Klimatická zmena, choroby a škodcovia spôsobujú, že kávovníky, ktoré rodia dnes, môžu mať v budúcnosti ťažkosti a viac už nemusia byť relevantné. Treba vyšľachtiť ich nástupcov, ale problém je v tom, že vyšľachtenie novej a ideálne odolnejšej odrody môže trvať 25 až 30 rokov. Takže na kávovníkoch, ktoré budú farmári potrebovať okolo roku 2050, treba pracovať už dnes.
Združenie World Coffee Research (WCR) preto spustilo projekt za 1,5 milióna dolárov, ktorý má pomocou moderných molekulárnych nástrojov skrátiť vývoj nových odrôd minimálne o polovicu. Cieľom je dostať k farmárom rastliny, ktoré budú produktívnejšie a lepšie pripravené na podmienky budúcnosti.
„Lepšia káva sa začína lepšími kávovníkmi,“ povedala šéfka WCR Jennifer „Vern“ Long pre worldcoffeeresearch.org. „Tento projekt je o vybudovaní základnej technológie, z ktorej bude profitovať celý náš sektor. Vyvíjané nástroje sprístupníme výskumníkom po celom svete a zároveň ich okamžite využijeme v sieti Innovea.“
Prečo trvá vyšľachtenie kávovníka desiatky rokov?
Problém je v tom, že kávovník nie je jednoročná plodina, pri ktorej môže šľachtiteľ pomerne rýchlo sledovať niekoľko generácií za sebou. Kávovník musí vyrásť, začať rodiť a následne sa počas viacerých zberov sleduje jeho výnos, kvalita kávy či odolnosť. Výsledky treba navyše overiť v rôznych klimatických podmienkach.
Tento proces môže trvať 25 až 30 rokov. Tzv. F1 hybridy (potomkovia vzniknutí cieleným krížením dvoch odlišných kávovníkov) sú rýchlejšie, ale aj pri nich WCR hovorí približne o 10 až 20 rokoch. Dobrým príkladom je experiment WCR, ktorý sa začal už v roku 2015 vytvorením 43 rôznych F1 krížení. Rastliny sa v roku 2017 dostali do terénu a šesť rokov ich sledovali v Salvádore, Kostarike a Rwande. Napokon zostali štyria finalisti, ktorí v rokoch 2024 až 2031 absolvujú ďalšie predkomerčné testovanie.
Riešenie s pomocou DNA
Vedci prišli so zaujímavým návrhom riešenia. Chcú využívať genetické markery, podľa ktorých dokážu už pri veľmi mladých rastlinách identifikovať vlastnosti, na ktoré by inak museli čakať celé roky.
Ak napríklad spoznajú časť DNA spojenú s odolnosťou proti určitej chorobe, nemusia zasadiť tisíce kávovníkov a roky čakať, ktoré z nich ochorejú. Genetická analýza umožní oveľa skôr vybrať perspektívnych kandidátov a ďalšie roky práce venovať práve im.
Nejde pritom o genetickú modifikáciu kávovníkov (GMO). WCR využíva genetické informácie na presnejší výber a kríženie rastlín. Nový projekt sa sústreďuje napríklad na genetické markery súvisiace s hrdzou kávovníka, antraknózou kávových plodov (coffee berry disease), hnilobou kávových plodov a škodcom coffee berry borer označovaným aj la broca.
„Pre mnohých ľudí vrátane mňa je ťažké predstaviť si začiatok dňa bez šálky kávy,“ uviedla doktorka Kathy Munkvold z Foundation for Food & Agriculture Research. „Pestovatelia preto potrebujú odrody, ktoré dokážu odolávať silnému tlaku chorôb a škodcov a zároveň si zachovať výnos a kvalitu v nepredvídateľných pestovateľských podmienkach. Tento výskum má dať šľachtiteľom nástroje potrebné na urýchlenie vývoja lepších odrôd.“
Cieľom projektu nie je iba kávovník, ktorý niečo prežije. Tento kávovník má okrem toho aj dobre rodiť, teda ideálne mať vyšší výnos ako súčasné odrody, a navyše má produkovať kvalitnú kávu.
O 28 percent viac kávy a stále viac ako 84 bodov
Štyria finalisti spomínaného programu F1 hybridov dosiahli v priemere o 28 percent vyšší výnos ako komerčné odrody použité na porovnanie. Tri zo štyroch zároveň dosiahli priemerné cuppingové skóre vyššie ako 84 bodov.
Toto sú v skutočnosti vynikajúce správy, pretože máme na dosah kávovníky, ktoré budú odolnejšie voči chorobám, ale súčasne dokážu dobre rodiť a produkovať dostatočne kvalitnú kávu. Ak by zrno dosahovalo 84 bodov, bolo by pre drvivú väčšinu kávičkárskej obce viac ako dobré a výrazne kvalitnejšie ako súčasné komoditky.
WCR pri experimente krížilo viacero rôznych odrôd. Do finálneho kávovníka sa mali preniesť vlastnosti divokých arabík, ale aj arabík z línie Geisha a odolných Sarchimorov. Cieľ je jasný: dostať kombináciu vysokého výnosu, kvality a odolnosti.
Päťtisíc unikátnych kávovníkov
V rámci projektu Innovea Global Coffee Breeding Network vzniklo približne 5 000 geneticky unikátnych kávovníkov. Rastliny sa testujú v rôznych producentských krajinách a počas šiestich rokov sa majú zhromažďovať údaje o genetike a výkonnosti každého jednotlivého stromu.
Následne sa najlepšie rastliny použijú na ďalšie kríženia. A proces sa zopakuje. Ide teda o akýsi globálny kávový casting: tisíce geneticky odlišných rastlín rastú v rozdielnych podmienkach a vedci hľadajú tie, ktoré najlepšie kombinujú vlastnosti potrebné pre budúcnosť.
Budúcu kávu už ochutnávajú
V tejto chvíli už nejde len o genetické dáta a stromy na experimentálnych poliach. Kávu budúcnosti už totiž ochutnávajú profesionálni degustátori, tzv. Q Graderi. Na prvom členskom cuppingu arabík z programu Innovea sa stretli ľudia z rôznych častí kávového priemyslu, aby posúdili senzorický potenciál kávy z nových rastlín.
„Bola to pre mňa veľmi silná skúsenosť, pretože som sa mohla stretnúť s kávovými profesionálmi z celého sveta a predovšetkým ochutnávať kávy, ktoré ešte nikdy predtým neboli hodnotené,“ skonštatovala Aukse McCoy zo spoločnosti Finlays. „Byť prítomná v takejto fáze inovácií bolo vzácnym privilégiom. Mala som pocit, že môžem aspoň malou mierou sledovať a spoluvytvárať históriu kávy.“
Kávovník budúcnosti nebude iba jeden
Výsledkom úsilia s veľkou pravdepodobnosťou nebude jediná zázračná odroda, ale viacero rôznych odrôd šitých na mieru rôznym prostrediam.
Jednotlivé krajiny pestujú kávu v rôznom prostredí a v rôznych nadmorských výškach. Čelia odlišným teplotám, zrážkam, chorobám či škodcom. Práve preto Innovea kombinuje genetiku s testovaním rovnakých materiálov v rôznych prostrediach. Cieľom je umožniť jednotlivým krajinám vyberať a uvádzať odrody prispôsobené ich vlastným podmienkam. Ako to napokon bude fungovať, ukážu až najbližšie roky a desaťročia.
