To všetko sme pre vás otestovali počas našej kávovej inšpekcie v Ríme. Je to veľké mesto plné kaviarní a rôznych podnikov podávajúcich kávu. S výberovou kávou to však Rimania príliš nepreháňajú.

Málo kaviarní a dlhé rady

Pri vyhľadávaní výberových kaviarní na cestách najradšej využívame aplikáciu European Coffee Trip. Po zadaní požadovanej lokality vám aplikácia zobrazí všetky kaviarne s výberovou kávou v danom meste a jeho okolí. Čo sa týka Ríma, v aplikácii sa nachádza presne 25 podnikov, pričom viaceré z nich sú skôr pekárne či bistrá, ktoré popri jedle ponúkajú aj výberovú kávu. Množstvo z nich sa navyše nachádza v okrajových častiach mesta, zatiaľ čo historické centrum hostí len niekoľko podnikov.

Pre porovnanie – niekoľkonásobne menšie Brno má v tejto aplikácii až 90 podnikov a ani Bratislava na tom nie je zle. V našom hlavnom meste nájdete 89 podnikov s výberovou kávou. Je teda zrejmé, že do Talianska sa výberová káva dostáva oveľa pomalšie a zložitejšie.

Čo nás však počas návštevy jednotlivých kaviarní šokovalo najviac, boli rady čakajúcich hostí. Navštívili sme tri kaviarne a pred všetkými sme si museli vystáť rad, aby sme dostali stôl. Pred kaviarňou Slow sme čakali takmer pol hodinu, v kaviarni Luna nás usadili približne po pätnástich minútach a do kaviarne Faro sme sa dostali asi po piatich minútach.

Počas čakania sme si všímali, že na stoly čakajú najmä turisti a netaliansky hovoriaci hostia. Je teda zrejmé, že o výberovú kávu je v Ríme záujem, no pravdepodobne ide najmä o zahraničných návštevníkov. Minimálne v kaviarňach, ktoré sme navštívili a ktoré sa nachádzajú v centre alebo širšom centre hlavného mesta Talianska.

Veľké kaviarenské porovnanie

V Ríme sme otestovali tri kaviarne s výberovou kávou a okrem nich aj desať tradičných talianskych kaviarní. O tradičnej talianskej káve si môžete prečítať viac v samostatnom článku “Ako chutí káva v Taliansku?”. Tento text by sme radi venovali ucelenejšiemu porovnaniu toho, čo môžete očakávať od výberových kaviarní a čo zase od tých tradičných.

Čistota

To, čím sa miestne výberové kaviarne líšia od tradičných, je už na prvý pohľad badateľná celková čistota podniku. V tradičných talianskych kaviarňach sme často nachádzali špinavé kávovary, neutreté trysky na napeňovanie mlieka, neumyté stoly, prípadne zafŕkané alebo obliate šálky.

V kaviarňach Slow, Luna a Faro sme sa stretli s úplným opakom. Všetko sa až „nemocnične“ lesklo. Personál stíhal udržiavať kávovary v absolútnej čistote, aj keď sa pri príprave espress a kapučín prakticky nezastavil. Kávu sme dostávali vo vyleštenom servise a po každom zákazníkovi zamestnanci okamžite upratali stôl. Použitý riad mizol zo stolov hneď po poslednom glgu či súste. 

Cit pre hygienu a celkovú čistotu bol v týchto kaviarňach viditeľný na každom kroku. A práve čistota je jedným z indikátorov toho, že ste v kvalitnej kaviarni. Preto si ju pri návštevách rôznych podnikov určite všímajte.

Správanie personálu

Prístup k zákazníkovi je ďalším faktorom, ktorý sa za posledné roky v gastre výrazne zmenil. Teda, vo väčšine gastra. Tradičné rímske kaviarne akoby zostali zaseknuté v minulosti a v pohostinnosti rozhodne nevynikajú.

Obsluha tu často zápasí s angličtinou, no to by sa ešte dalo odpustiť. Absencia základných zdvorilostných prejavov je však omnoho väčším sklamaním. Interakcia v tradičnej kaviarni nám miestami pripomínala rozhovor s robotom.

„Jedno ristretto, prosím.“
„Dobre, jedna dvadsať.“
„Prosím.“ Ristretto smeruje na bar, obsluha nepoďakuje. Odchádzame.

V každej výberovej kaviarni, ktorú sme počas tripu do Ríma navštívili, sme sa naopak cítili ako vítaní hostia. Personál nás usadil, vysvetlil nám, ako to u nich funguje, prišiel si vypýtať objednávku, s úsmevom nám priniesol nápoje a poďakoval. Každý krok bol sprevádzaný ochotou, úsmevom a vďačnosťou. 

Obzvlášť by sme chceli vyzdvihnúť zamestnancov kaviarne Luna, ktorí nám ešte pred usadením podali kompletný výklad o tom, s akou kávou pracujú, kde je pražená, ako ju pripravujú a akým spôsobom ju podávajú. Jednoducho – kaviarenská obsluha na najvyššej úrovni.

Jedno spálené zrno vs. pestrá ponuka moderne pražených káv

V tradičných talianskych kávových baroch dostanete tmavo praženú kávu jednej z veľkých talianskych komoditných pražiarní. My sme počas pobytu ochutnali až desať rôznych značiek. Z tej istej kávy vám pripravia ristretto, espresso, lungo aj mliečne nápoje. Najdôležitejšie však je, či chcete cukor alebo nie. A ak nechcete, po prvom prehltnutí ho pravdepodobne chcieť budete.

Vo výberových kaviarňach je to úplne iný svet. Mali sme šťastie, že všetky tri kaviarne, ktoré sme navštívili, ponúkali kávu od miestnej pražiarne Aliena. V menu každej z nich nájdete niekoľko svetlo pražených single origin káv, pri ktorých si môžete vybrať spôsob prípravy. 

Popri nich však nechýba ani konzervatívnejší blend arabík, ktorý sadne návštevníkom neobľubujúcim svetlé praženie. Ponuka je teda široká, a aj keď každá kaviareň pracovala s tou istou pražiarňou, vždy sme mali možnosť ochutnať niečo úplne iné. Z pitia kávy sa tak razom stáva malá výprava za objavovaním chutí a nie iba rýchle kopnutie horkého ristretta.

Chuť espressa

Desiatka tradičných ristrett, ktoré sme ochutnali, bola prakticky na nerozoznanie. Každé bolo len viac alebo menej horké. Výberové espresso či ristretto je však úplne iný zážitok. V Slow sme ochutnali špičkové, šťavnaté espresso z experimentálne spracovanej Kolumbie, v Lune zasa sladké espresso z naturálnej Etiópie a vo Faro prekvapivo ovocné espresso z Ugandy.

Vo všetkých kaviarňach podávali iba dvojité espresso, keďže jeho extrakcia je rovnomernejšia než pri klasickom single espresse. Výberové espressá v Ríme nás rozhodne nesklamali. Tie zo Slow a Faro boli fantasticky nastavené, vyvážené a komplexné. Etiópia z Luny by si možno žiadala lepší recept, pretože pôsobila mierne ostro a slano. Stále však išlo o espresso, ktoré akoby prišlo z úplne iného vesmíru než to, čo sme ochutnávali v tradičných talianskych podnikoch. 

A aby sme nezabudli – vo Faro sme vyskúšali aj cappuccino, ktoré bolo prakticky bezchybné. Chuť espressa sa v ňom nestrácala, mlieko malo ideálnu teplotu aj textúru.

Chuť filtrovanej kávy

Okrem espress sme sa rozhodli vyskúšať aj niečo, čo bežné talianske kaviarne prakticky neponúkajú – filtrovanú kávu. Milovníci filtrov dobre vedia, že ide o jemnejší nápoj s väčším objemom, ktorý sa zväčša pripravuje zo svetlo praženej kávy.

A práve tu nastal problém. Filter sme ochutnali v kaviarňach Slow a Luna a v oboch prípadoch nás sklamal. V Slow sme si vybrali najdrahšie kolumbijské zrno z ponuky a v Lune sme ochutnali pomerne drahú Keňu. V oboch prípadoch sme dostali podextrahovaný a veľmi vodnatý nápoj.

Kolumbia zo Slow v sebe ukrývala nenápadné funky chute, ktoré sa však strácali v priveľkom objeme vody. Keňa z Luny chutila doslova ako voda s jemným tónom zeleného hrášku. Žiadna výrazná ovocnosť, sladkosť ani príjemná horkosť. Na tomto by mali kaviarne, ktoré sme navštívili, rozhodne popracovať. Hlavne ak si za filter pýtajú tak vysoké sumy.

Cena kávy

A práve cena vás možno bude zaujímať najviac. Cena tradičnej talianskej kávy a výberovej kávy je totiž výrazne odlišná.

Ristretto v klasických kaviarňach sa pohybovalo približne od 1,20 do 2,50 €. Dvojité espresso v Slow nás vyšlo na 7 €, zatiaľ čo v Lune a Faro stálo 5 €. Treba však brať do úvahy, že tradičné ristrettá boli pripravované z oveľa menšej dávky kávy než doubleshoty vo výberových kaviarňach. Cappuccino vo Faro stálo 5,50 €, zatiaľ čo v klasickej kaviarni sme za cappuccino zaplatili približne 3 €.

Asi najšokujúcejšia však pre vás bude cena filtrovanej kávy. V Slow sme dostali nesprávne pripravený filter za 12 € a v Lune ešte horší za 9 €. A práve to bolo pre nás pravdepodobne najväčším sklamaním celej talianskej inšpekcie. 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Blog o káve (@blogokave)

V Budapešti, Viedni či Prahe sme ochutnali množstvo drahších filtrovaných káv, no tie vždy naplnili naše očakávania. Boli pripravené tak dobre, že si ich zákazník jednoducho zapamätá.

Problém totiž nie je priplatiť si za kvalitný produkt. Problém je zaplatiť veľa a dostať málo. Od talianskeho ristretta za euro dvadsať sme veľa neočakávali – a ani sme veľa nedostali. Pri takto drahých filtroch je však nesprávna príprava sklamaním.

