Audioblog

Audioblog: História kávy a tradičné spôsoby jej prípravy

V spolupráci so spoločnosťou Audiolibrix sme nahrali audioblog Domáca príprava kávy. Pozostáva z desiatich kapitol, ktoré ako celok nájdete na webe Audiolibrixu. Jednotlivé kapitoly vám však postupne predstavíme aj tu na Blogu o káve. Budete mať na výber: buď si ich prečítate a užijete si ich v textovej forme, alebo uprednostníte zvukovú nahrávku. Je to len na vás.

Kapitola č. 1: História kávy a tradičné spôsoby jej prípravy

Túto kapitolu vám prináša slovenská pražiareň kávy Coffeein. Viac informácií o nej a o jej produktoch nájdete na internetovej stránke www.coffeein.sk. Históriu týkajúcu sa vývoja pitia kávy a tradičné spôsoby jej prípravy pre vás spracoval Peter Szabó.

Pastier Kaldi

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako ľudia začali piť kávu a ako sa k nej vlastne dostali? Koluje legenda o etiópskom pastierovi menom Kaldi, ktorého kozy požrali červené bobule a následne prekypovali energiou. Táto príhoda je veľmi známa, ale jej pravosť je, bohužiaľ, neoveriteľná.

Vieme, že v najdávnejších dobách sa káva ešte nepražila. Ľudia totiž tento spôsob jej spracovania nepoznali. Vedeli však, že je jedlá a že dodáva energiu. Kávovníkové čerešne si zalievali aj ako „čaj“, respektíve správne povedané výluh, ktorý poznáme pod názvom cascara. Praženie kávy sa objavilo až neskôr, a to s príchodom Arabov, ktorí kolonizovali Afriku. Všimli si, že zotročení Afričania niečo prežúvajú. Tým niečím boli kávovníkové čerešne. Začali ich skúmať a skúšali rôzne metódy ich tepelného spracovania, až prišli na to, že zrná z kávovníkových čerešní je možné upražiť. Takto z nich bolo možné získať intenzívnejšiu chuť i arómu.

Metódy prípravy kávy

Prvotné a najjednoduchšie metódy prípravy kávy pochádzajú práve z Afriky. Domorodci majú kávový rituál, počas ktorého pozbierajú kávovníkové čerešne, vylúpu z nich zrná a ihneď ich upražia na panvici. Následne ich v mažiari rozdrvia na prach, čo je ich spôsob mletia, kávu zalejú horúcou vodou a prelejú cez látku fungujúcu ako filter. Aj arabská káva pripravovaná v džezve má svoj pôvod v tejto najzákladnejšej metóde prípravy. Je však sofistikovanejšia, používa sa nádoba zvaná džezva a káva sa v nej varí na trikrát.

Za tie roky a postupom storočí sa situácia dosť zmenila, respektíve vyvinula, a moderná spoločnosť pozná mnoho rôznych metód prípravy kávy. Mnohým sa budeme venovať v ďalších kapitolách. Druhá kapitola bude zasvätená automatickým kávovarom, tretia pákovým kávovarom a piata alternatívnym metódam prípravy kávy. Toto všetko v nie tak dávnej minulosti neexistovalo.

Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii espressa ako takého, na webe coffeein.sk nájdete článok s názvom „Espresso – história espressa“. Obsahuje detailný prierez celou históriou. V skratke poviem, že rozmach espressa nastal až príchodom čerpadla v roku 1961. V domácnostiach sa však naďalej používalo hlavne koťogo, teda moka kanvička, prípadne rôzne prekvapkávače a svoje miesto mala aj instantná káva. Espresso bolo dlho výsadou kaviarní a domáce stroje a automaty sa začali rozširovať až oveľa oveľa neskôr. Dá sa povedať, že najväčší boom zažívajú v posledných rokoch.

Klasický Turek

U nás na Slovensku je stále pomerne populárna aj veľmi jednoduchá príprava zalievanej kávy, takzvaného „turka“. Jej výhodou je podľa mňa len rýchlosť prípravy. Ak človeka káva ako taká nezaujíma a pije ju len kvôli prísunu kofeínu, tak pravdepodobne volí tento typ zalievanej kávy. Tá má však aj viacero nevýhod. Za hlavnú by som označil zdravotný faktor, pretože voda je v kontakte s kávou dlhé minúty a u niekoho aj hodiny. Už po piatich minútach sa pritom z kávy začnú vylučovať dreviny, triesloviny a rovnako tak aj obrovské množstvo kofeínu. Tieto látky nerobia dobre žalúdku a väčšina konzumentov zalievanej kávy preto trpí chronickými bolesťami žalúdka. Mnohí asi ani netušia, že im to spôsobuje zle pripravovaná káva. Tento spôsob prípravy teda neodporúčam. Ak už, tak treba staviť aspoň na french press, o ktorom si viac povieme neskôr.

