vtedy ešte kávu nepil.
Čítam vaše myšlienky
Určite sa medzi vami teraz nájdu takí, ktorí napíšu, že veď tie kávy vám chutia a acidita je veľké fuj: “Nemám rád kyslé kávy.” Ja som s tým OK a neberiem vám to. Niekomu chutí aj krabičkové víno z Kauflandu a predsa len to nie je Chardonnay alebo ako sa volá nejaká kvalita z renomovanej vinárskej oblasti. A to tu nejdem aciditu nasilu obhajovať, lebo si predsa môžete kúpiť aj nejakú konzervatívnejšiu Kubu alebo Brazíliu Santos zo slovenskej pražiarne a stále to bude o triedu lepšie ako talianska káva, ktorou sú preplnené pulty supermarketov a kaviarní.
No a okrem toho ma niektorí určite chcete zvoziť za to, že výberová káva nie je pre každého, tvorí len pár percent produkcie a aj komoditnú kávu treba spotrebovať. Predsa ju nevyhodíme. Toto samozrejme beriem a súhlasím. Len ju potom prosím neoznačujme za kvalitnú. A slovo talianska nepovažujme za synonymum kvality a nedávajme si ho zvonku na prevádzky. Lebo ja keď niekde vidím nápis “talianska káva”, obchádzam to oblúkom a kričím Apage Satanas.
Talianska káva zaspala dobu
Aby som sa pomaly začal dostávať k pointe, poviem, že talianska káva tak trochu zaspala dobu. Pred niekoľkými desaťročiami bola cool a Taliani boli svetoví kávoví lídri, ale dnes tu máme úžasné výberovky, ktoré ju strčia do vrecka. Presne toto by sme ľuďom mali povedať a na toto ich lákať, nie na konzervatívnu a spiatočnícku “taliansku kávu”. Napíšte si na prevádzku “výberová káva zo slovenskej pražiarne” a na toto lákajte ľudí. Prídem aj ja.
A hej, určite je veľa chytrákov, ktorí mi teraz povedia, že veď Taliani majú Gardelli. Áno, majú Gardelli a niekoľko ďalších výborných pražiarní s výberovou kávou, ale to nie je tá talianska káva, na ktorú narážam. Keby v centre Piešťan alebo iného mesta na kaviareň napísali Gardelli, nikto tam nepríde. Pozná ich asi tak 0,1 percenta Slovákov patriacich do vychýrenej kávovej bubliny.
Veľké talianske spoločnosti, ktoré som v úvode článku podráždil menovaním, nakúpia lacnú komoditnú kávu, prepražia ju, podbijú ju lákavým marketingom a predajú vám ju za nehorázne peniaze. Alebo ju za nehorázne peniaze dodajú do kaviarní, v ktorých sú doslova desiatky rôznych talianskych značiek. Všetky chutia rovnako na ho*no a všetky sú rovnako spálené, len sa inak volajú. A vy ich na teraskách popíjate s preloženými nohami a zdvihnutým malíčkom.
Teta z Facebooku
Pred pár dňami mi nejaká teta, ktorá asi predáva taliansku kávu, na Facebooku napísala, že talianske pražiarne majú storočnú históriu a tie slovenské vznikli len nedávno a kávu pražia na malých pražičkách. Nejaké podobné bláboly, lebo ju moja a naša práca zjavne inzultovala. Ale v poriadku.
Netvrdím, že nemá pravdu, ibaže v tej storočnej histórii sa Taliani utopili a zabudli napredovať. Ostali niekde v druhej vlne či ako sa označuje to obdobie, keď bolo všetko horké. Mnoho iných krajín, ktoré nenesú tradíciu spaľovania kávy, sa míľovými krokmi vybralo do budúcnosti. A našťastie je na tejto ceste aj veľa odvážnych slovenských pražiarní, ktorým veľmi silne držím palce.
Keď sa pýtate, tak áno, teta dostala ban. Arrivederci.
Kupujeme hlavne zahraničné kávy
Osobne ma hnevá, že približne 80 percent kávy spotrebovanej na Slovensku, sa praží v zahraničí. Bohužiaľ v mnohých talianskych spaľovniach. A viete, o čo ide Blogu o káve? O to, aby sme spoločnými silami niekoľko percent tých ľudí presmerovali na kupovanie kávy v slovenských pražiarňach. Peniaze by v tom prípade ostali doma, slovenskí podnikatelia by lepšie zarobili a mohli by zamestnať ďalších ľudí. Super, nie?
Podľa mňa by toto všetko malo zmysel aj v prípade, keby bola slovenská káva horšia ako talianska. Aj tak by sme ju mali kupovať a pomáhať slovenským podnikateľom. Samozrejme, že niektoré naše pražiarne tiež láka spaľovanie a potom to dopadne úplne rovnako. Ibaže o tých ja teda písať odmietam. Uzavrime to tak, že priemerná slovenská káva z pražiarní, o ktorých na tomto blogu píšeme, je násobne lepšia, ako priemerná talianska káva, ktorou nás gigantické pražiarne z tejto krajiny zaplavujú.
Zľavové kódy
V záujme toho, aby som vám uľahčil ochutnanie kvalitných slovenských káv, som zriadil rubriku ZĽAVOVÉ KÓDY. Nájdete ju v hornom menu webu blogokave.sk a pri objednávke niečo ušetríte. A verte mi: keď raz ochutnáte kvalitu, na taliansku kávu zabudnete. Lebo talianska káva je zlá káva.
Ďakujem za pozornosť. Grazie per l’attenzione.
Na záver by som ešte skromne dodal, že keď som vás týmto článkom trochu vytočil, neospravedlňujem sa. Presne to totiž bolo mojim cieľom, hehe. Posuňte ho ďalej a vytočte aj ďalších pravých kávičkárov a milovníkov talianskej kávy.