Boj talianskej výberovej kávy

Vidíte, aj výberová káva vie sklamať. Ak by sme však všetky nami navštívené podniky porovnali ako komplexný celok, tie výberové by boli o niekoľko krokov vpred. Talianska scéna výberovej kávy je prakticky stále v plienkach. Snaží sa bojovať so silne zakorenenou druhou kávovou vlnou a rozhodne to nemá jednoduché. 

V kaviarňach sme videli najmä turistov a prevažne mladých ľudí. A turistické boli často aj ceny. Prostredie, čistota a pohostinnosť týchto miest sa však s tradičnými talianskymi kaviarňami nedajú ani porovnávať.

V porovnaní so strednou a severnou Európou, juhovýchodnou Áziou či Strednou Amerikou, ktoré sme počas našich ciest za kávou navštívili, majú Taliani ešte čo dobiehať. No zdá sa, že sú na dobrej ceste.

Príspevok Výberová káva v Taliansku: Našli sme pozitíva, jedna vec však veľmi sklamala je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Za projektom stoja bratia Tomáš a Samuel Okruhľanskí, ktorých sme vyspovedali. Poďte zistiť, ako začínali, čím všetkým si preskákali, čo všetko sa za ten čas zmenilo, aké sú špecifiká prípravy kávy na ulici, odkedy si pražia vlastné zrno alebo koľko kávy na bajkoch za rok predajú.

Čo vás inšpirovalo k tomu, že začnete robiť kávu na bajku?

„Impulz, ktorým sme sa inšpirovali, prišiel zo zahraničia. A spojenie dvoch činností, ktoré máme radi – káva a bicykel.„

Čo všetko bolo následne potrebné kúpiť a aké investície ste museli vynaložiť na to, aby ste tento plán zrealizovali?

„V roku 2016 sme boli obaja školopovinní a potrebnú investíciu sme si museli vyprosiť od našich rodičov. V tom čase to bolo 5000 €, pričom táto suma nám stačila na svojpomocné postavenie pojazdnej kaviarne plus samotnú technológiu – dvojpákový hybridný elektro/plynový kávovar a mlynček, plus nejaká potrebná elektronika v rámci vybavenia. V tom čase sme si mysleli, že mlynček za pár desiatok eur bude tá správna voľba.„

Pamätáte si ešte na prvý deň v uliciach Prešova?

„Bol veľmi zaujímavý. Dodnes máme odložený prvý nápojový lístok, ktorý sme používali. Denná tržba bola okolo 20 € a spomíname si aj na to, ako okolo nás chodili ľudia doslova nechápavo. Hneď v prvý deň sme na kolese pojazdnej kaviarne dostali aj defekt (smiech).„

Čo sa na Káve na bajku za desať rokov zmenilo najviac?

„Našim zákazníkom často hovoríme, že my sme vlastne vyrástli na ulici. To hovorí samo o sebe aj o našich podnikateľských začiatkoch. Náš prvý mlynček nemlel čerstvo a kávu sme dávkovali pomocou lyžičky. Predávali sme horúce jabĺčko a ako alternatívu ku káve sme mali Death Wish predávanú ako najsilnejšia káva na svete. Dnes by nám už taký nápojový lístok naši zákazníci nezobrali. Dostali sa tam aj nápoje ako cold brew, matcha a mnoho ďalších. Za ten čas sa zmenilo aj to, že dnes už pracujeme s vlastnou kávou a pojazdné kaviarne prešli viacerými rekonštrukciami, takže sa posunuli aj z hľadiska dizajnu. V roku 2020 sme navyše postavili v poradí druhú pojazdnú kaviareň a odvtedy máme dva bajky.“

Ako sa vám v podmienkach ulice darí udržať konzistentnú kvalitu espressa?

„Darí sa nám to predovšetkým tým, že ako majitelia stále pracujeme ako baristi. Každé ráno si kávu nastavujeme, vážime, prechutnávame a samozrejme kontrolujeme aj proces praženia. Práve osobná prítomnosť majiteľov nám pomáha udržať konzistentnú kvalitu.“

Má na prípravu kávy vo vašich podmienkach vplyv aj počasie a napríklad vlhkosť vzduchu? Správa sa zrno pri mletí inak?

„Samozrejme a citeľné je to najmä na jar a na jeseň. Ráno sa káva správa úplne inak ako poobede. Najväčšiu rolu v tom zohráva vlhkosť a teplota vzduchu.“

Akú kávu dnes najčastejšie servírujete z bajku a prečo práve tá funguje u zákazníkov najlepšie?

„Momentálne je to mokro spracovaná Kolumbia z našej pražiarne (85 SCA bodov). Pražíme ju na City Plus. Toto je vlastne náš štýl, horké prepražené kávy u nás nenájdete. Držíme sa hesla, že čo nechutí nám, nebudeme posúvať zákazníkom. Spomedzi nápojov je najpopulárnejšie espresso, za ktorým nasledujú doppio a cappuccino, ale úspech má aj cold brew, ľadová káva či matcha.“

Ako sa zmenila chuť zákazníkov za desať rokov?

„Zákazník je čoraz náročnejší, čo je fajn. Nás to len posúva. Zaujíma sa o kávu, zaujíma sa o proces praženia. V rámci začiatkov boli na dennom poriadku otázky ako: „Vy turka nerobíte?“ Dnes je to veľmi zriedkavé.“

Kedy prišiel moment, že vám už nestačilo kávu iba pripravovať a rozhodli ste sa ju aj pražiť pod značkou Two Hands?

„Pred založením vlastnej pražiarne sme spolupracovali s pražiarňami ako Green Plantation alebo Epera. V roku 2022 sme sa rozhodli, že by bolo fajn posunúť sa v káve ďalej. Veľmi sme chceli spoznať kávu ako takú aj z iného uhla pohľadu. S odstupom času vnímam tento krok ako dobrú voľbu.“

Ktorá sezóna bola najťažšia?

„Najhoršie boli prvé roky. Ľudia nechápali, kto sme, čo sme a načo tu sme. Absolútne nevedeli pochopiť náš koncept. Stále nám hovorili: „Veď začnite predávať zmrzlinu alebo pivo.“ No my sme vydržali a postupom času si k nám ľudia cestu našli.“

„Veľmi ťažké bolo aj covidové obdobie. Predaj z pojazdnej kaviarne bol ihneď zakázaný, aj keď prenos nákazy v exteriéri s rúškami na ústach bol minimálny. V tom čase to samozrejme nikto nemohol vedieť. Každý deň sme si hovorili: „Pozri, ako je vonku pekne, mohli sme spraviť toľko káv.“ Po psychickej stránke to bolo náročné.„

Koľko kilogramov kávy na bajkoch za rok predáte? Máte odhad množstva, ktoré pripravíte na kávu, a množstva, ktoré predáte vo forme balíčkov?

„V rámci pojazdných kaviarní sa bavíme o množstve niekde medzi 700 až 900 kg ročne. S tým, že zimné mesiace máme zatvorené – január až marec. Plus okrem toho predáme aj nejaké balíčky káv.“

Budete v piatok aj nejako oslavovať?

„Len prácou. Ale samozrejme budeme radi, keď nás ľudia prídu pozrieť a pripijeme si nejakým kávovým nápojom.“

Projekt Káva na bajku sledujte na instagramovom konte @kavanabajku.

Príspevok Desať rokov v uliciach: Káva na bajku oslavuje okrúhle jubileum je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Hneď na úvod vám prezradím, že moje zistenia boli pomerne prekvapivé a oproti poslednému podobnému testu nastala určitá zmena.

Espresso na pumpe: očakávania vs. realita

Káva na čerpacích staniciach má dlhodobo povesť „núdzového riešenia“. Rýchly kofeín, minimum chuťových očakávaní, nulový zážitok. Lenže doba sa mení. Technológie napredujú, zákazník je náročnejší a aj pumpy si začínajú uvedomovať, že káva môže byť ich konkurenčnou výhodou. 

Mnohé siete prichádzajú so zlepšeniami, marketingovými lákadlami, vlastnými zmesami či single origin kávami a rôznymi sezónnymi nápojmi. Pokrok v kávovej sfére na čerpačkách je teda nespochybniteľný. 

Ale aká je realita? Dokáže sa espresso zo Shellky či Slovnaftky vyrovnať káve z dobrej kaviarne? Jednotlivé kávy som aj obodoval: bodovanie som nastavil ako porovnanie s kvalitou espressa z dobrej kaviarne.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Blog o káve (@blogokave)

Shell (2,20 €)

Najmenej podarené espresso dostávam na Shellke. Už prvý dúšok naznačuje jasne konzervatívny tón. Espresso je výrazne horké, plné chutí tmavého praženia. Sladkosť je potlačená horkosťou a v jeho dochuti sa objavuje tón pripomínajúci pečenú kôrku chleba. Tmavšie praženie samo o sebe nie je problém. Problém je, keď neprináša hĺbku, ale len jednotvárnosť. A presne to je tento prípad. Textúra espressa z čerpacej stanice Shell je pomerne vodnatá, telo ľahšie a celkový dojem skôr plochý a fádny.

Nie je to káva, ktorú by ste si zapamätali, ale ako zdroj kofeínu poslúži bez toho, aby vás striaslo. Za najväčšiu nevýhodu považujem nesprávnu extrakciu a nevhodný pomer vody a kávy. Udeľujem 5 bodov z 10, teda strata na espresso z dobrej kaviarne je pomerne výrazná.

OMV (2,30 €)

OMV na to ide trochu inak. Ich espresso má plnšie telo a krémovejšiu textúru. Vďaka tomu pôsobí oveľa viac ako skutočné espresso. 

