Aký vplyv má intenzita praženia na množstvo kofeínu v káve?
Čo všetko robí praženie so samotným zrnom? Je zrejmé, že ho vysušuje a menia sa jeho základné vlastnosti, ale má to vplyv aj na množstvo kofeínu, ktoré v ňom je? Vyzerá to tak, že na túto vec existujú rôzne názory.
„Ak vám ide len o dodávku energie, tak objednanie tmavo praženej kávy je najväčšia chyba, akú môžete spraviť,“ povedala viceprezidentka World of Coffee Jackie Newmanová pre mashed.com s dodatkom, že takáto káva má v sebe menšie množstvo kofeínu.
Podľa Newmanovej praženie kávu pripravuje o kofeín
Jej vedomosti ju priviedli k tomuto záveru, ale prečo je to tak? Newmanová ďalej vysvetľovala: „Aj keď to možno znie inak, ako by naznačovala intuícia, svetlejšie pražená káva má viac kofeínu a čím je pražená tmavšie, tým ho má menej.“
Takže v priebehu procesu praženia káva síce získava lepší chuťový profil, no na druhej strane prichádza o kofeín ako dodávač energie. „Ľudia si chuť často nejakým spôsobom spájajú s kofeínom, ale tieto dve veci spolu nie sú v priamočiarom vzťahu,“ skonštatovala odborníčka.
Na množstvo kofeínu vplýva veľa rôznych vecí
Pri tom, aké množstvo kofeínu z kávy dostaneme, však nejde len o praženie. Newmanová pripomenula, že zohľadňovať treba aj odrody a variety kávy, spôsob mletia, čas prípravy alebo množstvo využitej vody.
Dôležitú rolu z hľadiska metabolizovania kofeínu zohráva aj to, či si do kávy pridáme aj mlieko alebo cukor a dokonca aj potraviny, ktoré sme spolu s ňou konzumovali. Telo na toto všetko reaguje inak.
Ktorá káva dodá najviac kofeínu?
Nuž a aj keď si niekto myslí, že najviac kofeínu človeku dodá espresso, nie je to celkom pravda. V pomere k objemu šálky to síce platí, ale espresso je predsa len maličké.
„Ak zohľadníme množstvo tekutiny, tak espresso má pomerovo viac kofeínu, ako prekvapkávaná káva, ale to len preto, lebo je koncentrovanejšie. Prekvapkávanú kávu robíme naopak z väčšieho množstva kávy a dlhšie sa extrahuje, pričom nám zabezpečí väčší objem kávy a tým pádom aj viac kofeínu.“
A záver tohto všetkého? „Ak chcete kávu len preto, aby vás čo najviac nakopla, stavte na svetlejší typ praženia a spravte ju cez filter. Takto získate najviac kofeínu,“ dodala Jackie Newmanová.
Podľa Sprudge praženie množstvo kofeínu nemení
Odborníci z uznávanej webovej stránky Sprudge však majú iný názor. „Množstvo kofeínu v káve je v priebehu procesu praženia veľmi stabilné,“ konštatujú, pričom svoje tvrdenia podkladajú aj vedeckým výskumom.
„Ide o to, že aj keď jednotlivé zrná počas praženia prechádzajú fyzickými a chemickými zmenami, množstvo kofeínu, ktoré je v nich na začiatku, je približne rovnaké tomu, ako keď sa celý proces skončí. Množstvo kofeínu je rovnaké pri svetlom i tmavom type praženia,“ dodávajú.
Tmavšie pražené zrná sú ľahšie
Zaujímavý názor na celú problematiku sa nachádza na stránke Kicking Horse Coffee. Aj podľa autora tamojšieho článku ostáva množstvo kofeínu v zrnkách kávy v priebehu praženia rovnaké, no predsa len tu vznikne určitý minimálny rozdiel.
„Ak si porovnáte svetlo a tmavo upražené zrno, tak obe majú relatívne rovnaké množstvo kofeínu,“ píše sa v blogu, ktorého tvorca následne pridal takýto poznatok: „Keď som porátal zrná, tak do desiatich gramov kávy sa mi pomestilo 65 svetlo- a 67 tmavo pražených zŕn.“
Ťažko prísť k jednoznačnému záveru
Nuž a ak zohľadníme túto skutočnosť, tak pri rovnakej váhe by malo byť v tmavšie pražených zrnách predsa len o niečo viac kofeínu. Ak vychádzame z predpokladu, že v jednom zrne je vždy približne rovnaké množstvo kofeínu, tak v 67 zrnách ho musí byť o niečo viac, ako v 65.
Ak sa však na vec pozeráme čisto z hľadiska objemu kávy, tak v svetlo praženej je kofeínu o niečo viac. Keď sa totiž káva praží dlhšie, nie je len ľahšia, ale mierne naberá aj na objeme. Tento ukazovateľ však nie je príliš podstatný.
Viacero zdrojov sa napokon zhoduje v tom, že rozdiely sú minimálne a nemá význam príliš sa nimi zaoberať. Väčší vplyv ako proces praženia totiž môže mať napríklad odroda kávy, prípadne ďalšie okolnosti, ktoré sme spomínali.