Nazdar kávoši,
začal sa nám rok 2020 a pravdepodobne aj vy ste zaznamenali zvýšený výskyt tuctových prianí typu copy-paste (skopírovať-vlepiť) od známych či neznámych, ktorí sa vám nekonečne dlho neozvali a miestami majú problém dokonca vám aj odpísať. Odrazu však boli v hre.
Ja nad tým aj tentoraz nechápavo krútim hlavou; prečo mi odrazu napíšu aj ľudia, ktorým som totálne ukradnutý a ktorým je úplne jedno, ako sa budem mať? Okolo Silvestra/Nového roka sa to tak jednoducho robí. Nechcem to paušálne nazvať neúprimnosťou najhrubšieho zrna, ale do veľkej miery to tak je. Sorry.
V konečnom dôsledku je veľmi dôležité pripomenúť si ďalšie obehnutie Zeme okolo Slnka a nájsť si novú zámienku pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, takže paráda. Predsa len to nie je taký deň, ako všetky ostatné, pretože len z 31. decembra na 1. januára sa zmení číslo roku, v ktorom akurát žijeme a musíme načať nový kalendár.
Ale teraz vážne: nechajme priania prianiami, ale čo sme to vlastne oslavovali? Čo také radostné sa stalo, prípadne sa deje?
Ja ako ekologicky založený človek aktuálne neoslavujem nič, práve naopak, smútim: v decembri sme mali doslova jarné teploty, niektoré stromy začali pučať a na viacerých miestach sa na prelome rokov objavili snežienky. Padajú teplotné rekordy a osobne čakám, kedy v Tatrách spomedzi kameňov začnú vychádzať kaktusy. Raz to príde.
Situácia je čoraz horšia, zažívame extrémnejšie prejavy počasia, ľadovce sa topia, teploty stúpajú a tesne pred koncom decembra nebol sneh ani vo výške 1 200 metrov nad morom. Neviem, či sa to niekedy stalo. Požiare v Austrálii tiež nie sú náhoda. To sú tie dôvody na oslavu? Ak áno, tak potom do tejto spoločnosti asi nepatrím.
A ako sme na toto všetko zareagovali počas silvestrovských „osláv“? Nuž jednoducho tak, že napriek mnohým výzvam smerujúcim k snahe o obmedzenie používania pyrotechniky sme si „išli svoje“ a vybúchali sme všetko, čo sa podarilo zohnať.
So zdravým rozumom to podľa mňa nemá veľa spoločného, pričom tu nemyslím len na to, že pre zvieratá žijúce, či už v našich domácnostiach, ale aj v lesoch, to vôbec nie je ideálne. Narážam aj na to, že sme sa postarali o absolútne zbytočné znečistenie vzduchu.
Viď správa, ktorú na Nový rok vydal Slovenský hydrometeorologický ústav: „Oznamujeme, že v predchádzajúcich hodinách SHMÚ zaznamenal ako dôsledok novoročných ohňostrojov vysoké koncentrácie častíc PM10 a PM2.5 v nasledujúcich oblastiach: Bratislava, Jelšava a okolie, Košice a okolie, Malacky, Prievidza, Senica, Trnava, Veľká Ida, Vranov nad Topľou a okolie, Žilina.“
Super. Takže namiesto toho, aby sme spravili niečo pozitívne, sme do nového roka vstúpili totálne zbytočným a nezmyselným znečistením vzduchu. Konečne mi začína dochádzať skrytý zmysel priania: Všetko dobré do nového roku…
Čo už. Ja by som vám radšej poprial niečo iné. Skúste každý deň spraviť krok vpred – niečo sa naučte, niečo si prečítajte, v niečom napredujte. Je jasné, že jeden jediný krok nikto neuvidí, ale keď sa o rok poobhliadnete, budete ich mať za sebou 366. A to už sakra bude vidieť.
No a ja tajne dúfam, že to budú pozitívne kroky, vďaka ktorým sa všetci posunieme správnym smerom.
Vďaka za vypočutie,
váš BOK.
PS: Keď je káva dobrá, tak je káva dobrá.