Avšak, čo sa týka chuti, narážam na komplikácie. V šálke sa stretáva acidita, slanosť, trpkosť aj zemitosť – a nie práve v harmonickom pomere. Na prvý dojem káva pôsobí nevyvážene a chaoticky. Chladnutím sa jej profil a rovnováha menia. Do popredia sa dostáva jemná mliečna acidita a karamelová sladkosť, ktoré celkový dojem citeľne zlepšujú, no spomienku na chuťovú kakofóniu pri vyššej teplote úplne nezmažú.

Zrno, z ktorého je toto espresso pripravené, má rozhodne vyšší potenciál. Problémom je však aj v tomto prípade nedotiahnutý recept. Espresso z OMV však vo mne zanecháva viac emócií, a preto mu udeľujem 6 bodov z 10.

Slovnaft (2,20 €) 

Slovnaft ma prekvapuje najmä po technickej stránke. Jeho espresso je z celého testu pravdepodobne najlepšie vyextrahované – má bohatú textúru, stredne ťažké telo a dobrú intenzitu chutí. Chuťovo však ostáva v konzervatívnych vodách. Dominuje mu horkosť a jemná sladkosť, pričom acidita prakticky chýba. Nájdete tu cereálne tóny, karamelovú sladkosť a výraznejšiu, mierne pečenú horkosť, ktorá v dochuti prechádza do suchosti.

Po chuťovej stránke mi Slovnaft ponúkol konzervatívnu nudu, ale textúra a intenzita espressa ma potešila. Preto si zaslúži rovnakých 6 bodov ako OMV.

Orlen (1,90 €) 

Najväčšie prekvapenie prichádza na záver. Najlacnejšie espresso z testu je zároveň tým najzaujímavejším. Orlen ponúka chuťovo najživší profil a najšťavnatejšiu šálku kávy. Nachádzam v nej jemnú citrusovú a mliečnu aciditu, marcipánovú sladkosť a karamelovú sladkosť a horkosť. Káva pôsobí vyváženejšie a celkovo komplexnejšie než u konkurencie. Nemôžem jej však udeliť viac ako 7 bodov z 10. Prečo?

Kameňom úrazu je opäť príprava. Espresso je pripravené za pomoci väčšieho množstva vody, čo sa podpisuje na jeho textúre. Pôsobí vodnato a stráca na tele, čo je pri espresse zásadný nedostatok. Škoda. Stačila by úprava receptúry a Orlen by sa pokojne mohol priblížiť k úrovni slušnej kaviarne.

Ako teda dopadol test?

Espresso na slovenských pumpách je dnes oveľa ďalej ako pred pár rokmi. Je piteľné a niekedy aj celkom zaujímavé. Mňa osobne to pozitívne prekvapilo.

Ani jedna z testovaných káv nebola vyslovene zlá. Každá mala svoje slabiny, ale aj momenty, ktoré naznačujú posun správnym smerom. Espressá, ktoré mi ponúkli na čerpačkách sietí Shell a Slovnaft trpeli najmä tmavším pražením a z toho prameniacej chuťovej jednotvárnosti. OMV a Orlen mi ukázali lepší chuťový potenciál, no zaostávali v príprave. Najdôležitejšie však je, že rozdiel oproti minulosti je citeľný.

Stačí málo

Zaujímavé je, že vo väčšine prípadov by stačili relatívne malé úpravy – lepšie nastavenie extrakcie, dôslednejšia kontrola receptúry alebo jemnejšie ladenie profilu.

Treba si však uvedomiť, že nastavenie a udržanie kvality pri desiatkach prevádzok a stovkách zamestnancov po celej krajine určite nie je jednoduché. Ak by však tieto detaily jednotlivé siete doladili, káva na čerpacích staniciach by sa mohla posunúť z kategórie „nutné zlo“ do kategórie „príjemná zastávka“. A to je niečo, čo by som ako slovenský vodič ešte pred pár rokmi určite nepovedal.

Môj tip: keď hľadáte kvalitnú kávu na doma, kliknite tu a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy.

Príspevok Na ktorej pumpe je najlepšia káva? Test pre rok 2026 priniesol prekvapenie je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Hneď, ako otvoríte dvere, zistíte, že Liv a little nie je ani zďaleka klasickou kaviarňou. Atmosféra vás doslova pohltí – je hlučná, živá a intenzívna. Má tempo, ktoré skôr pripomína bar než pokojné kaviarenské prostredie. A nie je to náhoda. Za projektom Liv a little stojí Maroš Potuček, aktuálne najlepší barman Slovenska podľa prestížneho rebríčka Falstaff. A presne to je kľúč k pochopeniu celého konceptu.

„Takto to vyzerá, keď si barmani otvoria kaviareň,“ zaznie hneď v úvode – a sedí to dokonale. Maroš nie je len barman. Je to šoumen. Od prvého momentu vás vtiahne do diania, komunikuje, baví, tvorí atmosféru. Kaviareň pod jeho rukami nepôsobí ako statické miesto, ale ako živý organizmus, ktorého súčasťou sa stane každý, kto sem zavíta.

Káva, fermentácia a koktejly

Na stole mi pristáva espresso a cortado. Káva pochádza z prešovskej pražiarne Spojka a presne zapadá do filozofie podniku.

Maroš spolu s Martinom Hudákom, ktorý Liv a little vypomáha s marketingom, mi vysvetľujú základný koncept kaviarne. Stojí na troch pilieroch. Káva, fermentácia a koktejly. A nad tým všetkým je ešte jedna, možno najdôležitejšia vrstva – hospitality, čiže pohostinnosť.

Aj keď vás budú obsluhovať barmani, káva v Liv a little nie je na druhej koľaji. Je plnohodnotnou súčasťou konceptu, pričom na mlynčekoch nájdete najmä experimentálne spracované a fermentované zrno. Presne to, ktoré dnes posúva výberovú kávu smerom k novým chuťovým zážitkom.

Fermentáciu však nenájdete len v šálke kávy. Je prítomná naprieč celým menu. V Liv a little si vyrábajú vlastné pickles, pracujú s fermentovanými ingredienciami a ponúkajú aj craftovú kombuchu od značky Vlčie. Táto filozofia sa prirodzene prenáša aj do koktejlov, od klasík až po vlastné signature drinky.

Energia, ktorá sa nedá napodobniť

Sedím, popíjam a sledujem dianie okolo seba. Liv a little je otvorená len pár týždňov, no podnik je plný. Nielen ľudí, ale aj energie.

To je možno najväčší rozdiel oproti väčšine kaviarní, na ktoré sme dnes zvyknutí. V Liv a little si nesadnete k notebooku, filtrovanej káve a robote. Je to priestor, ktorý vás vtiahne, rozhýbe a prinúti byť súčasťou momentu.

Cez deň funguje ako kaviareň s výnimočným servisom. Podvečer sa postupne transformuje a v piatky sa naplno mení na bar, kde môžete ochutnať drinky od jedného z najlepších barmanov v krajine.

Do toho vstupujú rôzne pop-upy, brunche a spolupráce s kuchármi. Program sa mení, priestor žije a nič tu nepôsobí staticky.

Liv a little. Doslova.

Názov kaviarne nie je náhodný. Liv a little nie je len miesto, kde si bezducho vypýtate batch so sebou. Je to miesto, kde na chvíľu zabudnete na svet tam von.

Podobne, ako ožívajú mikroorganizmy vo fermentujúcom nápoji, ožijete aj vy a bežná návšteva kaviarne sa stane chvíľkou, ktorá vám zlepší deň. Ja z Liv a little odchádzam s emóciou, ktorú vo mne žiadna kaviareň už dlho nevyvolala. A na to nestačia len nápoje vyladené do detailov. Podnik musí mať dušu. Tú vytvára Maroš a jeho tím.

Ak sa pohybujete v Bratislave a máte pocit, že vás už kaviarenská scéna nemá čím prekvapiť, skúste zájsť na Banskobystrickú 10. Možno zistíte, že stále má.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Blog o káve (@blogokave)

Liv a Little sledujte na IG @livalittle.bratislava alebo FB Liv a little.

Príspevok Kaviareň Liv a little: Jedinečná atmosféra, aká v Bratislave nemá obdobu je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Už samotná lokalita v industriálnej zóne naznačuje, že tu nepôjde o klasické útulné kávové prostredie. O to väčšie prekvapenie zažijete, keď vstúpite dovnútra. Moderný, premyslený a vizuálne čistý priestor patrí k tomu najkrajšiemu, čo na Slovensku v pražiarskom svete nájdete.

Po pražiarni ma previedol majiteľ a zároveň aj hlavný pražiar Martin Beniak, ktorý stojí za chuťovým profilom každej tu pripravenej kávy. A teraz tá najlepšia správa: tento pohľad si môžete dopriať aj na vlastné oči. Súčasťou priestoru je totiž kaviareň, z ktorej máte priamy výhľad do priestorov pražiarne. Je to naozaj veľká vec a odporúčam vám zažiť to na vlastnej koži.

Všetko sa začína pri zelenom zrne

Každá pražiareň stojí a padá na jednej veci – na kvalite zelenej kávy. V Triple Five to veľmi dobre vedia, a preto celá prehliadka začína v sklade, ktorý rozhodne nie je len obyčajnou miestnosťou. Je vybavený technológiou na kontrolu teploty a vlhkosti vzduchu, vďaka čomu káva starne pomalšie a zelené zrno sa správa stabilnejšie.

„Zelené zrno je základ všetkého,“ vysvetľuje Martin. A podľa toho k nemu aj pristupujú. Veľká časť ich portfólia pochádza z tzv. direct trade – teda priameho obchodovania s farmármi. Obyčajný nákup suroviny sa tak mení na dlhodobé a priame vzťahy. S farmármi komunikujú, vracajú sa k nim a často od nich kupujú celé loty, niekedy dokonca celú produkciu.

Takýto prístup prináša viacero výhod. Pražiareň získava exkluzivitu, ale zároveň aj možnosť ovplyvniť samotné spracovanie kávy. Farmárov motivujú k experimentom, podporujú ich finančne a vytvárajú stabilné partnerstvá. Práve takto si vybudovali vzťahy napríklad s farmármi z Thajska či Brazílie, pričom aktuálne v ich ponuke nájdete aj direct trade kávy z Guatemaly.

