Jednorazovým plastovým pohárom sme sa venovali už viackrát. Ide o pálčivý problém, ku ktorému značná časť verejnosti nepristupuje celkom správne, respektíve tak, ako by si moderná doba vyžadovala. Zbytočne produkujeme obrovské množstvo odpadu.
Konzumovanie kávy má na túto vec takisto nemalý vplyv, veď koľko ľudí si denne kupuje kávu „to go“ a vôbec sa nepozerá na to, do akého pohára bola spravená? Jednorazový plastový obal by mal byť absolútne neprípustným variantom, ale bohužiaľ, nie je tomu tak. Uvedomujeme si dostatočne, aké množstvo odpadu takto spoluvytvárame?
Stavme na biodegradovateľné poháre
Okrem klasických plastových pohárov existujú aj papierové, pri ktorých má mnoho konzumentov pocit, že koná dobre a ekologicky. Ale nie je tomu tak. „Každý papierový pohár je totiž zvnútra potiahnutý tenkou vrstvou plastu,“ povedal pre Blog o káve majiteľ spoločnosti BeEnvi Peter Sukop. „Práve preto ho napríklad nie je možné recyklovať spolu s papierom. Skončí teda na skládke, kde sa bohužiaľ nemôže rozložiť.“
Spomínaná spoločnosť patrí medzi tie, ktoré sa so situáciou snažia niečo spraviť. Podobne, ako viacero ďalších výrobcov, aj BeEnvi ponúka zaujímavú alternatívu: biologicky degradovateľné papierové poháre.
„Takto biologicky rozložiteľné produkty majú vnútornú vrstvu z PLA. Ide o materiál, ktorý je síce podobný plastu, avšak s tým rozdielom, že je vyrobený z rastlín. Jeho vrstva je tenká a dokáže sa rozložiť veľmi rýchlo. Nuž a ak aj tento pohár skončí v spaľovni, do ovzdušia sa nedostanú žiadne nebezpečné látky.“
Dá sa fungovať bez jednorazových obalov?
Pochopiteľne, že nie vždy je celkom jednoduché obísť sa úplne bez jednorazových pohárov. Pri káve, ktorú si konzument zoberie so sebou, registrujeme aj snahy o vratné poháre, avšak prídu napríklad vianočné trhy a pri konzumovaní vareného vína či medoviny je to de facto len o jednorazových produktoch. Teda česť výnimkám, ktoré si veľmi vážime!
„Nie vždy sa to dá bez jednorazových obalov,“ skonštatoval Sukop. „Preto sa snažíme presadzovať alternatívu v podobe obalov, ktoré nie sú vyrobené z plastu, teda ropy, ale z rastlín, najčastejšie zo škrobu z kukurice, zemiakov, repy. To znamená, že sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov.“
„Aj vaši čitatelia sa pravdepodobne mnohokrát stretli s pojmom ‚menšia uhlíková stopa‘, čo v praxi znamená približne nasledujúce: rastlina pri svojom raste pohlcuje CO2 a produkuje kyslík, ktorý potom na konci svojho životného cyklu spotrebuje buď na horenie, prípadne na biologický rozklad. Tu treba ešte raz pripomenúť, že pri horení biologicky rozložiteľných obalov sa do ovzdušia nedostávajú nebezpečné látky, ako je tomu pri horení konvenčných plastov.“
Prečo sú biodegradovateľné obaly stále v menšine?
Automaticky vyvstáva ďalšia otázka: prečo potom všetci nevyužívajú takéto biodegradovateľné obaly? Prečo sme ešte tak často svedkami používania plastových produktov? Ako je to možné?
„Nevýhodou pre bežného podnikateľa je cena biodegradovateľných obalov, pretože takéto poháre sú niekedy až dvakrát drahšie,“ odpovedal Peter Sukop. „Ide tu hlavne o to, že zatiaľ sa vyrábajú v menších množstvách a musia spĺňať prísne podmienky rozložiteľnosti.“
Ako sme už spomínali, bežné papierové poháre, ktoré majú vnútri vrstvu plastu, nemožno separovať spolu s papierom. Ale pozor: takto netreba separovať ani biodegradovateľné!
„Veru tak. Treba ich dávať do bežného komunálneho odpadu, nie medzi separovaný papier. Pomaly sa však už začína pracovať na tom, aby sa aj tieto obaly zbierali a spaľovali, pretože to máte celkom čistú energiu. Viem, že aj na Slovensku už máme zariadenia, ktoré tento odpad zbierajú a spracúvajú, ale celkovo je táto oblasť ešte v plienkach.“
Ako dlho sa rozkladá biodegradovateľný obal?
A čo kompletná rozložiteľnosť obalu? Ako dlho mu trvá, kým zmizne? „V ideálnych podmienkach do troch mesiacov, ale to by musel byť priemyselný kompostér so stálou zvýšenou vlhkosťou, ideálnou teplotou a musel by byť pravidelne premiešavaný.“
„Reálne na skládke by rozloženie odpadu trvalo aj niekoľko mesiacov, respektíve rokov. Nie sú tam totiž vytvorené ideálne podmienky. Ale podľa mňa je to aj tak lepšie, ako keby sa nerozložil nikdy,“ dodal Peter Sukop pre Blog o káve.
