Angola je zaujímavý štát nachádzajúci sa v južnej časti Afriky. Má dobrú polohu a až 1 600 kilometrov pobrežia, nuž a okrem toho má aj veľké zásoby ropy. Práve kvôli tomuto „čiernemu zlatu“ sa jej obyvatelia vykašlali na iný produkt, ktorý by sme tiež mohli označiť ako čierne zlato; na kávu.
Ešte okolo roku 1970 dokázala Angola vyprodukovať viac ako 230 000 ton kávy ročne, no dnes je to už len 8 000. V tom čase sa s Pobrežím Slonoviny a Ugandou bila o pozíciu najväčšieho afrického exportéra, avšak tieto časy sú dávno preč.
Občianska vojna narobila problémy
Keď Angola v rokoch 1974 a 1975 získala samostatnosť a oddelila sa od Portugalska, začali sa problémy a niekoľko desaťročí trvajúca občianska vojna. Jeden z jej dôsledkov bol taký, že muži museli až na trojročnú povinnú vojenskú službu. Tí, ktorí mali od 20 do 24 rokov, to mali prikázané, avšak absolvovanie vojenskej služby sa „očakávalo“ od všetkých mužov a žien vo veku 20 až 45 rokov. Z produktívnych oblastí boli ľudia „prevelení“ inam.
Konflikty trvali až do roku 2002 a keď sa krajina potrebovala opäť rozbehnúť a nakopnúť, stavila na ropu. Pomohli jej aj vysoké trhové ceny, vďaka ktorým prosperovala a ropa sa starala až o neuveriteľných 97 percent exportu. Prišli však horšie časy a aktuálne sú ceny ropy na totálnom minime. Angole to vôbec nehrá do karát a kompetentní sa už chcú preorientovávať aj na iné komodity, napríklad aj na kávu.
HDP rástol len vďaka rope
„Rast angolského hrubého domáceho produktu bol pozoruhodný,“ povedal riaditeľ divízie UNSTAD (Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj, pozn. autora) pre Afriku a najmenej rozvinuté krajiny Paul Akiwumi, ktorého slová cituje stránka Africa Business Communities. „Na druhej strane však bola krajina až príliš závislá na jednej komodite, čo sa z dlhodobého hľadiska ukazovalo ako neudržateľné.“
Angola zarábala vďaka rope toľko, že z hlavného mesta Luandy sa stalo jedno z najdrahších miest sveta. A to všetko napriek tomu, že takmer polovica obyvateľov tohto štátu žije v chudobe a len 40 percent ľudí má prístup k elektrine.
Káva sa núka ako vhodná alternatíva
Z uvedeného je zrejmé, že obrovské množstvo ľudí nemá z exportu ropy absolútne nič. Skupina odborníkov v júni 2018 skonštatovala, že ideálne by bolo opäť sa venovať aj káve, ktorá by mohla dať prácu veľkému množstvo ľudí. Na svete sa denne vypijú až tri miliardy šálok kávy a Angolčania by si vďaka podnebiu a prírodným podmienkam mohli uchmatnúť svoj podiel.
„Tento dopyt znamená pre Angolu vzhľadom na jej vhodné podmienky a vysokú kvalitu zŕn obrovskú príležitosť,“ uviedla Pamela Coke-Hamiltonová, ktorá je v UNCTADe riaditeľkou medzinárodnej trhovej divízie. „Krajina však musí tento sektor najskôr obnoviť.“
Rozloha plantáží klesla na desatinu
Coke-Hamiltonová pripomenula, že v 70. rokoch minulého storočia bola káva pestovaná na rozlohe 500 000 hektárov, avšak pred pár rokmi to už bolo len 50 000 hektárov. Je nutné čo najskôr odstrániť finančné, technologické a infraštrukturálne bariéry a začať naplno pracovať.
„Je dôležité, aby sme v Angole podporili kávový sektor,“ uviedla Isabel Menezesová, ktorá je producentkou kávy v provincii Uíge. „Tento krok by nám pomohol vytvoriť pracovné miesta a zabezpečiť príjem pre tisícky rodín.“
Ako si zo šálky uchmatnúť viac, ako len jeden cent?
Kompetentní chcú postupovať takticky a nechcú ísť po množstve, ale po kvalite. Zdôraznil to aj João Ferreira, ktorý je prezidentom štátnej asociácie producentov kávy a kakaa. „Nemôžeme produkovať viac kávy len preto, aby sme ju produkovali. Je dôležité myslieť na to, akú hodnotu môžeme získať.“
Farmári majú do istej miery smolu v tom, že ceny kávy sú pohyblivé a podobne, ako ceny ropy, aktuálne aj dosť nízke. Medzinárodná kávová organizácia (ICO) dokonca uviedla, že prvotný producent kávy dostane z jednej vypitej šálky v mnohých prípadoch len jeden cent! Angolčania to chcú preto robiť tak, že okrem pestovania a zberu kávy by sa venovali aj jej ďalším úpravám a podľa možnosti aj praženiu a baleniu. Takto by v krajine ostalo omnoho viac peňazí.
Problémov je viac ako dosť…
UNCTAD sa snaží prevziať úlohu akéhosi radcu, ktorý farmárom ukáže, ako si môžu uchmatnúť najväčšiu hodnotu. V novembri minulého roku táto organizácia zorganizovala workshop, v rámci ktorého trénovala viac ako 200 farmárov a ukazovala im nové možnosti. Identifikovali sa slabé oblasti ako nedostatok financií a informácií, avšak aj zlé cesty, slabá produktivita rastlín a zastarané farmárske metódy. Väčšina stromov mala už vyše 40 rokov a v takomto veku nerodia už ani polovicu toho, čo by mohli.
Dodajme, že Angola sa chce v rámci tohto programu okrem kávy venovať aj tropickému ovociu, medu a drevu. Ako výrazne sa jej podarí diverzifikovať priemysel, uvidíme najskôr o pár rokov. Dovtedy bude odkázaná na nápravu súčasnej situácie a opätovný nárast cien ropy. Inak bude zle…
