Nazdar kávoši!
Dnes som bol na návšteve u rodičov a v televízii išla reportáž o slabej úrode ovocia. Pálenice vraj nemajú čo páliť! Aká to skaza.
Trochu som sa v téme pohrabal a dočítal som sa, že v máji boli na niektorých miestach len tri slnečné dni, stále pršalo a bolo chladno. Na prelome júna a júla krúpy (miestami aj gigantické) a okrem toho mnoho ďalších rozmarov, prívalových dažďov a všetkého možného. No a dôsledkom je biedna úroda.
„Slivky sme nemali vôbec. Ani jednu,“ opísal otec situáciu z našej záhrady. „Jabĺk bolo najskôr síce dosť, ale potom začali padať a hotovo. Sused hovoril, že aj s hruškami strašná bieda.“
Teraz si možno poviete, že čo to tu tliacham. A čo to má s kávou? Nuž čujte: dorazil som domov, prebehujem správy z kávového sveta a na Hindu Business Online (vážne som tam zablúdil) som naďabil na takmer identickú informáciu.
Indovia síce pestujú iné plodiny ako my, ale dôsledky sú rovnaké. U nich si to odniesla káva, ktorej úroda je slabšia o 30 až 35 percent.
Čo za to mohlo, preboha? „Silný a kontinuálny dážď trvajúci od augusta do októbra spôsobil v oblastiach Chikmagalur, Kodagu a Hassan zosuvy pôdy, záplavy, vyliali sa rieky a doslova nám zmylo kávové plantáže, zničilo infraštruktúru a narušilo zber (kávových) čerešní,“ stojí v tlačovej správe.
To však nie je všetko. Kríza je aj v strednej Amerike, kde sa klíma takisto mierne zmenila a odrazu mnohé tamojšie bašty prichádzajú o ideálne podmienky na pestovanie kávy. Farmári krachujú a húfne utekajú do USA!
A hlavná príčina toho všetkého? Nj (z českého „no jó“, pozn. autora), sami to viete: globálne otepľovanie a jeho vedľajšie prejavy. Vopred pozdravujem všetkých, ktorí podobné slová považujú za „greténizmus“ alebo čosi podobné.
Čím skôr sa totiž musíme všetci prebrať a začať niečo robiť, slová ako ekológia či udržateľnosť musia byť neoddeliteľnou súčasťou nášho slovníka!
Osobne som z toho už dosť nervózny (čo asi cítiť). Vadí mi ľahostajnosť ľudí. Malá skupina sa snaží, žije ekologicky, nad témou premýšľa, pokúša sa tvoriť čo najmenej odpadu. A potom sú tu tí druhí…
Viete o tom, že v roku 2017 sme do atmosféry ako ľudstvo svojou činnosťou vypustili 37,1 gigaton oxidu uhličitého? A viete o tom, že lesy, pôda a oceány ho síce pohlcujú, ale za rok dokážu spoločne pohltiť len 9,5 až 11 gigaton? A viete, čo robí ten zvyšok? Nie? Na odpoveď isto prídete.
Uff! Idem si radšej spraviť kávu a trochu sa upokojiť.
Ďakujem za pozornosť.
Čoskoro sa ozvem,
váš BOK.
PS: keď je káva dobrá, tak je káva dobrá.
