Uganda patrí s produkciou takmer 300 000 ton kávy ročne na ôsme miesto celosvetového rebríčka, pričom viac jej dopestujú len India, Honduras, Etiópia, Indonézia, Kolumbia, Vietnam a Brazília.
Keď vezmeme do úvahy len Afriku, tak je Uganda na druhom mieste a bohužiaľ musíme konštatovať, že tamojší farmári si nežijú dobre. Ako je to u pestovateľov kávy zvykom, v mnohých kútoch sveta len živoria a sú radi, ak sa im podarí prežiť.
Inštitút CORI ako pomoc ugandským farmárom
Problémov je viacero a zďaleka nejde len o neschopnosť modernizovať, prichádzať s novými metódami a využívať nové stroje, pretože na to nie sú peniaze. Konkrétne v Ugande sa farmárom pokúša pomáhať doktor Godfrey Kagezi z výskumného kávového inštitútu CORI.
„Ste producentmi kávy, takže o samotnom farmárčení toho istotne viete dosť,“ povedal Kagezi na osobnom stretnutí s malými pestovateľmi v ugandskom regióne Masaka. „Sme tu hlavne preto, aby sme sa s vami podelili o nápady týkajúce sa toho, ako zvýšiť vyprodukované množstvo a ako prekonať výzvy, ktorým dnes kávový sektor čelí.“
Rastlina v Ugande zarodí len sedminu toho, čo inde
Masaka je známa pestovaním Robusty, teda menej kvalitnej odrody. Miestni farmári venujúci sa káve pritom čelia dvom nepríjemným chorobám, ktoré im likvidujú rastliny – v angličtine ide o Coffee Wilt Disease (CWD) a Black Coffee Twig Borer; prvá spomínaná choroba spôsobuje vädnutie rastlín, druhá je o ofenzívnych chrobákoch.
Aj preto je úroda v tejto oblasti zväčša biedna. „V iných krajinách, kde sa venujú Robuste, farmári z každej rastliny pozbierajú približne pätnásť kilogramov kávových čerešní, avšak v Ugande sú to u väčšiny farmárov sotva dva kilogramy,“ pripomenul Kagezi, ktorého slová cituje stránka allafrica.com. „Musia tu využívať viac hnojív, musia bojovať so škodcami a s chorobami. Len tak sa im podarí fungovať efektívnejšie.“
Ugandčania stavili na zlé rastliny
Nuž a jedným z problémov je aj nedobrý výber kávových semien, respektíve sadeníc. Tie miestnym farmárom dodala vládna organizácia UCDA, ktorá sa stará o podporu daného poľnohospodárskeho odvetvia. Ako sa však ukázalo, rastliny boli náchylné na chorobu CWD a spôsobilo to značné problémy.
„Vláda mala obrovskú túžbu zvýšiť produkciu kávy a medzi farmárov distribuovala také veľké množstvo kávových sadeníc, ako len bolo možné,“ hovoril ďalej Godfrey Kagezi, podľa ktorého to však nebol správny ťah. „Dobrá správa je tá, že vláda už distribúciu týchto sadeníc zastavila.“
Sadiť kávovníky nahusto je kontraproduktívne
Všetko to viedlo aj k zaujímavej skutočnosti. Keďže mali farmári dostatok rastlín, začali ich sadiť veľmi husto. Ideálne by to vraj bolo vtedy, ak by každá sadenica dostala priestor tri krát tri metre, takže na jeden aker (okolo 4 000 m2) by ich bolo vysadených približne 450.
„My sme tu však boli svedkami novej módy sadiť na jeden aker až 1 300 kávovníkov. Osobne som výrazne proti tomu a snažím sa ich presvedčiť o opaku. Štandardný kávovník Robusty totiž potrebuje veľa vody, pričom väčšina malých farmárov trpí jej nedostatkom,“ dodal Kagezi.