Lenže direct trade nie je len romantický príbeh o spolupráci. Má aj svoju tvrdšiu stránku. „Stalo sa nám, že sme kávu zaplatili dopredu a farmár prestal komunikovať,“ spomína Martin. Rovnako náročná je aj logistika. Zatiaľ čo pri nákupe cez importéra sa o dopravu stará tretia strana, pri direct trade musí všetko riešiť samotná pražiareň. Aj napriek tomu sa tejto cesty nevzdávajú. Dáva im zmysel – chuťovo aj hodnotovo.

Srdce pražiarne: pražička Giesen

Zo skladu sa presúvame k najdôležitejšiemu bodu celej prevádzky – k pražičke. V Triple Five pracujú s plynovou bubnovou pražičkou značky Giesen s kapacitou 15 kg. Aj keď číslo znie impozantne, realita je trochu okresaná. Pražička sa bežne nenapĺňa na maximum, aby mal pražiar lepšiu kontrolu nad procesom. A práve kontrola je pri pražení výberovej kávy kľúčová. 

Každé praženie sledujú cez softvér, pracujú s detailne vyladenými pražiacimi krivkami a každú dávku majú pod absolútnou kontrolou. Výsledkom je široké portfólio profilov. Od moderných, ovocných espress až po konzervatívnejšie čokoládové chute, omni roasty aj veľmi svetlé a moderné filtre. Nech už hľadáte čokoľvek, je veľká šanca, že to v Triple Five nájdete.

Po pražení sa káva presúva do chladiča, kde sa proces praženia veľmi rýchlo zastaví. A aj tu ide o presnosť – Martin sleduje teplotu pomocou infračerveného teplomeru a chladenie ukončuje až v presne stanovenom bode.

Kontrola kvality a balenie

Pražením to nekončí. Práve naopak. Z každej várky praženia Martin odoberá vzorku, ktorá putuje na cuppingový stôl. Tu sa káva nielen ochutnáva, ale aj analyzuje. Pomocou kolorimetra sa meria stupeň praženia, čím si v Triple Five strážia konzistentnosť naprieč jednotlivými batchmi. Pri väčšej produkcii je práve kontrola konzistentnosti absolútne kľúčová. Nechcete predsa, aby jeden balíček chutil inak ako druhý. 

Ďalšou zastávkou je baliaca linka. Automatický dávkovač presne nadávkuje kávu do každého balenia. A aj keď je takmer neomylný, každý balík sa pre istotu ešte ručne kontroluje a váži. Následne sa balenie zataví a káva je pripravená vyraziť do sveta. A ten je pre Triple Five pomerne široký.

Kde ochutnáte kávu z Triple Five?

Ak chcete Triple Five zažiť priamo na mieste, v Bratislave nájdete tri ich kaviarne – na Jozefskej, Račianskej a priamo v pražiarni na Turbínovej. Ich káva sa však dostáva aj ďalej. Spolupracujú s kaviarňami nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí – napríklad vo Francúzsku, Taliansku, Anglicku či dokonca v Japonsku.

Práve Japonsko a Francúzsko majú pre Martina osobný význam – jeho manželka pochádza z Francúzska a v Japonsku niekoľko rokov žil. Ak budete pozorní, tieto vplyvy spozorujete aj v dizajne balení či celkovej estetike značky. Alebo si všimnite, na čom pripravujú filtrovanú kávu vo svojich kaviarňach. Je to ikonický japonský dripper Kalita, ktorý len tak hocikde neuvidíte.

No a aby som nezabudal, kávu od Triple Five ochutnáte aj u seba doma. Stačí ak navštívite ich e-shop triplefivecoffee.com, kde nájdete stálice ako Rwanda Muteteli, Kenya Ruka Chui či Brazil Mogiana, ale aj sezónne novinky a limitované loty. S kódom BLOGOKAVE10 pri nákupe ušetríte 10 %.

Kde oni končia, vy začínate

Z pohľadu pražiarne sa celý proces “výroby” kávy končí uzavretím balíka. No u vás ako zákazníka sa v tomto bode zážitok ešte len začína. Za každou šálkou, ktorú si pripravíte doma alebo dostanete v kaviarni, je množstvo rozhodnutí, skúseností a často aj rizík, ktoré na prvý pohľad nevidno. Vďaka návšteve Triple Five Coffee však máte možnosť vidieť, čo všetko sa za touto chuťou ukrýva.

Ak žijete v Bratislave, jej blízkosti, prípadne budete mať cestu okolo, zastávku na Turbínovej 39 určite nevynechajte. Priložené video nech poslúži ako motivácia.

Príspevok Najkrajšia slovenská pražiareň s kaviarňou? Vitajte v Triple Five Coffee je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Je dokonalým partnerom k domácim kávovarom od La Marzocco, čo dokazujú aj zladené farebné kombinácie, v ktorých si Pico a kávovary môžete zaobstarať. Pico pôsobí na prvý pohľad minimalisticky, kompaktne, čisto a bez zbytočných výstrelkov. Ale presne v tom je jeho sila. Podobne ako kávovary od La Marzocco, Pico stavia na dlhodobej funkčnosti, spoľahlivosti a presnosti.

Rýchlosť, ticho, presnosť

Základom je kvalitný mlecí systém, ktorý produkuje veľmi rovnomerné a “nadýchané“ mletie bez množstva hrudiek. V praxi to znamená lepšiu distribúciu kávy v páke, menej problémov s “channelingom” a najmä stabilnejšiu extrakciu. A to je niečo, čo si v šálke espressa určite všimnete. Je čistejšie, čitateľnejšie a hlavne veľmi dobre replikovateľné. Príjemne vás prekvapí aj samotný chod mlynčeka. Pico pomelie dávku na espresso za pár sekúnd, no zároveň je veľmi tichý. Espresso si tak pripravíte bez toho, aby ste zobudili celý byt. 

K tomu sa pridáva jednoduché, ale presné dávkovanie. Tri programovateľné tlačidlá (z toho jedno zohrávajúce úlohu manuálneho množstva namletej kávy) umožňujú uložiť si rôzne dávky namletej kávy. Takže ak si raz nastavíte ideálne espresso, viete sa k nemu vracať bez zbytočného dolaďovania. Asi najdôležitejším prvkom je však samotné nastavenie hrúbky mletia. Je jemné, presné a umožňuje robiť aj veľmi malé úpravy. A práve tu sa láme chlieb. Pretože pri espresse často nerozhodujú veľké zmeny, ale drobné posuny, ktoré majú obrovský dopad na výsledok.

Hrúbka mletia ako kľúč k chuti espressa

Ak by ste si pri príprave espressa mali vybrať len jednu premennú, tak tou najdôležitejšou by bola hrúbka mletia. Je to parameter, ktorý priamo ovplyvňuje, ako rýchlo voda pretečie cez kávu, koľko látok z nej extrahuje a aká bude výsledná chuť.

Najlepšie to pochopíte na jednoduchom experimente. Predstavte si, že pri príprave espressa nemeníte takmer nič. Používate rovnakú kávu, rovnakú dávku aj rovnaký pomer. Jediné, čo upravujete, je nastavenie hrúbky mletia. 

Zmes Verticcio Balance – rovnováha na espresso

Ja som pre tento pokus siahol po blende Verticcio Balance, ktorý je šitý na prípravu espressa. Ide o zmes arabík z Brazílie (80 %) a Etiópie (20 %), ktorá je postavená skôr na vyváženosti než na chuťových extrémnostiach. V šálke ponúka plné telo, príjemnú sladkosť a tóny karamelu, orechov, medu a praliniek. 

Vďaka chuťovému balansu si môžeme veľmi dobre ukázať vplyv mletia na extrakciu a výslednú chuť. Či už obľubujete espresso, lungo alebo cappuccino, je to káva, ktorá drží balans a zároveň vám odpustí aj menšie odchýlky od ideálu.

Môj tip: Kilové balenie kávy Verticcio Balance je aktuálne vo veľkej zľave zo 42,50 € na 31,87 €, vďaka zľavovému kódu BLOGOKAVE10 ho dostanete za 28,68 € a Verticcio vám k nemu zadarmo pribalí aj šálku v hodnote 8 €.

Hrúbka mletia ako dôležitý hráč

Keď mletie nastavíte príliš hrubo, voda kávou pretečie veľmi rýchlo. Shot máte hotový za 10-15 sekúnd a výsledok je v chuti okamžite cítiť. Espresso pôsobí prázdne, kyslo a akoby nedokončene. Aj pri takto sladko ladenej káve, ako je Balance, sa zrazu zo šálky vytráca karamel a oriešky a do popredia vystupuje nepríjemná, jednoduchá a ostrá acidita.

Na opačnom konci spektra je príliš jemné mletie. V tomto prípade voda cez puk prechádza príliš pomaly. Extrakcia sa predlžuje, shot sa naťahuje a výsledkom je ťažké a horké espresso so suchou dochuťou. Sladký karamel sa zrazu tvári spálene a z balansu sa stáva jednotvárna horkosť.

Medzi týmito dvoma extrémami sa nachádza bod, ktorý hľadá každý barista. Mletie, pri ktorom espresso tečie plynulo, zhruba 25 až 30 sekúnd (čas berte len ako orientačný interval), a v šálke sa objaví vyvážená kombinácia sladkosti, acidity a horkosti. Práve tu Balance ukazuje svoj potenciál naplno – sladký, plný, s dlhou dochuťou, ktorá pripomína pralinky a med.

A práve tu ukazuje svoju najväčšiu výhodu aj Pico. Vďaka presnému nastaveniu dokážete tento bod trafiť oveľa jednoduchšie. Namiesto toho, aby ste preskakovali medzi príliš rýchlymi a príliš pomalými shotmi, môžete sa k ideálu približovať postupne, krok za krokom.