Treba povedať, že mnoho ľudí sa o kávu príliš nezaujíma a v tejto oblasti sa nevzdeláva. Podľa mňa je veľa takých, ktorí ani nevedia, že existuje niečo iné ako turek. Okrem toho ani netušia, že takéto pitie kávy nie je zdravé. Alebo to aj vedia a je im to ukradnuté. Nuž a veľmi silným faktorom je aj to, že tento kávový návyk sa dedí z generácie na generáciu. Ak babka a mamka takto pili kávu celý svoj život, tak to bude rovnako robiť aj ich syn, dcéra, vnuk alebo vnučka. Našu úlohu teda vnímam aj v tom, aby sme ľudí vzdelávali a poukazovali na všetko to krásne, čo v sebe káva a jej príprava ukrývajú.

Instantná káva

Ak by sme v procese edukácie boli úspešní, pravdepodobne by vymizla aj instantná káva. Z kvalitatívneho hľadiska ide o podradný produkt, pretože táto káva bola raz uvarená už v továrni a následne bola niektorou z metód premenená na instantný prášok. Keď si ju teda doma zalejete, pripravujete si ju de facto druhýkrát. A to už samozrejme nemá také chuťové ani aromatické vlastnosti, ako by mala mať. Aróma je do nej po továrenskom spracovaní dokonca umelo pridávaná.

V minulosti však instantná káva mala svoje uplatnenie a nárastu jej popularity sa nemôžeme čudovať. Bolo obdobie, keď bolo „in“ všetko instantné a verejnosť takéto výrobky považovala za pokrokové. V úvode 20. storočia sa o instantnej káve hovorilo ako o modernom a ľahko pripraviteľnom nápoji s lepšími účinkami ako bežná káva.

V roku 1922 sa v New York Times objavil inzerát, ktorý ju honosne velebil. Aj keď sú dnes všeobecne uznávanejšie celé kávové zrná, vtedy to bolo naopak. „Káva G. Washingtona je zrnkovej káve nadradená rovnako, ako je moderný biely cukor nahradený staromódnemu hnedému. Do pohára si ju dáte presne tak, ako si doň dávate cukor. Keď k nej pridáte vodu, okamžite sa rozpustí,“ stálo v inzeráte.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny americká armáda skúpila všetku instantnú kávu, ktorá bola na trhu a rozdala ju svojim vojakom. Tí boli vďaka káve bdelejší a lepšie zvládali vypäté vojenské situácie. Nuž a tieto veci sa nám akosi vryli do hláv a instantná káva bola aj vďaka tomu dlhé roky na výslní. Dnes ju uprednostňujú ľudia, ktorí si zvykli na ľahkosť prípravy. Avšak tí, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu, jej neholdujú.

Koťogo/moka kanvica

Ďalším z tradičných spôsobov prípravy je príprava kávy v koťogu, respektíve v moka kanvici. Toto zariadenie je u nás veľmi známe, pretože je súčasťou takmer všetkých domácností. Celá kanvička funguje na veľmi jednoduchom princípe. Je to určitá forma espressa. Aplikáciou tepla na spodnú časť kanvice dostávame vodu do varu. Tá sa následne tlačí nahor cez sitko s kávou a vyextrahovaná káva pretečie do hornej časti zbernej nádoby. Tlak, ktorý je počas extrakcie vyvinutý, dosahuje 1,5 baru. 

Káva pri tejto príprave neprechádza cez žiadny filter, takže obsahuje viac olejov a tým pádom má aj veľmi silné telo. Povedal by som, že intenzita chuti je pri koťogu najvyššia zo všetkých alternatívnych metód prípravy kávy. 

Prvotný vynález a teda prvá moka kanvička bola z hliníka, avšak dnes sa už veľmi rozšírili aj nerezové. Na trhu nájdeme dokonca aj také, ktoré majú nerezovú spodnú časť a porcelánovú vrchnú. Taktiež existujú aj rôzne formy a dizajny koťoga, pričom stále sa predáva aj ten najklasickejší hliníkový Bialetti moka.

Celkovo treba povedať, že moka kanvica urobí pomerne dobrú kávu a takáto príprava kávy patrí medzi najlacnejšie. Malá kanvica Bialetti Express vyjde na menej ako 40 eur a lacný ručný mlynček Lodos Temp, ktorý je k tejto príprave vhodný, na približne 15 eur. Z tejto kombinácie je možné dostať slušný kávový produkt. Rozhodne najkvalitnejší z troch spomínaných tradičných metód prípravy.

O ďalších metódach vám rozpovieme v neskorších kapitolách.

Celý audioblog si môžete vypočuť tu: Audiolibrix: O káve špeciál – Domáca príprava kávy.

Značky
Zobraz viac

Podobné články

Pridaj komentár

Back to top button
Close
Close