Analýza: Ako držia teplotu kávy rôzne materiály?

Zamýšľate sa niekedy na tým, čo sa deje s kávou po naliatí do šálky? Áno, chladne. Ale ako rýchlo chladne? Má na to vplyv aj materiál, z ktorého je šálka vyrobená? A má zmysel šálku pred prípravou kávy predhriať? Rozhodli sme sa, že na tieto otázky nájdeme odpovede a začali sme experimentovať s troma asi najčastejšie používanými materiálmi; kovom, sklom a keramikou.

Káva od Be:Café a profi teplomer od Nucleus Tools

Zo skvelej kávy Indonesia Flowertron z pražiarne Be:Café sme pripravili filtrovanú kávu a naliali ju do troch odlišných šálok či pohárov. Pri každej šálke sme pozorne sledovali teplotu kávy a jednotlivé hodnoty si priebežne zapisovali. 

Meranie teploty sme vykonávali pomocou bezkontaktného teplomeru od firmy Nucleus Tools s názvom Compass. Compass funguje na princípe infračerveného senzora, ktorý dokáže merať teplotu objektov a látok bez akéhokoľvek dotyku. Pod jeho čidlo stačí umiestniť šálku a na displeji sa takmer instantne zjaví presná hodnota teploty tekutiny (alebo hocijakého iného materiálu). 

Prečo je dôležité sledovať teplotu kávy? 

Zmena teploty má zásadný vplyv na to, ako vaše chuťové a čuchové bunky vnímajú jednotlivé chute a vône. Pravdepodobne ste postrehli, že chladnejšia káva chutí ovocnejšie, acidnejšie a zároveň sladšie ako horúca. 

Za horúca je väčšina senzorických buniek človeka ochromená a mozog spracováva hlavne horké chuťové tóny. Postupným chladnutím sa spamätávajú aj ostatné chuťové centrá a káva zrazu chutí inak. 

Sladkosť, ktorú v káve väčšina z nás vyhľadáva, vníma naše telo najlepšie v teplotnom intervale medzi 35 až40 stupňami Celzia. Práve táto teplota by mala byť ideálnou pre konzumáciu kávy. 

Indonézia Flowertron od Be:Café

Pokusným králikom v tomto experimente bude funky Indonézia Flowertron Carbonic Cherry zo slovenskej pražiarne kávy Be:Café. Experimentálne spracovaná káva ponúka komplexné a výrazné chute čerešní, sliviek, rumu a vína. 

Je pražená svetlo, tak, aby sa hodila hlavne na prípravu filtrovanej kávy. Kávu sme pred samotným experimentom ochutnali a zaznačili si chute, ktoré sme vnímali na jednotlivých tepelných stupňoch.

Náš tip: pri nákupe kávy na eshope becafe.sk môžete využiť zľavový kód BLOGOKAVE10. V pomere cena/kvalita patrí Be:Café medzi absolútnu slovenskú špičku.

Teplota a chute Indonézie Flowertron Carbonic Cherry:

60 až 50 stupňov Celzia – rozoznávame hlavne ťažšie chuťové tóny, rum a jemnú horkosť kakaa
50 až 45 stupňov Celzia – približne pri 50 stupňoch Celzia sa káva začala chuťovo otvárať. Začíname rozoznávať vínnu aciditu a ovocie
45 až 40 stupňov Celzia – tento teplotný interval nám ponúkol najvyváženejšie chute. Vínna acidita sa vyrovnala s horkosťou, jasne rozoznávame čerešne a slivky
40 až 30 stupňov Celzia – káva sa preklopila skôr na jej acidnejšiu stranu. Z čerešní sa stali višne. V chuti je dominantná vínna acidita, horkosť nepociťujeme žiadnu.

Indonézia Flowertron Carbonic Cherry nám chutila najviac pri približne 35 až 40 stupňoch Celzia. Pri nižších teplotách už výrazná acidita zatienila všetky ostatné chute a urobila kávu menej vyváženou. Naopak, vyššie teploty zapríčinili, že sme vnímali hlavne horkosť a rumové, alkoholové chuťové prvky.