Zaujímavé pritom je, že aj malé zmeny v mletí sa okamžite prejavia na chuti. Jemne hrubšie nastavenie zvýrazní aciditu a “odľahčí“ telo, zatiaľ čo jemnejšie mletie pridá hutnosť a horkosť. A Pico vám dáva absolútnu kontrolu nad extrakciou, ale aj nad samotným chuťovým profilom kávy.

Zmena mletia v praxi

Tento rozdiel je najlepšie vidieť v praxi. Vo videu uvidíte rovnakú kávu pripravenú pri rôznych nastaveniach hrúbky mletia. Rozdiely v prietoku aj výslednej extrakcii sú zrejmé na prvý pohľad:

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Blog o káve (@blogokave)

Kvalitný mlynček je základ

La Marzocco Pico nie je preplácaný kvantom zbytočných funkcií. Je to mlynček, ktorý robí presne to, čo má a robí to veľmi dobre, spoľahlivo a konzistentne.

V každodennom používaní pôsobí prirodzene, rýchlo sa stane súčasťou vášho kávového “workflow” a umožní vám pochopiť jednu zásadnú vec – espresso je o detailoch. A jedným z najdôležitejších detailov je práve hrúbka mletia. Pretože niekedy stačí naozaj len malý posun a z priemerného espressa je zrazu výborné.

Mlynček La Marzocco Pico vám cestu od priemernosti k dokonalosti vydláždi mramorom. Ak hľadáte to najlepšie espresso aj vy, La Marzocco Pico nájdete na eshope verticcio.sk – kliknite TU.

Príspevok Mlynček La Marzocco Pico: Chýbajúci diel k dokonalému domácemu espressu  je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Miroslav Telehanič ako jeden zo zakladateľov spoločnosti pre Blog o káve povedal, že o zisk v prípade Vlčích sirupov nejde. Respektíve nie je prvoradý. Prioritou sú hodnoty ako ručná výroba, zvyšovanie zamestnanosti v regióne, poctivosť či kvalita.

Ale ako to všetko robia a aké sú ich plány? Prečítajte si rozhovor s Miroslavom Telehaničom a Vlčie sirupy budete chcieť mať aj vo svojej prevádzke.

Ktoré sú hlavné faktory vášho aktuálneho rastu?

„Malo spíme a veľa robíme (smiech). Ale vážne: pridali sme hlavne nové portfólio produktov, vďaka ktorému sme dokázali zvýšiť obrat aj v retaili, získali sme nové gastro prevádzky, no a v neposlednom rade sa nám to podarilo aj vďaka exportu.“

Ako to že rastiete v horece? Prečo by si vás mala vybrať napríklad kaviareň? Čo ponúkate navyše oproti ostatným?

„Ponúkame partnera, nie dodávateľa. Keď niekto otvára prevádzku, sme tu stopercentne pre neho. Nechceme len doručiť tovar, ale sme odborníci s dlhoročnými skúsenostiam a preto mu radi pomôžeme zostaviť menu tak, aby bolo efektívne, ekonomické a bezodpadové. Okrem toho zaškolíme personál. Keď už funguje, prídeme a pozrieme sa, čo sa dá urobiť lepšie. Sme tu pre každú prevádzku, všetkým sa snažíme dať sto percent z nás, a to všetko je grátis v rámci spolupráce. Žiadne zmluvy, extra podmienky, jednoducho sa len snažíme budovať dlhoročné vzťahy a posúvať kvalitu produktov na každej prevádzke.“

Dlhodobo si zakladáte na lokálnosti. Pred časom ste začali skupovať pozemky v okolí vášho sídla v okrese Snina, aby ste na nich pestovali ovocie. Ako to vyzerá v tomto smere?

„Projekt zatiaľ vyzerá úspešne. Uvidíme, či už tento alebo na budúci rok budeme mať prvú úrodu a aké čísla to bude robiť. Azda sa nám podarí aj dobre farmárčiť, nie len variť.“

V niektorých plodinách budete úplne sebestační?

„Z hľadiska surovín, ktoré je možné dopestovať na Slovensku, by sme sa postupom času chceli úplne osamostatniť.“

Vyzerá to tak, že ste sa vybrali ťažšou cestou…

„Snažíme sa ísť tak trochu Baťovým štýlom fungovania, ktorý je vlastne v protiklade s tým, ako to dnes vo svete funguje. Ekonomicky je to náročnejšie, ale pre nás ako firmu to má pridanú hodnotu. Podľa mňa je to podobné ako s vinármi – niektorí si kúpia hotové víno alebo mušty v zahraničí a naplnia ich pod svojou značkou. No potom sú tu vinári, ktorí poznajú každý meter štvorcový svojho vinohradu a do vína dávajú pridanú hodnotu. My chceme byť presne takí. Srdciari.“

Veríte, že to takto na ľudí bude fungovať?

„Veríme, že cesta od kúska zeme, cez ovocie až po chutný prírodný produkt, bude pre ľudí vždy zaujímavá. A dúfame, že takto vybudovaná firma prežije pár generácií. Chceme dosiahnuť to, že ak niekto o tridsať rokov povie slovo VLČIE, bude to vnímané ako synonymum kvality.“

Darí sa vám rásť aj z pohľadu počtu zamestnancov? Koľko ľudí aktuálne zamestnávate? Je náročné nájsť kvalifikované pracovné sily vo vašom regióne?

„Aktuálne sme na počte 10 vo výrobe a približne 5 až 6 brigádnikov. Okrem toho máme obchodno-servisný tím s vlastnou distribúciou, v ktorom sme štyria. Z hľadiska personálu sme na tom dobre – musíme zaklopať – a už viac ako dva roky nemáme absolútne žiadnu fluktuáciu. Dva roky od nás nikto neodišiel. Ak by to bolo inak, dávalo by nám to indície, že niečo robíme zle.“

Výroba ostane dlhodobo na východe?

„Áno. Máme naše povestné desatoro, ktoré sme si s kamarátom Ďurom na začiatku podnikania pred vyše dvanástimi rokmi napísali na papier. Hlavné body sú ručná výroba, neustále zvyšovanie zamestnanosti v regióne, poctivosť, kvalita. Naďalej to dodržiavame a k desatoru sa vždy vraciame, v kancelárii ho máme aj vylepené. Výrobu teda presúvať neplánujeme.“

Veľa ste si sľubovali od nealkoholického nápoja Nochino Ruby. Ako sa mu darí?

„V roku 2024 sa stal Nochino Ruby výhercom sútaže najlepší nealkoholický spirit na svete. Berieme to ako paradox, že je práve z východu (smiech). Aktuálne sme s ním v Česku, Saudskej Arábii, Poľsku a pracujeme na Slovinsku. Tento produkt je stavaný prioritne na export.“

Spustili ste nové produktové rady PREBIO a PROBIO. O čom sú?

„Portfólio sme začali rozširovať o produkty s pridanou hodnotou. Jedným z prvých nových projektov sú ľadové čaje s prebiotickými účinkami, teda s pridanou vlákninou. Idea vznikla, keď sme si uvedomili, že na Slovensku je najvyšší podiel rakoviny hrubého čreva v rámci celej EÚ. Jeden z dôvodov je nízky obsah vlákniny v strave a presne preto vznikli ľadové čaje s vlákninou.“

„Probiotické účinky má zase naša fermentovaná kombucha – na zdravú mikroflóru v tráviacom trakte potrebujete dva hlavné piliere, a to sú vláknina a baktérie na trávenie, teda prebiotiká a probiotiká. Takže tieto dva naše nápoje spájajú ideálnu kombináciu. K tomu sme sa samozrejme snažili vytvoriť čo najzaujímavejší chuťový profil, teda to, čo našu firmu vystihuje – chuť a kvalita.“

Pripravujete v blízkej budúcnosti aj ďalší nový produktový rad?

„Na tento rok máme pripravené ďalšie dva projekty. Do portfólia pridávame ďalšie gastro wellness drinky, jeden z nich bude komplexný funkčný nápoj. Myslíme si, že sme v ére, keď už samotný dobrý produkt nestačí – musí to byť produkt s pridanou hodnotou v podobe kvality, chuti a ceny, a ešte k tomu niečo navyše, čo spotrebiteľa zaujme a povie si: To je fakt skvelé.“

Koľkým prevádzkam ste aktuálne partnerom a prečo by vás gastro prevádzky mali osloviť? V čom ste iní?

„Aktuálne sme v približne 800 prevádzkach, ak počítame aj sezónne. Nerád sa porovnávam s konkurenciou a radšej ukazujem, čo robíme a ako to robíme, a zvyšok už nechám na ich rozhodnutí. Pre nás je najdôležitejšia chuť a kvalita – to je priorita číslo jeden pri každom produkte, ktorý máme alebo vyvíjame.“

„Efektivita, respektíve výrobná cena, je druhoradá. Máme dokonca produkty, ktoré si na seba ani nezarobia, no máme ich, pretože vieme, že ten produkt je proste zaujímavý a chuťovo výnimočný. Presne také produkty chceme púšťať na trh. Zastávame teóriu, že nie všetko je o peniazoch a ziskoch.“

Takže nepodnikáte kvôli zisku?

„To zasa nemôžem povedať, ale každý podniká s trocha iným cieľom. My sme sa ako čerství dvadsiatnici rozhodli podnikať s cieľom priniesť na trh niečo, čo v tej dobe nebolo v dostatočnej kvalite, a zároveň rozvinúť zamestnanosť a región, v ktorom sme sa narodili. Obe veci naďalej robíme a na to, aby sme to robili, určite potrebujeme aj zisk, ale nie je to číslo 1 na zozname. Firmu pravdepodobne nikdy nepredáme – prioritne preto, že sme srdciari a aj preto, že možno nie sme dobrá firma na investovanie pokiaľ niekto nie je angel investor. Máme aj produkty, ktoré nezarábajú, ale aj napriek tomu ich chceme naďalej predávať. Sme totiž presvedčení o tom, že kvalitné produkty by mali byť pre ľudí dostupné.“

Viac informácií o spoločnosti VLČIE nájdete na webe vlciesirupy.sk.

