Talianska kávová kultúra. Pre mnohých modla, ktorá predstavuje absolútny vrchol toho, čo môže nápoj ako káva dosiahnuť. Nepriestrelná tradícia praženia, prípravy, servisu, ale aj chuti, ktorú nemôže tromfnúť nič moderné. Ale je to skutočne tak?
V Blogu o káve už dlhodobo pochybujeme o tom, či je to s talianskou kávou skutočne také ružové, ako si mnoho ľudí myslí. Aj preto sme zainvestovali a vybrali sme sa priamo do jamy levovej, do centra talianskeho kávového mikrokozmu – hlavného mesta Rím. Naša redakcia sídli v Košiciach a vďaka Letisku Košice a projektu Z Košíc do sveta máme priamu leteckú linku Košice – Rím, ktorá nám test veľmi uľahčila. Za toto fakt díki, Rím sa určite oplatí vidieť!
V Ríme nás čakala takmer nadľudská misia: za 24 hodín sme plánovali ochutnať desať klasických talianskych káv, teda ristrett. Koľko takýto nápoj v Taliansku stojí? Je skutočne taký lacný? A čo obsluha a čistota kaviarní? To všetko – a ešte omnoho viac – sme pre vás zistili.
Výber kaviarní
Na našich sociálnych sieťach malo niekoľko neprajníkov poznámky, že naschvál vyberáme zlé kaviarne a ideme do toho so zaujatosťou. V Ríme sme sa zámerne neubytovali v úplnom centre. Chceli sme sa vyhnúť najturistickejším častiam a vytvoriť si čo najautentickejšiu predstavu o tomto meste a jeho kávovej kultúre.
Preto sme našli útulné airbnb v mestskej časti Garbatella, ktorá sa radí medzi tie okrajovejšie časti. Obývajú ju hlavne miestni a turistov sa tu vyskytuje minimum. Práve tu sme navštívili takmer polovicu podnikov, a to úplne náhodne. Prechádzali sme sa po uličkách Garbatelly a vstúpili sme tam, kde sme videli nápis Caffé. A bolo to pestré.
Naďabili sme na podnik, kde boli stoly obsadené spiacimi opilcami po prehýrenej sobotňajšej noci, ale aj podnik, ktorí vlastnili aziati. Vyskúšali sme tradičný rodinný taliansky podnik, ale aj podnik, kde okrem kávy predávali aj domáce potreby. Jednoducho široké spektrum miest, kde si môžete dať rýchlu kávu.
Následne sme sa presunuli do historického centra, kde sme navštívili turistickú pascu neďaleko Fontány di Trevi, vyskúšali ristretto na stojáka pri historickom Pantheone a následne sa presunuli do krásnej a útulnej mestskej časti Trastevere. Tu sme vyskúšali ristretto z kaviarne s niekoľko-desaťročnou históriou, kávu v reštaurácii, ale aj ristretto na stojáka v pekárni.
Do každého podniku sme vstupovali bez vedomostí, či má na internete dobré alebo zlé recenzie a s čo najmenšími predsudkami. A mnohé nás prekvapili.
Zamračená obsluha a špinavé šálky
Kávová kultúra nie je len o samotnom nápoji. Váš zážitok v kaviarni bude vždy závisieť od viacerých faktorov. Za jedny z najdôležitejších považujeme čistotu kaviarne a servisu a prístup obsluhy k zákazníkovi. Pri tomto by sme sa radi pristavili. Návšteva desiatich rímskych podnikov nám totižto ukázala akýsi vzorec. Taliani sa s pohostinnosťou v kaviarňach nejak obzvlášť nepretrhnú.
Asi s najmilším prístupom sme sa stretli u spomínaného ázijského páru v malej kaviarničke v Garbatelle. Väčšina ostatných interakcií bola strohá, rýchla a chladná. Nehovoriac o tom, že angličtina je na týchto miestach stále dosť veľký problém. Našťastie, kávový jazyk je dosť univerzálny.
Rýchle a strojové vybavovanie objednávok by sme však nepovažovali za obrovský problém, ak by sa táto rýchlosť nespájala s nedbalosťou pri príprave kávy. Úprimne, deväť z desiatich ristrett, ktoré sme dostali, bolo podaných v obliatej, či inak zaprasenej šálke.
