Cibetková káva ( kopi luwak) už v Blogu o káve dostala priestor. Napísali sme o nej pár článkov, ktoré vyzneli dosť pochmúrne. Tento produkt totiž nemá práve najlepšiu povesť a aj keď ide o luxusnú a mimoriadne drahú kávu, hovorí sa o tom, že cibetky sú pri jej „výrobe“ týrané. Dokonca sme písali o svedectve, že v klietkach našli zúbožené cibetky, ktoré trpeli sebapoškodzovaním.
Nám sa však podarilo spojiť s Čechom, respektíve Moravákom, Milanom Blahom, ktorý viacero takýchto fariem videl na vlastné oči a podľa neho to nie je vôbec nič zlé a tragické.
Rodák z Moravskej Třebovej pôsobil celých sedemnásť rokov na Slovensku, venoval sa geológii a neskôr začal podnikať s predajom šperkov z prírodných kameňov. Keď svoje podnikanie rozšíril o suveníry, vycestoval pre nich aj do Ázie. Stalo sa tak pred približne dvadsiatimi rokmi a vďaka návštevám krajín ako Hong Kong, Thajsko, Kambodža či Barma spoznal aj kávovníkové plantáže. Takto nejako to všetko začalo.
Laos, Bolaven Plateau, pumy a míny
„Manželkin otec je z Laosu a býva na východe Thajska,“ prezradil Milan Blaha v rozhovore pre Blog o káve s dodatkom, že keď s manželkou pred približne sedemnástimi rokmi cestoval do laoského mesta Pakse, sprevádzal ho tamojší sprievodca „pán Khamson“.
„Jazdili sme s ním po Bolaven Plateau (náhorná plošina nachádzajúca sa približne 1 200 metrov nad morom, ktorá má rozlohu okolo 10 000 km², pozn. autora), ktorá bola pred vietnamskou vojnou preslávená pestovaním kávy. Bohužiaľ i tadiaľ viedla Ho Či Minova cesta a Američania túto oblasť preto intenzívne bombardovali. Ľudia utiekli, lesy i plantáže boli zničené.“
Lacné pozemky a začiatok kávového dobrodružstva
Dvojica Blaha-Khamson v tom čase diskutovala o tom, že asi by bolo ideálne nakúpiť pozemky a začať pestovať kávu. „Pozemky boli lacné, ale mali problém: boli plné nevybuchnutých púm. Napokon na najvyššie položených miestach predsa len nakúpil pozemky o rozlohe približne 1 x 2 kilometre s množstvom kráterov po bombách, ale aj s nevybuchnutými bombami. V Laose však našťastie začala pôsobiť medzinárodná organizácia zaoberajúca sa odmínovaním a ako jedny z prvých pozemkov boli vyčistené i pozemky pána Khamsona.“
„Postupne ich skultivoval a zasadil 50 000 rastlín kávovníka,“ ozrejmil M. Blaha, ktorý sa takto dostal k laoskej káve. Zachutila mu, doslova si ju nevie vynachváliť: „Jeho postupy sú zásadne organické a nikdy nepoužil ani gram chémie. Dodržuje aj princípy fairtrade a na jeho plantážach dozrieva jedna z najlepších laoských káv arabica-tipica, ktorá sa predáva pod značkou Mystic Mountain Coffee.“
Cibetková káva: Prvé stretnutie
V tomto regióne sa náš respondent dostal aj k cibetkovej káve, aj keď chov cibetiek je v tejto oblasti podľa neho skôr raritou. „Prvýkrát som ju ochutnal práve v Laose, a to v Paksone v Bolaven Plateau. Treba povedať, že bola iná, bez kyselinky i bez cukru so sladkými tónmi a čokoládovým nádychom.“
„Našiel som aj chovateľa cibetiek a veľmi dlho sme sa bavili o jeho chove. Práve tu sa zrodil môj záujem o tento druh kávy, ktorú som už doviezol aj do Českej republiky a aj aktuálne mám určité množstvo určené na ochutnávky a predvádzacie akcie. Doviezol som už viacero vzoriek z Laosu, Kambodže, Thajska, Vietnamu a Indonézie.“
Ako vyzerajú cibetkové farmy?
Pán Blaha navštívil dovedna tri farmy s cibetkami, kde sa produkuje cibetková káva. Dve v Laose a jednu v Kambodži. Je to skutočne také zlé, ako sa hovorí? „Cibetky sa chovajú väčšinou oddelene,“ odpovedal na nami položenú otázku. „Majú klietky o veľkosti od 2 do 10 m², všetky zakryté proti možnej nepriazni počasia. U niektorých zvierat som videl dokonca i vzťah k chovateľovi, pretože prišli na zavolanie a nechali sa poškrabkať.“
„Určite, že ich život by mohol byť aj lepší, ale nevidel som žiadne poranené ani podvyživené zvieratá. A nie sú práve lacné, pretože na trhu v Jakarte sa predávajú v prepočte za 5 000 Kč (okolo 184 eur, pozn. autora). Sotva by sa k ním teda niekto choval zle.“
Naše sliepky žijú horšie ako laoské cibetky
Preto by sme vraj nemali predčasne súdiť. Cibetková káva nemusí byť automaticky niečo zlé. Zvieratá sa v zajatí síce nikdy nemajú tak dobre ako vo voľnej prírode, avšak u nás chováme hydinu, ale napríklad aj prasatá či kravy takisto v pochybných podmienkach. Veľká časť populácie to pritom akceptuje.
„Ak to smiem porovnať, tak vám poviem, že cibetky majú na farmách lepší život, ako naše sliepky v klietkovom chove. Ja som na farme videl maximálne tridsať zvierat, ale na druhej strane neviem, aké veľké farmy sú v Indonézii, ktorá produkuje najviac cibetkovej kávy.“
Je cibetková káva o napchávaní cibetiek?
Niektoré príbehy hovoria o tom, že cibetky „normálnu stravu“ ani nedostávajú a farmári im dávajú len kávové čerešne. Vraj im ide len o to, aby ich zjedli čo najviac a aby ich tým pádom čo najviac prešlo ich tráviacim ústrojenstvom. Keď sme sa pána Blahu na tieto veci priamo opýtali, ostal prekvapený. Takto to podľa neho určite nie je.
„Cibetka si dá len čerstvé kávové čerešne, takže v Laose ich konzumuje od novembra do januára. Každý druhý deň potrebuje dostať naservírované mäkké ovocie, teda avokádo a banány, aby sa mohla dobre vyprázdniť. Musí mať režim ako vo voľnej prírode a počas deviatich ‚neproduktívnych‘ mesiacov sa o ne treba dobre starať, pretože to nebola malá investícia. Vtedy kávové čerešne ani nie sú, takže ich nekonzumuje vôbec.“
„Na záver by som chcel doplniť, že nikomu nechcem a ani nebudem brať jeho názor na chov cibetiek a ani na to, čo je dobré a čo nie je. Situáciu je však potrebné hlavne poznať a vďaka tomu si vytvoriť vlastný názor,“ dodal Milan Blaha pre Blog o káve.
6 Comments