Príspevok VLČIE SIRUPY vyrástli o 100 %. Dobre fungujú aj preto, že im nejde len o zisk je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Práve preto má zmysel položiť si jednoduchú otázku: prečo niektoré kávy chutia fantasticky ako svetlý filter, zatiaľ čo iné potrebujú o niečo konzervatívnejší espresso roast, aby z nich vznikla sladká, plná a príjemná šálka? Odpoveď sa začína ešte ďaleko pred pražením — na farme, pri dozrievaní čerešní, pri spracovaní, sušení, triedení či skladovaní zeleného zrna. 

Svetlé praženie vs. tmavé praženie

Rozdiel medzi svetlým a tmavším pražením nie je len vo farbe zrna. Počas praženia sa mení chemická aj fyzická štruktúra kávy. Odparuje sa z nej voda, prebiehajú v nej Maillardove reakcie, vznikajú aromatické zlúčeniny, zrno sa rozpína a postupne sa stáva krehkejším a rozpustnejším. Pri svetlejšom pražení zostáva zrno hustejšie, menej porézne a menej rozpustné. V šálke sa preto častejšie ukazuje pôvod samotnej kávy. Takéto kávy bývajú náročnejšie na prípravu, lebo si vyžadujú presnejšiu extrakciu. Zle pripravená svetlá káva dokáže pôsobiť ostro, plocho alebo “surovo”. Naopak, tmavšie praženie posúva chuť smerom ku karamelizácii, horkosti, čokoláde, orieškom, dymovosti a plnšiemu telu. Zrno zároveň robí krehkejším a ľahšie rozpustným, takže príprava býva tolerantnejšia. 

To je dôležité aj pre začiatočníka. Svetlé praženie nie je automaticky „lepšie“ a tmavšie praženie nie je vo všeobecnosti „horšie“. Ide o to, čo chcete zo zrna dostať von. Pri niektorých kávach je najväčšou hodnotou ich transparentný charakter založený na pôvode. Pri iných je silnejšou stránkou čokoládová sladkosť, nižšia acidita a plnšie telo, ktoré viac vyniknú pri konzervatívnejšom espresso roaste. 

Potenciál zeleného zrna

V článkoch o káve sa často hovorí o „potenciáli“ zeleného kávového zrna. Čo sa však pod týmto pojmom skrýva? Potenciál predstavuje súbor vlastností, ktoré káva nadobudne počas pestovania, zberu, spracovania, sušenia a skladovania. Pre pražiara to v praxi znamená, že pre samotný výsledok nie je až tak dôležitá jeho krivka praženia sama o sebe, ale ide aj o kombináciu s kvalitou a charakterom suroviny, s ktorou pracuje. 

Veľkú rolu hrá odroda a terroir (podmienky, v ktorých je káva pestovaná). Niektoré variety a niektoré farmy prirodzene produkujú komplexnejšie, sladšie a aromatickejšie kávy. Dôležitá je aj nadmorská výška a s ňou súvisiaca hustota zrna. Vo vyšších polohách čerešne dozrievajú pomalšie, čo často vedie k hustejším zrnám s vyššou sladkosťou a komplexnejšími chuťami. Hustejšie zrná sa síce pražia náročnejšie, ale pri dobre nastavenej krivke často ponúkajú viac priestoru pre svetlé praženie. Prečo? Lebo majú čo ukázať. 

Rovnako dôležité je spracovanie a sušenie. Ak bolo sušenie zvládnuté dobre, v zrnkách sa zachová integrita bunkových štruktúr a s ňou aj látky, ktoré prispievajú ku kvalite chuti. Naopak, zlé sušenie, nestabilná vlhkosť alebo nevhodná vodná aktivita zvyšujú riziko degradácie a znižujú predpoklady na čistú a presvedčivú šálku. 

Netreba zabúdať ani na defekty, ktorým sa obšírne venujeme aj v Blogu o káve. Zelené zrno môže mať chyby spôsobené zberom, fermentáciou, plesňami, hmyzom alebo skladovaním. Takéto vady sa pri pražení nestratia. Naopak, pri svetlom pražení sa často ukážu ešte jasnejšie, pretože svetlý roast zakrýva menej. Čím transparentnejší štýl praženia si teda pražiar zvolí, tým čistejšiu a kvalitnejšiu surovinu musí mať. 

Nie každé zrno zvládne svetlé praženie

Je chybou myslieť si, že svetlé praženie produkuje chuť navyše. Ono totižto nerobí nič viac, iba konzervuje a ukazuje to, čo v zrne je. Ak má káva výraznú prirodzenú sladkosť, čistotu, štruktúrovanú aciditu a zaujímavú aromatiku, svetlý roast to všetko nádherne odkryje. Ak však ide o chuťovo jednoduchšiu kávu s nižšou komplexitou, nižšou hustotou alebo menej precíznym spracovaním, svetlé praženie z nej často vytiahne obilnosť, surovosť, arašidové tóny alebo prázdnejšie telo. To netreba považovať za chybu svetlého praženia. Je to len zrkadlo pre zrno ako surovinu. A presne to vám ukážem na názornom pokuse.

Jedna káva, dva spôsoby praženia

Káva vhodná na filter nemusí byť len “kyslá” alebo extravagantná. Skôr ide o to, že musí zostať chutná aj pri vyššej transparentnosti. Filter totiž menej maskuje. Keď je káva svetlo pražená a pripravená ako filter, zrazu do popredia vystúpia drobné pozitívnosti, ale aj slabiny. Preto sa na filter zvyknú viac hodiť kávy s vyššou čistotou, komplexnejšou aciditou, jasnou sladkosťou a aromatickou presnosťou.

Espresso roast má často iný cieľ. Nemusí ukázať každú drobnú vrstvu pôvodu. Častejšie sa snaží o textúru, sladkosť, menej agresívnu aciditu a chuťovú vyváženosť v malom, koncentrovanom nápoji. To je dôvod, prečo môže tá istá káva fungovať pri dvoch rôznych praženiach úplne inak. 

Čo napovedia informácie o zrne?

Pre účely tohto pokusu som využil zrno výberovej, no stále veľmi jednoduchej brazílskej kávy. Vypestoval ju Enivaldo Marinho Pereira na svojej farme Fazenda Pereira. Tá sa rozprestiera v nadmorskej výške 1100 metrov nad morom. Lot, s ktorým som pracoval, obsahuje odrodu yellow catuai spracovanú metódou natural (suché spracovanie) a vyslúžil si 84 SCA bodov. 

Dá sa z tohto popisu o káve zistiť niečo viac? Určite áno! Ide o brazílsku kávu, pre ktorú sú charakteristické skôr sladšie chute a nižšia a jednoduchšia acidita. To vyplýva aj z nižšej nadmorskej výšky, v ktorej je pestovaná a z odrody yellow catuai, ktorá zvyčajne neexceluje po stránke ovocnosti a chuťovej komplexnosti. Káva bola Q-gradermi ohodnotená na 84 bodov, čo ju zaraďuje medzi výberové kávy akejsi “nižšej ligy”. Nemali by ste od nej očakávať žiadne zázraky, no spracovanie a sušenie by mala mať zvládnuté dobre. 

Môže byť takáto káva modernou, svetlou výberovkou, o ktorej sa dnes tak veľa hovorí? To zistíme veľmi jednoducho. Napražil som pre vás dve vzorky Brazílie z Fazenda Pereira. Jedna reprezentuje svetlejší štýl praženia, ktorý kopíruje praženie, ktoré využívam pri produkcii káv na filter. Druhá vzorka zase reprezentuje tmavšie, konzervatívnejšie praženie, ktoré je vhodné na espresso alebo do mliečnych nápojov. Stále však ide o vzorku praženú s citom, bez potreby dosiahnuť druhý crack a úplne tak zabiť prirodzený potenciál zrna.

Svetlé vs. tmavé praženie: priama konfrontácia

Obe vzorky sa dajú porovnať veľmi jednoducho, a to cuppingom. Cupping je nepriestrelnou metódou, ktorá sa využíva aj pri profesionálnom hodnotení káv – eliminuje ľudský faktor a vplyv metódy prípravy na chuť samotnej kávy. Kávu ukáže v pravom svetle tak, ako ju stvoril farmár a upražil pražiar.

Každý cupping sa začína pri vôni. Už aróma oboch vzoriek je citeľne odlišná. Za sucha a aj po zaliatí má tmavší roast citeľne prenikavejšiu a sladšiu vôňu. Tá zreteľne pripomína kakao. Svetlé praženie je aromaticky menej výrazné, pôsobí “kyslejšie” a bylinnejšie, no jeho vôňu by som nenazval sviežejšou.

Dva rozdielne prístupy k praženiu dokázali vytvoriť až neuveriteľne obrovské chuťové rozdiely. Odlišnosti je cítiť už pri tele a textúre oboch vzoriek. Tmavšie praženie je krémovejšie a plnšie, zatiaľ čo svetlý roast pôsobí vodnatejšie, ľahšie a čajovejšie.

Acidita konzervatívnejšej vzorky je veľmi nízka, za horúca až neprítomná. Pri svetlom pražení je citeľná, no veľmi jednoduchá a jednotvárna. Nevytvára pocit ovocnosti, skôr kyslosti a nezrelosti. Pri tmavšom pražení prekrýva aciditu veľmi výrazná sladkosť, ktorá pôsobí ladne, elegantne a zaoblene. Navodzuje pocit, že pijete sladké mliečne kakao a karamel. Svetlému roastu sladkosť chýba. Je nízka, nevýrazná a pripomína cereálie.

Čo sa týka horkosti, tú nájdete v oboch vzorkách. Tmavá vzorka ju má o niečo vyššiu, kakaovú a svetlá mierne nižšiu, pripomínajúcu čierny čaj. Posledné, čo si pri ochutnávaní kávy všimnete, je jej dochuť. Tmavá vzorka má výrazne sladkú a horkú dochuť, ktorá na jazyku zostáva oveľa dlhšie, ako v prípade druhej vzorky. Jej dochuť je nevýrazná, kartónová a veľmi krátka. 