Kapučíno, ktoré sme v jednej z kaviarní ochutnali, bolo dokonca celé zamazané od kávového gruntu. A toto už je problém. Výhovorka, že za to môže rýchlosť, nie je na mieste. Šálky sa dajú umiestniť pod výpust kávovaru rovnako rýchlo správne, ako aj nesprávne. Mať čisté ruky pri práci za barom tiež nie je práca na hodiny. Podávať zákazníkovi šálku s ristrettom tak, že obsluha ju nevie ani len chytiť za uško, lebo to je celé obliate, je absolútne barbarstvo. Stroje a kávovary boli vo väčšine podnikov špinavé, zastriekané mliekom či kávou a poriadne nečistené. Toto je niečo, čo snáď nikto nemôže s čistým svedomím obhajovať.
Talianska káva je (naozaj) zlá
Trochu si to zhrňme. Navštívili sme desať náhodných podnikov, kde sme ochutnali desať tradičných ristrett. Niekde na nás boli milší, poväčšine však nie. Jedinou istotou bola obliata alebo zamazaná šálka. Zachrániť to však mohla jedna dôležitá vec. Chuť.
“Tá talianska je najlepšia. Talianska káva vôbec nie je horká. Ak ste mali horkú kávu, tak to neviem v akom Taliansku ste boli.” Toto sme si čítali na sociálnych sieťach počas našej inšpekcie. A chcete vedieť pravdu? Všetkých desať ristrett stálo za prd. V každej kaviarni sme sa stretli s odlišnou značkou kávy (teda okrem dvoch, kde ponúkali tú istú značku), vďaka čomu sme mali tú možnosť otestovať deväť rôznych značiek a bonusové Illy na letisku, ktoré do spomínaných desiatich ristrett nerátame.
Jediným pozitívom jednotlivých káv bolo, že išlo o skutočné ristrettá s malým objemom a nízkym pomerom vody ku káve. Vďaka tomu mali všetky kávy krásne krémovú textúru a plné telo. Počas ochutnávky každého z nich sme si robili krátke poznámky a jednoduché bodové hodnotenia. A verte či neverte, v poznámkovom bloku nájdete len slová ako: extrémne horké, ropná škvrna, neskutočne zadymená dochuť, ostré až štipľavé, a tak ďalej.
Nechceme vás zahlcovať dlhými opismi každého espressa, a preto vám sem pripojíme krátky prehľad toho, aké značky sme ochutnali, naše bodové hodnotenie každého ristretta a pár dojmov.
Caffé Moreno 1/10 (Garbatella) – veľmi horké a tmavo pražené bez náznakov sladkosti
Caffé Mocambo 4/10 (Garbatella) – nižšia horkosť, stredne intenzívna oriešková sladkosť, no dochuť stále veľmi nepríjemná
Palombini 3/10 (Garbatella) – trochu sladšie než väčšina, no horkosť dominuje, v dochuti silná zadymenosť
Caffé Negresco 3/10 (Garbatella) – extrémne chuťovo ploché, nízka sladkosť, stredne intenzívna horkosť, no nič chuťovo zaujímavé
Julius Meinl 0/10 (Centro Storico) – ropná škvrna na žalúdku, výbuch horkosti
Pericaff 2/10 (Centro Storico) – nič len horkosť
Kimbo 0/10 (Trastevere) – druhá ropná škvrna plná neskutočne intenzívnej horkosti
Caffé Miani -1/10 (Trastevere) – neuveriteľná horkosť, ktorá prekrýva absolútne všetko, neskutočne nepríjemný zápach, napáchli sme aj my
Pericaff 2/10 (Trastevere) – len horkosť
Caffé Elmokado 4/10 (Garbatella) – menej horké, sladšie, pripomína sušené vlašské orechy so šupkou
Všetko na jedno kopyto
Asi ste si všimli, že chuťové opisy sú pri mnohých ristrettách len o horkosti a nespomíname tu žiadne konkrétne chuťové prvky či tóny. Je to hlavne preto, že väčšina káv bola fakt len a len horká. Tak tmavo pražené zrno sa veľmi ťažko k niečomu prirovnáva. Väčšinou ide len o horkosť spôsobenú veľmi tmavým pražením, ktorú sprevádza zadymenosť a ostrosť. Hľadať kakao, oriešky či čokoládu v tomto prípade nie je možné.