Poháre a ich materiály

Od kávy sa presuňme k hrnčekom, ktoré sme pri experimente použili. Vyberali sme ich tak, aby dokázali poňať minimálne 200 ml filtrovanej kávy. Nakoniec sme našli tri, ktoré spĺňali naše objemové požiadavky a boli vyrobené z odlišných materiálov. 

Prvý hrnček je vyrobený z kovového materiálu a predstavuje klasický retro plecháčik. 

Hrnček číslo dva by sa skôr dal nazvať pohárom. Sklenený pohár s rovnými a pomerne hrubými stenami však vydrží aj vyššie teploty, a preto ho môžeme otestovať aj v experimente s horúcou kávou.

Posledný, azda najpopulárnejší materiál, je keramika. Keramická šálka využitá v tomto experimente je šitá na mieru káve a jej degustácii. Je tvarovaná tak, aby v sebe udržala čo najviac aróm a spríjemnila pitie kávy.

Tip: Ak vás zaujíma, ako vplýva tvar šálky na vnímanie chutí, prečítajte si predošlý diel tejto experimentálnej série s pražiarňou Be:Café. Článok sa volá “Môže tvar šálky ovplyvniť vnímanie chutí?”

Hrúbka stien keramickej a sklenenej šálky je takmer identická, zatiaľ čo steny plechového hrnčeka sú pochopiteľne o niečo tenšie.

Ako prebiehal experiment?

Každú z troch použitých šálok sme naplnili rovnakým objemom Indonézie Flowertron (konkrétne 200 ml). Šálku s kávou sme následne umiestnili priamo pod senzor meracieho zariadenia Nucleus Compass a teplotu kávy sme zaznamenávali každých tridsať sekúnd. Celý priebeh merania trval 20 minút. 

Káva, ktorú sme do šálok pri jednotlivých meraniach liali, mala pri vstupe vždy identickú teplotu. Okolité prostredie bolo stabilné, vďaka čomu môžeme vylúčiť akékoľvek vonkajšie vplyvy na výsledok experimentu. Jednotlivé merania sme zaznamenali a z výsledkov sme vytvorili graf. 

Z grafu môžete vyčítať niekoľko zaujímavých vecí. V udržiavaní teploty kávy si najhoršie viedol plechový hrnček. Pri vstupnej teplote 68 stupňov Celzia sa v ňom káva ochladzovala najrýchlejšie. Za dvadsať minút sa teplota kávy v kovovom pohári zmenila na 43 stupňov Celzia.

Podobný výsledok skla a keramiky

Keramika zaznamenala v prvých minútach testu najväčší pokles teploty, no následne sa teplota kávy stabilizovala a klesala výrazne pomalšie ako v prípade kovového hrnčeka. Chladná keramika do seba v prvých chvíľach z kávy nasala množstvo tepla. Približne po troch minútach sa keramické steny hrnčeky zohriali, stabilizovali a teplotu kávy začali udržiavať oveľa efektívnejšie. Za 20 minút sa káva ochladila zo 67 stupňov na 47. Tuto nám káva hneď po naliatí ukazovala o stupeň menej ako pri zvyšných materiáloch. Možno išlo o vplyv materiálu, ale celkovo nebolo jednoduché trafiť úplne rovnakú vstupnú teplotu.

Veľmi podobne ako keramika si viedlo aj sklo. Káva v ňom mala o čosi pomalší počiatočný tepelný prepad. Sklo si taktiež vyžadovalo niekoľko minút na tepelnú stabilizáciu, po ktorej nasledovalo rovnomerné a pomalé ochladzovanie kávy. Počiatočných 68 stupňov sa v sklenenom pohári zmenilo na výsledných 47, čo takmer dokonale kopíruje výsledky keramiky.

Pomôže predhriatie šálky?

Počiatočný tepelný prepad v prípade sklenenej a keramickej šálky nás v priebehu experimentu inšpiroval k druhému pokusu. Čo ak by boli šálky ešte pred naliatím kávy poriadne predhriate? Bude to mať vplyv na priebeh chladnutia?