Čo z toho vyplýva?

Na tomto jednoduchom pokuse sa veľmi pekne ukazuje jedna dôležitá vec. Praženie nie je o tom, čo je lepšie, ale o tom, čo je vhodnejšie. Svetlé praženie nie je cieľ, ku ktorému by sa mala snažiť dostať každá káva. Je to nástroj, ktorý vie byť veľmi presný, ale aj veľmi nekompromisný a niektoré kávy na to jednoducho nemajú. 

Ak má zrno čo ponúknuť, svetlý roast to dokáže krásne odhaliť. Ak však jeho potenciál stojí na sladkosti, plnosti a jednoduchšom profile, svetlé praženie ho často pripraví o to najlepšie. A práve vtedy dáva väčší zmysel ustúpiť od trendov a zvoliť prístup, ktorý kávu nenúti byť niečím, čím nikdy nemala byť. A to vôbec nie je zlé.

Svet kávy je pestrý, farmy a ich produkcia sú rôznorodé a konzumenti taktiež veľmi odlišní. Každá káva si nájde svoju cieľovku, ak je vhodne napražená. Preto by sme sa nemali biť do hrude kvôli trendom. Oveľa dôležitejšie je vedieť, čo konkrétna káva potrebuje.

Náš tip: zaslúžite si piť kvalitnú kávu – kliknite tu a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kódy do remeselných pražiarní. Tuto zasa nájdete aktuálne akcie.

Príspevok Analýza: Nie každá káva môže byť pražená svetlo je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Samotný pražiar Peter Ruman sa gastru a káve venuje viac ako desať rokov. S výberovou kávou má množstvo skúseností, ktoré teraz pretavil do cennej trofeje. Zisťovali sme, ako s pražením začínal, čím všetkým si už za pražičkou preskákal a ako sa pripravoval na samotnú súťaž.

Náš tip: kávy z pražiarne Profile Roastery nájdete na eshope profileroastery.sk – pri ich kúpe použite zľavový kód BLOGOKAVE10 a ušetríte. Odporúčame akciový Honduras, ktorého kilovka je v zľave z 34 € na 25 €, s kódom BLOGOKAVE10 len 22,50 €.

V našom minulom rozhovore si spomínal, že základy praženia ti ukázal Peter Dvorský z Conceptu. Čo všetko ti poukazoval?

„Našu pražičku PROBAT 12 kg sme kupovali práve od Petra Dvorského a bolo teda celkom prirodzené, že nám ju prišiel poukazovať. V tom čase sme si prešli úplné základy – ako ju zapojiť, ako s ňou pracovať, ako sa o ňu starať. Spolu sme upražili prvé kávy a pomohol mi zorientovať sa v tom, čo vlastne robím. Označil by som to za také uvedenie do reality.“

Následne si zbieral skúsenosti a absolvoval aj renomovaný kurz.

„Vlastne hneď po zapojení pražičky som sa začal obzerať po kurzoch. Chcel som sa do toho poriadne dostať a súčasne mať aj nejaký relevantný certifikát. Preto som absolvoval kurz pod hlavičkou Specialty Coffee Association, stalo sa tak v Londýne. Bol to trojdňový intenzívny kurz rozdelený na teoretickú i praktickú časť.“

Čo všetko takýto SCA kurz zahŕňal?

„Najskôr sme sa venovali teórii, rozoberali sme rôzne typy pražičiek, ich zloženie a to, ako sa správajú. Prechádzali sme si platňové, bubnové aj vzduchové pražičky a riešili sme, ako jednotlivé systémy ovplyvňujú praženie. Riešili sme aj samotné pražiarske profily a ich nastavenie. Potom nasledovala prax, praženie výberovej kávy, množstvo cuppovania, porovnávania a ladenia roastov. Bolo to veľmi intenzívne, prakticky neustále som bol buď pri pražičke alebo na cuppingu. Na kvalitu sa kládol veľký dôraz, merali sme farbu, sledovali vývoj zrna a riešili všetko, čo s tým súvisí. Myslím si, že mi to dalo veľmi veľa.“

Koľko takýto kurz stál?

„V tom čase to bolo okolo 3 000 eur. Keď k tomu človek priráta letenku, ubytovanie a stravu, vyjde to na približne 4 000 eur. Určite však niečo podobné odporúčam každému, kto to s pražením myslí vážne.“

Čo si si z tohto kurzu zapamätal ako najcennejšie?

„Myslím, že najcennejšie bolo spoločné cuppovanie. Každý vníma chute trochu inak a kalibrácia v skupine mi dala veľmi veľa. Zaujímavé bolo aj to, že sme pracovali s jednou kávou a iba sme menili jej profil. Človek v takomto prípade veľmi jasne vidí, čo spraví napríklad viac energie alebo dlhší development zrna.“

S akou pražičkou ste pracovali?

„Boli to pražičky značky Loring. Vôbec prvýkrát som pracoval s touto značkou a bolo to veľmi zaujímavé. Je to iný typ praženia hlavne čo sa týka práce s teplom, ale tieto pražičky sú veľmi príjemné na ovládanie.“

Poďme k súťaži Slovak Roasting Masters, bola tvoja prvá?

„Nie, bola už druhá. Prvú som absolvoval minulý rok v Bratislave. Nazbieral som tam cenné skúsenosti, vďaka ktorým som vedel, do čoho idem. Cítil som sa omnoho istejšie ako prvýkrát.“

Ako súťaž prebiehala?

„Súťažnú kávu sme dostali približne dva týždne pred súťažou a finálnu vzorku som upražil približne týždeň pred súťažou. Náš problém je v tom, že nemáme vzorkovú pražičku, takže celých 5 kilogramov kávy som musel napražiť naraz. Bol to v podstate taký all-in prístup, všetko na jednu kartu. Pražičku však dobre poznám a viem, že je veľmi konzistentná, takže som jej veril. Keď sme vzorku testovali a cuppovali, bol som veľmi spokojný. Človek nikdy nevie, ako kávu napražili ostatní, ale veril som si. Druhý som bol napokon len veľmi tesne, nechýbalo veľa a mohol som aj vyhrať.“

Ako si vyberal 100-gramovú vzorku, ktorá napokon pôjde do súťaže?

„Premýšľal som, ako to urobiť. Najskôr som vytriedil veľké zrná od malých a stredných a následne sme to porovnávali spolu s jedným mojím starým zákazníkom z kaviarne a manželkou. Najviac nám chutila vzorka, ktorá bola mixom maličkých a stredných zŕn. Pôsobila vyladene a vybalansovane, tak som stavil na ňu.“

Viem, že spolupracujete aj s Poliakom Mathom Karczewskim. Pomáhal aj v príprave na túto súťaž?

„Dlhodobo s ním spolupracujeme. Je to veľký odborník a skvelý človek, ktorý dlhé roky pražil na rovnakej pražičke ako my a práve preto sme ho oslovili. Vnímam ho ako mentora, kouča či trénera, ktorý mi pravidelne dáva cenné tipy. Aj preto sme ho teraz po našom úspechu označili aj v poste na sociálnych sieťach. Jeho prínos k nášmu úspechu je podľa mňa markantný.“

Plánuješ sa zúčastniť aj ďalšej edície Slovak Roasting Masters?

„Áno. A plánujem zabojovať o víťazstvo (úsmev).“

Náš tip: kávy z pražiarne Profile Roastery nájdete na eshope profileroastery.sk – pri ich kúpe použite zľavový kód BLOGOKAVE10 a ušetríte. Odporúčame akciový Honduras, ktorého kilovka je v zľave z 34 € na 25 €, s kódom BLOGOKAVE10 len 22,50 €.

Príspevok Profile Roastery patrí k elite: Na Slovak Roasting Masters vybojovala 2. miesto je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Rozhodol som sa otestovať štyri rôzne rastlinné baristické alternatívy mlieka, ktoré sa mi podarilo zakúpiť v bežných obchodoch. Išlo o lacnejšie alternatívy z Kauflandu, DM drogérie, ale aj o drahšie “mlieko” od Alpro a rovnako tak o baristickú legendu od Oatly.

Aby bol test čo najobjektívnejší, všetky nápoje som testoval v rovnakých podmienkach a s rovnakou kávou – espressom z mikrolotu Costa Rica Finca Licho od rodinnej pražiarne Rýdze. Každé z týchto rastlinných mliek tak dostalo rovnakú šancu ukázať, ako sa správa pri príprave kapučína.

Môj tip: pri nákupe na eshope praziarenrydze.sk použite zľavový kód BLOGOKAVE10 a ušetríte.

Najskôr sa však pozrime na jednotlivé nápoje bližšie – na ich zloženie, deklarované vlastnosti – a na to, čo o nich prezrádzajú samotné obaly.

Štyri rastlinné barista nápoje pod lupou:

Take it Veggie – Veganer Barista Haferdrink (Kaufland)

Prvým testovaným nápojom je Veganer Barista Haferdrink značky Take it Veggie, privátnej značky reťazca Kaufland. Už samotný názov napovedá, že ide o ovsený nápoj určený špeciálne na prípravu kávy, pričom výrobca na obale zdôrazňuje jeho schopnosť dobre “napeniť” („schäumt super auf“) a vytvárať stabilnú mikropenu.

Nápoj je 100% vegánsky a prirodzene bezlaktózový, čo potvrdzuje aj vegánska certifikácia na obale. Zloženie je pomerne typické pre baristické ovsené nápoje: základ tvorí voda a fermentovaný ovos (14%), ktorý dopĺňa repkový olej pre plnšiu textúru. Zaujímavým prvkom je izolát hrachovej bielkoviny, ktorý môže pomáhať stabilizovať penu a zlepšovať správanie nápoja pri napeňovaní. V nápoji sa nachádza aj morská soľ, ktorá môže mierne zvýrazniť chuť.

