V jednom z našich starších článkov sme sa venovali spotrebe kávy na obyvateľa v jednotlivých krajinách. Najlepšie z toho vyšli Fíni s množstvom vyše 12 kilogramov ročne na jedného dospelého človeka, čo znamená, že priemerný obyvateľ tejto krajiny spotrebuje približne kilogram kávy mesačne. Mnoho ďalších krajín však na tom až tak dobre nie je. Dá sa s tým niečo spraviť a celosvetovú spotrebu pohnať vyššie?
Pre lepšiu ilustráciu situácie spomeňme aj krajiny, ktoré sú na ďalších miestach rebríčka. Druhá priečka patrí Švédom (10,2 kg), u ktorých spotrebu kávy ťahá hlavne rituál zvaný fika, tretí je Island, štvrté Nórsko, piate Rakúsko. Nota bene Slovensko na tom vôbec nie je zle, veď spotreba kávy priemerného našinca predstavuje 5,7 kilogramu ročne.
Pestovateľské krajiny v spotrebe zaostávajú
Jeden z celosvetových „problémov“ však spočíva v tom, že pestovateľské krajiny sú v spotrebe kávy veľmi slabé. Brazília je s 5,9 kilogramami len tesne pred Slovenskom, a to je na tom ešte veľmi dobre. V takom Vietname je to len 1,6 kg, v Etiópii 2 kg, v Indonézii 1,1 kg, v Kolumbii napríklad 2,1 kg. Z hľadiska počtu obyvateľov sú to pritom gigantické štáty s neskutočným potenciálom.
Otázkou, ako podporiť spotrebu kávy v týchto krajinách, sa vo svojom aktuálnom príspevku zaoberala stránka Perfect Daily Grind, ktorá oslovila odborníkov menami Vera Espíndolová (riaditeľka pre strategické aliancie v Azahar Coffee) a Carlos Brando (riaditeľ Global Coffee Platform). Obaja sa zhodli na tom, že aj keď svet šalie po výberovej káve vysokej kvality, v týchto štátoch by to nemalo byť o nej. Skôr by sa tam uplatnila káva nižšej kvality, ktorá na trhu takisto má svoje miesto a vie osloviť široké masy ľudí.
Rôzna kvalita pre rôzne trhy
„Všetci pestovatelia kávy majú nižšiu kvalitu zŕn, priemernú kvalitu i vyššiu kvalitu,“ povedal Carlos Brando. „A práve nižšiu kvalitu možno umiestniť na domácich trhoch, pričom pestovatelia by tak získali dodatočný priestor pre predaj. Na to, aby sme zvýšili spotrebu v pestovateľských krajinách, musíme pracovať s masovou spotrebou.“
Brando týmito slovami narážal na skutočnosť, že v niektorých chudobných krajinách to pravdepodobne nikdy nebude o výberovej alebo prémiovej káve. Tá je totiž drahšia a jej odbytišťom prirodzene budú bohatšie krajiny.
Svoje miesto má aj rozpustná káva
„Ja osobne by som bola veľmi rada, ak by každý pil úžasnú kávu a mohol si vychutnávať 83-bodový produkt, ale realita je celkom iná,“ pridala pár slov Vera Espíndolová. „Náklady na výrobu takýchto káv sú totiž vyššie. U nás v Mexiku máme najväčší priemysel rozpustnej kávy v celej Latinskej Amerike. Musíme pochopiť, že ľudia chcú piť kávu takto a iný spôsob možno ani nepoznajú. Nemôžeme súdiť ich konzumentské návyky.“
V konečnom dôsledku to treba vnímať tak, že každá príjmová skupina ľudí je vhodnou pre inú kávu. Na Slovensku je to napokon podobne. Časť zákazníckej obce si nemôže dovoliť nič iné, ako obyčajné kávy z pultov obchodov, ktorých cena je stlačená nadol, ale tomu zodpovedá aj kvalita. Lahodný nápoj sa z toho pripraviť veru nedá.
Francúzsku spotrebu vína ťahajú bežné vína
Na druhej strane však práve lacné kávy často ťahajú celkovú spotrebu. „Podľa mňa je to podobné, ako s vínom vo Francúzsku,“ skonštatoval Brando. „Majú tam aj veľmi drahé luxusné vína, ale väčšina vín, ktoré sa napokon starajú o vysokú spotrebu na osobu, patrí pod stolové vína.“ A práve tie sú ťahúňom celkovej spotreby.
„Áno, môžeme sa pokúsiť o to, aby sme propagovali lepšie kávy a okolo nich postavili vhodné stratégie, ale nemôžeme zabudnúť na súčasné konzumné zvyklosti v týchto krajinách,“ prihlásila sa o slovo Espíndolová, podľa ktorej to chce v každej krajine vybudovať konkrétny plán. No a ten nesmie nasilu pretláčať len výberovú kávu, ale musí si uvedomiť aj silu instantných kávovín, prípadne bežných komerčných káv silných značiek, nech sú z pohľadu odborníkov akokoľvek nekvalitné.
Prieskum ako odrazový mostík
V prvom rade je vraj v tomto smere potrebné vykonať dôkladný prieskum týkajúci sa toho, ako a prečo ľudia pijú kávu. Brandov pohľad je taký, že „bez prieskumu nie je možné postaviť stratégiu“. Keď budú tieto informácie k dispozícii, dajú sa pripraviť ďalšie kroky. Otázky by mali byť smerované aj na ľudí, ktorí kávu nepijú a mali by zistiť, prečo je to tak. No a pri ľuďoch, ktorí ju pijú, musia byť postavené tak, že prečo jej nepijú viac. Boli by to veľmi cenné informácie.
Okrem toho je podľa Carlosa Branda dôležité konzumentov neprestajne vzdelávať a práve o to sa snažíme napríklad aj my v Blogu o káve. „Každý spotrebiteľ potrebuje inú správu,“ reagovala Vera Espíndolová narážajúc na to, že prostredníctvom internetovej stránky alebo sociálnych sietí sa osloví len určitá časť populácie. Napríklad starší ľudia potrebujú odkaz prostredníctvom televízie alebo rádia.
Káva ako znak úspechu a blahobytu
Mladá generácia však má obrovský potenciál. „Zaujíma sa o nové kávové trendy a všetkému rozumie omnoho lepšie, ako staršie generácie. Mileniáli sú ozaj silnou skupinou, ktorá môže potiahnuť celkovú spotrebu,“ uzavrela Espíndolová.
Podľa Branda sa mladých ľudí v poslednej dobe darí celkom dobre podchytiť. Káva ide istým spôsobom do módy a naberá na popularite. Jej meno však môže byť ešte lepšie a potom by lákala omnoho viac. „Kávu potrebujeme výraznejšie spájať aj so životným štýlom a s blahobytom,“ dodal.
Blog o káve chce zohrať svoju rolu
Ak sa to všetko podarí, káva bude dostupná pre všetky skupiny obyvateľstva, pričom každá z nich si bude môcť vybrať produkt vo vhodnej cenovej relácii, ľudia budú vedieť o výhodách jej pitia a pitie kávy bude navyše „frajerina“, tak celkový dopyt po nej určite porastie.
Naša stránka je tu napokon práve preto, aby s tým pomohla…
