Keď si rozanalyzujeme celý kávový reťazec od pestovateľov až po finálneho konzumenta, tak v niektorých prípadoch v ňom môže byť aj pätnásť až dvadsať medzičlánkov. Každý z nich si nastaví určitú maržu, na ktorej si s chuťou zgustne, no tým, ktorí v mnohých prípadoch krvopotne pracovali na dopestovaní kávy, ostane minimum.
Nedá sa presne vyčísliť, koľko to je, avšak niektoré zdroje tvrdia, že z ceny, ktorú za kávu dáme v kaviarni, dostane pestovateľ miestami len jedno percento. Hlavne gigantické spoločnosti, ktoré kupujú kávové zrno na tisícky ton, cenu neustále tlačia nadol. Farmári preto živoria, prípadne aj krachujú, čo zdanlivo nikoho nezaujíma.
Snaha vyradiť z hry medzičlánky
Nie každý sa však chce na vec len pozerať a nájdeme aj takých milovníkov kávy, ktorí sa snažia aktívne pomôcť. Do tejto skupiny by sme mohli zaradiť aj Rasmusa Jordta, ktorý v ani nie desaťtisícovom dánskom meste Ebeltoft prevádzkuje kaviareň a pražiareň s názvom Apelgren Jordt Coffee.
Chlapík, ktorý vyrastal vo východnej Afrike – jeho dánski rodičia žili práve tam – má na všetko celkom iný pohľad, ako väčšina bežných ľudí. V kávovom priemysle pôsobí už dvadsať rokov, kávu si sám praží a dáva si pozor aj na to, aby ju nakupoval priamo od farmárov. Z celého procesu sa snaží vyradiť čo najviac príživníckych (sorry, asi je to až príliš tvrdé slovo) medzičlánkov a fungovať inak.
Ochota zaplatiť za kávu dokonca pred zberom
No a aby toho nebolo málo, Jordt a jeho ľudia sú ochotní pristúpiť aj na inú, celkom nezvyčajnú vec. „Až 70 percent ceny im zaplatíme dopredu ešte pred zberom,“ prezradil v rozhovore pre Copenhagen Post. „Farmárom to dá určité záruky, vďaka ktorým môžu najať tých správnych zberačov. Ak potrebujú aj niečo iné, napríklad dodatočný prístup k vode, prípadne nový stroj, tak im pomôžeme.“
Farmári sú takto omnoho spokojnejší a zažívajú veci, ktoré ani nepoznajú. O to lepšie sa im pracuje a o to s väčšou chuťou kooperujú.
Na západe to vraj máme jednoduché…
„My na západe to máme veľmi jednoduché; spôsob, akým obchodujeme, akým robíme biznis, akým negociujeme cenu a akým vyjednávame v podstate aj o čase… to všetko máme veľmi jednoduché. Mne osobne však ide hlavne o hľadanie spôsobov, akými by sme všetkých mohli prepojiť na jednej úrovni, na ktorej by bol každý spokojný a šťastný.“
„Farmárov však žiadnym spôsobom neochraňujeme, no je pravda, že ak dokážeme dobre pochopiť ich situáciu, vieme im zabezpečiť vyššiu kvalitu života. Ale nielen tým, že im dáme peniaze, no mnohými rôznymi spôsobmi,“ zdôraznil Dán, podľa ktorého je veľmi dôležité hlavne to, aby obchodníci dokázali tieto komunity správne pochopiť.
Jednotlivé krajiny sa boria s rôznymi problémami
Všetky oblasti sveta majú svoju vlastnú kultúru a odberatelia pri kontakte s farmármi narážajú na všetky možné prekážky. Niektoré spoločnosti vraj do malých komunít prichádzajú aj s veľkými ponukami týkajúcimi sa napríklad pomoci so systémami vzdelávania, no v mnohých prípadoch to vôbec nie je ideálne a nerieši to problémy farmárov.
Jordt prezradil, že v mnohých krajinách je problém napríklad vo vlastníctve pozemkov a situácia sa postupom času zhoršuje. Nikto ju však nerieši. „V niektorých oblastiach je to tak, že máte kávovú plantáž, potom však zomriete a vaši synovia ju dostanú pol na pol. Potom však zomrie jeden z vašich synov a rozdelí sa to medzi jeho synov. Takto krajinu neprestajne delia a delia, až jej odrazu nie je dostatok.“
V Afrike je to aj o mágii a kúzlach
Aj tento v zásade samozrejmý princíp delenia majetku sa podľa dánskeho pražiara dá ošetriť a je presvedčený o tom, že sa mu treba venovať. Podobných problémov lokálneho charakteru je vraj veľmi veľa, napríklad taká Afrika má zasa celkom iné špecifiká. Tam vraj svoju rolu často zohráva náboženstvo a poverčivosť, nech sa to pre ľudí vo vyspelých krajinách zdá byť akokoľvek smiešne.
„Keď ako človek, ktorý má záujem o kúpu kávy, pôjdem do kávovej komunity, ale kúpou podporím len jedno pole, tak piati farmári okolo neho nezarobia také isté množstvo peňazí. V ich hlavách to však nebude o tom, že možno má zvolená farma vyššiu kvalitu kávy, no asi si budú myslieť, že tí ľudia na nej využívajú mágiu a kúzla, aby si to všetko zabezpečili. Ak ako profesionáli vstupujúci na ich trh toto všetko nepochopíme, nikdy situáciu nezlepšíme,“ dodal Rasmus Jordt.
Šír dobro a vráti sa ti dvojnásobne
Nuž a čo je na tejto situácii najzaujímavejšie, o tomto postupe Apelgren Jordt Coffee dánska verejnosť a väčšina zákazníkov doposiaľ ani nevedeli. Majiteľ si na tom nezakladal. V miestnej komunite je však napriek tomu natoľko obľúbený, že počas obdobia koronavírusu predal ešte viac kávy, ako predtým. Zdá sa, že spokojní kávičkári sa mu veľmi radi odvďačili. A to aj bez toho, že by tušili, koľkí farmári sa vďaka tomuto modelu fungovania majú lepšie.