Preto sme v druhej časti experimentu každú šálku predhriali horúcou vodou, ktorú sme z nej tesne pred naliatím kávy vyliali. Výsledky sme pozorovali rovnakým spôsobom po dobu 20 minút u každej šálky. 

Z tejto časti experimentu vzniklo niekoľko grafov.

Prvý graf znázorňuje porovnanie chladnutia nepredhriatych a predhriatych šálok. Krivky označené názvom materiálu predstavujú nepredhriate šálky a krivky s písmenom P pred názvom materiálu zase šálky predhriate. Šesť kriviek v jednom grafe môže spôsobovať neprehľadnosť a pravdepodobne z neho nič zásadné nevyčítate. Preto sme si pre vás pripravili tri grafy znázorňujúce porovnanie priebehu chladnutia v rámci jednotlivých materiálov.

Najprv sa pozrime na zúbok plechovému hrnčeku, a teda hrnčeku z kovu. Predhriatie malo v tomto prípade len minimálny, presnejšie povedané, takmer žiadny vplyv na priebeh chladnutia kávy. Tepelná kapacita tenkého kovu je príliš malá. Kvôli tomu nemalo teplo zachytené v predhriatom kove takmer žiadny vplyv na priebeh experimentu. V úvodných minútach môžete pozorovať o čosi pomalšie a rovnomernejšie chladnutie predhriateho hrnčeka. Obe krivky sa však vo väčšine svojej dĺžky prekrývajú. Z toho vyplýva, že predhrievanie plechového hrnčeka jednoducho nemá zmysel.

Pri keramike a skle predhriatie na chvíľu pomôže

Teraz však prichádzajú na rad tie zaujímavejšie zistenia. V prípade keramiky a skla má predhriatie citeľný vplyv na to, ako vaša káva chladne. V obidvoch pokusoch malo predhriatie za následok oveľa miernejší úvodný teplotný prepad. Teplo zachytené v šálke zmiernilo úvodnú tepelnú výmenu medzi kávou a šálkou, vďaka čomu boli prvé minúty pre kávu menej drastickejšie. Trend pomalšieho chladnutia si počas celého experimentu udržalo hlavne sklo. Káva v predhriatom skle chladla pomalšie po celých dvadsať minút. Jej výsledná teplota bola na konci o jeden stupeň vyššia (47 stupňov Celzia) ako pri nepredhriatom pohári (46 stupňov Celzia). 

Rýchlosť chladnutia v predhriatej keramickej šálke sa po približne šiestich minútach dostala na úroveň nepredhriatej šálky. Následne sa ich krivky úplne vyrovnali a výsledná teplota káv v obidvoch šálkach bola rovnaká (47 stupňov Celzia).

Káva najrýchlejšie chladne v kove

Keď chcete, aby káva vychladla čo najskôr, siahnite po kovovom hrnčeku. V ňom káva chladne najrýchlejšie a najrovnomernejšie. Sklo a keramika majú na teplotu kávy najväčší vplyv v úvodných minútach po naliatí. Chladné sklo a keramika do seba vtiahnu oveľa viac tepla, čo spôsobí úvodný tepelný prepad. Následne sa však teplota stabilizuje a káva v nich chladne výrazne pomalšie ako v kovovej nádobe.

Keď túžite po tom, aby vaša káva ostala čo najdlšie horúca, šálku predhrejte. Predhriatie funguje hlavne u sklenených šálok a v určitej miere aj u tých keramických. Predhrievať plechový hrnček sa neoplatí. Rozdiely medzi sklom a keramikou boli v tomto prípade len veľmi malé, preto nechceme vyvodzovať finálne verdikty. V našom teste udržania teploty však najzdarnejšie uspel predhriaty sklenený pohár.

Náš tip: pri nákupe kávy na eshope becafe.sk môžete využiť zľavový kód BLOGOKAVE10. V pomere cena/kvalita patrí Be:Café medzi absolútnu slovenskú špičku.