Z výživového hľadiska obsahuje približne 64 kcal na 100 ml, 3,4 g tuku, 6,7 g sacharidov (z toho približne 1,9 g cukrov) a 1,2 g bielkovín.

Alpro – This Is Not M*lk (Plant-Based Whole)

Druhým testovaným nápojom je Alpro This Is Not M*lk – Plant-Based Whole, ovsený nápoj navrhnutý tak, aby čo najviac pripomínal klasické plnotučné mlieko. Výrobca ho prezentuje ako rastlinnú alternatívu s bohatou krémovou chuťou, ktorá sa dobre uplatňuje v rôznych nápojoch vrátane kávy.

Základ tvorí ovos (približne 11 %), doplnený o slnečnicový olej, ktorý zvyšuje krémovosť a plnosť nápoja. Receptúra je zároveň obohatená o vápnik a vitamín D2.

Výrobca zdôrazňuje aj pôvod surovín – nápoj je vyrobený zo 100% európskeho ovsa, ktorý je pestovaný i spracovaný v Európe.

Výživové hodnoty na 100 ml sú približne 59 kcal, 3,5 g tuku, 6 g sacharidov (pričom výrobca uvádza 0 g cukrov) a asi 0,8 g bielkovín. Nápoj má zároveň nízky obsah nasýtených tukov a je prirodzene bez laktózy.

dmBio – Barista Haferdrink mit Soja

Tretím nápojom v teste je dmBio Barista Haferdrink mit Soja, ktorý už na prvý pohľad zaujme tým, že ako jediný z testovaných kombinuje ovos a sóju. Ide o bio certifikovaný produkt, ktorého suroviny pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva.

Základ nápoja tvorí voda a fermentovaný celozrnný ovos (10 %), doplnený o sójové bôby (2 %) a malé množstvo slnečnicového oleja. Práve kombinácia ovsa a sóje je zaujímavá – sója obsahuje prirodzene viac bielkovín, čo môže mať pozitívny vplyv na stabilitu peny a celkovú textúru nápoja pri napeňovaní.

Výrobca uvádza, že nápoj je ideálny na napeňovanie, neobsahuje pridaný cukor a je prirodzene bez laktózy.

Z nutričného hľadiska obsahuje približne 51 kcal na 100 ml, 1,7 g tuku, 7,2 g sacharidov (z toho 3 g cukrov) a asi 1,5 g bielkovín.

Oatly – Barista Edition Oat Drink

Štvrtým testovaným nápojom je Oatly Barista Edition, jeden z najznámejších ovsených nápojov určených špeciálne pre kávu. Táto verzia bola vyvinutá s cieľom čo najlepšie fungovať pri napeňovaní a tvorbe mikropeny, ktorú baristi používajú napríklad pri tvorbe latte art-u.

Zloženie je relatívne jednoduché: základ tvorí voda a ovos (10 %), doplnený o repkový olej, ktorý pomáha vytvárať krémovejšiu textúru a stabilnejšiu penu. Nápoj je zároveň obohatený o minerály a vitamíny, napríklad vápnik, jód, vitamín D2, riboflavín (B2) a vitamín B12.

Výrobca uvádza, že je bez mlieka a bez sóje, takže je vhodný aj pre ľudí s týmito intoleranciami.

Na 100 ml obsahuje približne 61 kcal, 3 g tuku, 7,1 g sacharidov (z toho asi 3,4 g cukrov) a približne 1 g bielkovín.

Výborná Kostarika od Rýdze

Aby bol test čo najobjektívnejší, všetky kapučína som pripravoval z rovnakého espressa – z kávy Costa Rica Finca Licho od rodinnej pražiarne Rýdze.

Tento mikrolot pochádza z kostarického regiónu West Valley, známeho ideálnymi podmienkami na pestovanie výberovej kávy. Producentmi sú bratia Aguilerovci, ktorí spolu s ďalšími súrodencami spravujú rodinnú farmu s tradíciou siahajúcou až do 40. rokov minulého storočia.

Káva pochádza z odrody San Roque (označovanej aj ako San Roque Kenia), ktorá je príbuzná legendárnej kenskej odrode SL-28. V kombinácii s miestnym terroirom a precíznym zberom tak vzniká káva s vysokou džemovou sladkosťou, čistým chuťovým profilom a príjemnou ovocnosťou – vlastnosťami, ktoré sú typické pre špičkové kostarické mikroloty.

Espresso z nej má nádherné krémové telo, ovocnosť bobuľového ovocia, sladkosť ovocného džemu a hnedého cukru a jemnú horkosť karamelu.

Môj tip: pri nákupe na eshope praziarenrydze.sk použite zľavový kód BLOGOKAVE10 a ušetríte.

Práve takýto charakter espressa je ideálnym základom pre kapučíno, pretože nám umožní dobre sledovať, ako jednotlivé rastlinné nápoje ovplyvňujú výslednú chuť a textúru nápoja.

Praktický test a senzorické porovnanie

Spoznali ste kávu, predstavili sme si alternatívne mlieka, poďme rovno na test a vyhodnotenie.

4. miesto Take it Veggie – Veganer Barista Haferdrink (Kaufland) 4/10

V prípade rastlinnej alternatívy z Kauflandu som si do poznámok zapísal: “Fakt zlé!” Začnime však plusmi. S ovseným nápojom od Take it Veggie sa pracuje dobre. Napeňuje sa jednoducho a mikropena je ozaj stabilná. Latte art je prakticky bezproblémový. Obrovským problémom je chuť. Od ostatných nápojov sa tento odlišuje výraznejšou sladkosťou, ktorá pôsobí akosi umelo. Je prítomná pred napenením, ale aj po ňom. Najhoršie však vyznieva v kombinácii s kávou. Nepríjemne sa bije s jej chuťami a z espressa vyťahuje výraznú aciditu, ktorá v ňom pôvodne nie je citeľná. Výsledkom je súboj nepríjemnej kyslosti a umelo pôsobiacej sladkosti. Rovnako je na tom dochuť, ktorá pôsobí umelo a mne osobne pripomína chuť stévie. Textúra a práca s ním je výborná, no chuť robí v mojom ponímaní alternatívu z Kauflandu nepoužiteľnou.

3. miesto  dmBio – Barista Haferdrink mit Soja 5/10

Najväčším plusom ovseno-sójového nápoja z drogérie DM je jeho textúra. Napeňuje sa vynikajúco a mikropena z neho je snáď najlepšia z testovaných alternatív. No, nápoj z “dmky” je chuťovo veľmi podobný tomu z Kauflandu. Je o niečo menej sladký, no rovnako z kávy vyťahuje zvláštnu aciditu, s ktorou jeho sladkosť vôbec neladí. Tieto negatíva však nepôsobia až v takej miere ako pri predošlom nápoji. Chute do seba zapadajú o niečo lepšie, textúra je takmer dokonalá a napeňovanie veľmi jednoduché. 

2. miesto Alpro – This Is Not M*lk (Plant-Based Whole) 8/10

Druhé a prvé miesto predstavujú obrovský skok napred oproti predošlým “mliekam”. Sú síce drahšie, no neporovnateľne chutnejšie. Striebro si u mňa vyslúžila alternatíva plnotučného kravského mlieka od Alpro. Tá síce nenesie prívlastok baristická, no správa sa tak. Napeňovanie je dobré a textúra absolútne postačujúca pre výborné kapučíno. Výsledná chuť po zmiešaní s kávou už nie je kyslo-sladká, no krásne vyvážená a jemná. Alpro akoby neutralizuje ovocnosť kávy a dostáva ju len do pozadia. V popredí je sladkosť a jemná horkosť. Celková chuť a aj textúra kapučína je krásne zaoblená a elegantná. 

1. miesto Oatly – Barista Edition Oat Drink 9/10

Víťazom, aj keď len o chlp, je baristický rastlinný nápoj od Oatly. Napeňovanie je bezchybné, no musím sa priznať, že latte art s Oatly mi nikdy nešiel úplne dokonale. Zakaždým mám problém s kontrastom kresieb. To však dostatočne kompenzuje chuť, ktorá dokonale ladí s espressom. Podobne ako Alpro, Oatly nedeformuje chuť kávy a vyťahuje z nej príjemné a hlavne vyvážené tóny. Káve navyše dodáva príjemnú sladkosť, ktorá je prirodzená a mne pripomína tóny pražených orieškov. Chuťovo je mix Oatly a espressa takmer dokonalou kombináciou. Aj preto mu v tomto teste udeľujem zlatú medailu.

Veľké chuťové rozdiely

Rastlinné alternatívy mlieka už dávno nie sú len kompromisom. Ako ukazuje aj tento test, výrobcovia sa čoraz viac snažia prispôsobiť svoje produkty potrebám kávy. Baristické alternatívne mlieka dnes dokážu produkovať kvalitnú mikropenu a práca s nimi je skutočne jednoduchá. V chuti však stále existujú obrovské rozdiely. Z tohto testu vyplýva, že v prípade alternatívnych mliek s vyššou cenou pricháchádza aj kvalitnejšia chuť. Drahšie Alpro a Oatly ladia s kávou oveľa lepšie než budgetové kúsky z DM a Kauflandu. 

Dôležitú úlohu však zohráva aj samotná káva. V tomto teste všetky kapucína vznikali zo skvelého espressa z Kostariky Finca Licho od rodinnej pražiarne Rýdze. To vďaka svojej sladkosti, čistému profilu a živej ovocnosti poskytuje skvelý základ pre dokonalé kapučíno. Ak vás táto káva zaujala a chcete ju vyskúšať doma, či už na espresso, kapučíno alebo iné mliečne nápoje, nájdete ju priamo na eshop-e pražiarne Rýdze. 

Pri nákupe na eshope praziarenrydze.sk použite zľavový kód BLOGOKAVE10, ktorý vám cenu objednávky zníži o 10 %.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Blog o káve (@blogokave)

Príspevok Test alternatívnych baristických rastlinných mliek: Ktoré je najlepšie do kapučína? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.