Z toho vyplýva ešte jedna dôležitá vec. Aj keď sme jednotlivým ristrettám udelili rozdielne body, väčšina z nich chutila takmer identicky. Veľmi tmavo pražená káva neponúka žiadnu pestrosť. Či by ste si dali Caffé Elmokado alebo Kimbo, rozdiely sú stále minimálne. Bavíme sa len o trošku nižšej alebo vyššej horkosti. No hľadať niečo ako rozdiely vo svete výberovej kávy, ktorá ponúka širokú škálu rôznych chutí? To nehrozí.
Káva v Taliansku nestojí jedno euro
“Ale talianska káva je lacná!” Áno, vo väčšine prípadov skutočne bola. V Garbatelle stáli všetky ristrettá 1.20 €. Bez ohľadu na to, či sme stáli alebo sedeli. V historickom centre Ríma to však neplatilo. Za kávy značiek Julius Meinl a Pericaff sme zaplatili 2,50 eura a Kimbo a Caffé Miani v Trastevere nás vyšli na rovné dve eurá. A aj keď môžete tvrdiť, že ide o turistické oblasti, dogma o tom, že káva v Taliansku stojí všade okolo jedného eura, nie je úplne pravdivá.
Úprimne, aj za tých 1,20 to nie je žiadna výhra. Za málo peňazí dostanete prepražené zrno plné horkosti v zašpinenej šálke. V horšom prípade vám ani len nepoďakujú, v tom lepšom si sadnete na terasku v peknej historickej uličke a na tú tragickú chuť zabudnete. Čiže, talianska káva je väčšinou lacná, no zároveň nechutne horká. Za málo peňazí dostanete málo muziky. Sorry, taká je pravda.
Ako sa dá prežiť desať ristrett v jeden deň?
Aj keď sme tomu sami neverili, žiadna šálka na konci dňa neostala plná. Všetky ristrettá sme poctivo vypili, keďže sme chceli otestovať ešte jednu povedačku. Často sa totižto stretávame s tvrdeniami, že talianska káva nie je ťažká na žalúdok, môžete vypiť aj desať talianskych káv a nič vám nebude. Ibaže bolo.
Ak nerátame miernu kofeínovú nevoľnosť na konci dňa a aj v jeho priebehu sme cítili pálenie v pažeráku, ťažký pocit a kyslosť v žalúdku a nepríjemné žalúdočné pochody. Po každom ristrette to bolo horšie a horšie a večer bol najťažší. A aj keď existuje veľa zástancov tmavého praženia, naše žalúdky sa s nimi nebudú stotožňovať.
Chcete vedieť ako to bolo s kofeínom? Vôbec nie tak hrozné, ako by sa zdalo. Talianske ristrettá majú malý objem a sú pripravované z malého množstva kávy. A aj keď sme sa miestami cítili prekofeínovane, večer sme zaspali bez problémov. Predsa len, pochodiť 10 kaviarní v Ríme si žiada veľa energie.
Odkedy je pokrok zlý?
Aj bez akýchkoľvek predsudkov je logické si priznať, že pokrok sa nedá zastaviť. V hocijakom odvetví našich životov a na našej planéte prichádzajú novinky, ktoré prinášajú niečo lepšie. Tradície sa prekrývajú novými prístupmi, postupy a suroviny sa vylepšujú, proces sa stáva transparentnejším a produkt kvalitnejším.
Talianska káva je tradičný prístup, ktorého sa Taliani držia ako kliešť, aj keď všade navôkol sa kávová kultúra posúva. Tmavé praženie, zachmúrená obsluha, špinavý kávovar a zacapkané šálky by mali byť v roku 2026 dávno zabudnuté, no tento prístup si z nejakého dôvodu stále drží svojich fanúšikov. A to nielen v Taliansku. Aj u nás na Slovensku sa z talianskej kávovej vlny vytvoril akýsi mýtus o kvalite a luxuse, no skutočnosť je úplným opakom.
Ak ste schopní obhajovať to, čo sme zažili v talianskych tradičných kaviarňach, je to podobné, ako by ste tvrdili, že Nokia 3310 je lepšia ako Iphone z roku 2026. Pokrok nezastavíte, aj keď Taliani robia všetko preto, aby ste uverili, že to zaostalé a zlé je v skutočnosti tým dobrým.
Skúste však ochutnať výberovú kávu, navštíviť výberové kaviarne. Nemusíte piť ovocné Etiópie či divoko fermentované Kolumbie. Začnite sladkou Brazíliou či Hondurasom. Všímajte si prístup obsluhy a čistotu za barom moderných kaviarní. Veľmi ľahko môžete piť lepšiu kávu. Máte ju na dosah ruky.
