Malé pražiarne kávy si vystačia s o niečo jednoduchšími obalmi ako veľké. Môže za to skutočnosť, že káva z remeselných pražiarní má často dobu spotreby len šesť mesiacov, pričom káva od veľkých korporátnych značiek dva roky. Obaly komoditných káv by preto mali byť „vyzbrojené“ aj metalickou vrstvou. V rozhovore pre Blog o káve to povedal konateľ kofipack.com Jakub Kolínek, ktorého spoločnosť sa venuje výrobe obalov hlavne pre pražiarne kávy a čokoládovne.
Jakub Kolínek sa v segmente obalov pohybuje od roku 2016, v minulosti pôsobil ako obalový špecialista vo firmách Sonnentor, Ambiente alebo Villgain. Položili sme mu viacero otázok týkajúcich sa obalov a opýtali sme sa aj na to, koľko stojí mega, luxusný a magický obal, ktorým sa rád chváli Versace.
Predstavme si situáciu, že si založím pražiareň kávy. Všetko mám pripravené a práve som vo fáze rozhodovania, do čoho budem kávu baliť. Aké sú základné možnosti?
JK: Existuje množstvo rôznych typov obalov. Sú obaly so zipom, bez zipu, sú sáčky rôznych tvarov. Nemožno uniformne odporučiť jeden jediný. Prvá otázka by podľa mňa mala stáť tak, že aká bude minimálna trvanlivosť kávy.
Prečo?
JK: Od toho sa totiž odvíja obal. Ak máte kávu, na ktorú chcete dať spotrebu do šiestich mesiacov od dátumu praženia, tak môžete pokojne použiť obaly bez metalickej vrstvy. Keď to bude viac ako šesť mesiacov, je lepšie zvoliť obal, ktorý má vnútri metalickú vrstvu. Káva sa síce ani v jednom prípade nepokazí, ale ovplyvní to jej arómu. Obal by mal byť ideálne trojvrstvový a s jednocestným ventilom.
Ktorú možnosť by ste odporučili zvoliť vy? Je niektorá možnosť vhodnejšia pre menšiu a iná zasa pre väčšiu pražiareň?
JK: Toto priamo nadväzuje na predchádzajúcu odpoveď. Pri malých pražiarňach je bežnou praxou používať obaly bez metalickej vrstvy. Tiež sú to trojvrstvové obaly, ideálne pre spotrebu do 6 mesiacov od dátumu praženia. Pri väčších pražiarňach, kde je vyššia minimálna doba trvanlivosti, by som ich neodporúčal.
Predpokladám, že pri väčších pražiarňach narážame na rôzne komerčné alebo komoditné značky, ktorých kávy môžu stáť v skladoch alebo na pultoch pokojne aj rok, kým sa predajú. Tieto značky teda majú obaly s metalickou vrstvou?
JK: Áno, presne tak. Pri väčších pražiarňach je štandardom použitie metalickej vrstvy, prípadne hliníka vnútri sáčku. Vzhľadom k dlhšej skladovacej dobe si nemôžu dovoliť riskovať priepustnosť UV svetla.
Na vašej stránke kofipack.com som videl aj informácie o úplne priesvitnom sáčku. Prečo takýto sáčok nie je dobrá voľba?
JK: Priame UV žiarenie môže spôsobiť degradáciu niektorých látok v kávových zrnách, napríklad antioxidantov a aromatických zložiek. To môže následne ovplyvniť vôňu a kvalitu kávy. Transparentný obal by som z tohto dôvodu neodporúčal. Teda jedine tak pri rýchlej spotrebe.
Nedávno sme na našich sociálnych sieťach uverejňovali TOTO video. Slovenská celebrita označovaná ako Versace promoval obal svojej kávy ako mega luxusný. Aký je to sáčok?
JK: Ide o obal bez metalickej vrstvy, čo však neznamená, že je zlý. Používa ho veľa pražiarní. Na pohľad to vyzerá na trojvrstvový plastový sáčok z polyetylénu a EVOH fólií. EVOH je číra fólia s výbornými bariérovými vlastnosťami.
Koľko približne stojí jeden kus takéhoto sáčku pri objednávke napríklad 5 000 kusov? A koľko je cena obalu s metalickou vrstvou?
JK: Cenové rozdiely pri použití metalickej vrstvy, prípadne bez nej, sú minimálne. Pohybujeme sa tu okolo sumy 8 Kč/obal (v prepočte podľa aktuálneho kurzu 32 centov) vrátane kávového ventilu (bez potlače). Pri celopotlačenom obale je cena vyššia, ale vždy záleží od množstva a použitia tlačovej technológie.
Čo hovoríte na rôzne formy „ekologických“ alebo recyklovateľných obalov? Ktoré sú najlepšie?
JK: Najlepší obal je žiadny obal. Ale vážne: táto téma je na hlbšiu diskusiu. Môj názor je však taký, že ekologický obal neexistuje. Áno, môžeme sa baviť o recyklovateľných obaloch, prípadne o biologicky rozložiteľných. Musíme sa však pýtať, čo sa s obalmi deje po roztriedení do správnych kontajnerov. Skončia ozaj na recyklačnej linke? Zrecyklujú sa alebo skončia v lepšom prípade v spaľovni? Rozložia sa kompostovateľné obaly skutočne biologicky? Nevznikajú tak mikroplasty, ktoré sa ďalej dostávajú do pôdy? Otáznikov je veľmi veľa.
Myslíte si teda, že recyklovateľné obaly nemajú zmysel?
JK: Nie, to nechcem povedať. Niekde sa začať musí a čím viac recyklovateľných obalov sa bude vyrábať a ponúkať, tým rýchlejšia môže byť cesta k celkovej udržateľnosti. V roku 2030 nás navyše čaká gamechanger v podobe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) 2025/40, ktoré nariaďuje, že všetky obaly uvedené na trh musia byť recyklovateľné a označené recyklačnými symbolmi pre správne triedenie. Určite je to krok vpred k zjednoteniu obalových materiálov do monoštruktúr a zníženie ekologického dopadu. Musíme však urobiť aj to B a využiť potenciál recyklovateľných materiálov. Pri kávových obaloch to však zatiaľ nevidím.
Ešte by som pridal jednu marketingovú otázku. Môže byť kvalita spracovania obalu a jeho dizajn dôležitejší ako samotná káva?
JK: Pri prvom kontakte určite, pretože ľudia majú radi pekné veci a vyberáme predsa očami. Väčšina pražiarní však určite chce, aby sa ľudia vracali pre chuťové zážitky. Ak je obal dobrý, ale káva nie, asi by som si ďalšiu kúpu rozmyslel.
Na ktorých sociálnych sieťach vás zákazníci môžu sledovať?
JK: Zákazníci nás môžu sledovať na Instagrame @kofi_pack, prípadne sa môžu zastaviť u nás v Otrokoviciach (mesto neďaleko Zlína), kde máme výrobu.
O kofipack s.r.o.
Firma kofipack s.r.o. vznikla s myšlienkou pomôcť pražiarňam a čokoládovniam s brandingom obalov, a to vrátane dizajnu. Nie je to len o sáčkoch, do ponuky totiž patria aj tašky, tégliky, potravinársky baliaci papier. Všetko na jednom mieste, s vlastnou potlačou od malých množstiev.
K zákazníkom kofipack s.r.o. nepatria len pražiarne a čokoládovne, ale aj výrobcovia proteínov alebo čajov. Medzi najznámejších zákazníkov patrí čokoládovňa Herůfek, prípadne pražiarne DotCoffee alebo Coffeespot. Viac informácií nájdete na kofipack.com.
