Ako to vyzerá v krajine, kde sa pestuje výberová káva? Môže byť cesta za kávou skutočným dobrodružstvom? Vďaka Blogu o káve som sa vydal na trojtýždňovú cestu na Sumatru, odkiaľ mnoho slovenských pražiarní dováža špičkovú výberovú kávu. Na mojej ceste som poctivo zaznamenával všetky zaujímavosti, o ktoré by som sa vami chcel podeliť, a tak vznikol tento denník.
2. október: Zapíname pásy
Opúšťame krásnu jeseň na Slovensku a presúvame sa na letisko Schwechat. Na dlhý trojtýždňový trip za kávou sa vydávame celkovo šiesti – ja Filip, zastúpenie pražiarne Coffeein – Peťo a Ivka, pražiar zo špičkovej bratislavskej pražiarne Goriffee – Jakub a moji dvaja kolegovia z Blogu o káve starajúci sa o mapu kaviarní – Jakub a Olívia. Čaká nás dlhý let s prestupmi v Katare a Malajzii a finálnou destináciou, letiskom Kuala Namu susediacim s hlavným a najväčším mestom na Sumatre Medanom.
3. október: Razom sme boli milionári
Po dlhom lete a natesno zvládnutom prestupe v Malajzii sme pristáli do tropického podnebia na Sumatre. Pre vstup a pobyt na Sumatre budete potrebovať víza, ktoré si jednoducho vybavíte priamo na letisku. Zaplatíte za nich v domácej mene alebo amerických dolároch. V prepočte vás 30-dňové víza vyjdu na približne 30 eur. V celej Indonézii sa platí indonézskymi rupiami. Za jedno euro dostanete takmer 17-tisíc rupií a razom sa z vás stanú milionári. My sa po vybavení všetkých kontrol presúvame na hotel s cieľom oddýchnuť si po presune a nabrať sily na ďalšie dni.
4. október: Medan ako z iného sveta
V najbližších dňoch nás čaká výlet na úplný sever Sumatry, do provincie Aceh. Aceh je známy výberovou kávou, ktorá môže konkurovať najlepším pestovateľským regiónom po celom svete.
Môj tip: pri kúpe kávy Sumatra Aceh na eshope coffeein.sk využite zľavový kód BLOGOKAVE10.
Pred odletom na sever však ostávame ešte jeden deň v Medane. Let na letisko v Lhokseumawe nám totižto posunuli až na 5. október. Púšťame sa teda do objavovania Medanu, ktorý sa dá len veľmi ťažko prirovnať k niečomu európskemu. Mesto je obrovské, plné ľudí, áut a skútrov. Môj prvý dojem z tohto mesta vyjadruje slovo chaos. Obrovské neorganizované mravenisko ľudí však nejakým zázrakom šliape ako hodinky.
Doprava je šialená, každý trúbi, niekam sa tlačí, no za celý výlet som nevidel ani jednu dopravnú nehodu. Zaujímavosťou je, že ľudia na Sumatre používajú klaksón úplne inak ako my na Slovensku. Slúži na upozornenie ostatných vodičov, oznámenie, že vchádzate do zákruty, či obyčajné poďakovanie inému vodičovi. Ak by som toto skúsil na našich cestách, pravdepodobne by som veľmi rýchlo dostal vynadané.
V Medane sa zväčša presúvame taxíkmi, ktoré zastrešuje aplikácia Grab. Grab je ázijskou obdobou nám známeho Uberu či Boltu. Je rýchly, lacný a bezpečný. Okrem chaotickej dopravy na mňa Medan zapôsobil aj veľmi pozitívne. Jedlo, ktoré sme tu ochutnali, bolo jednoducho fantastické. Kuchyňa na Sumatre je korenistá a pikantná, no aj tak veľmi ľahká a dobre stráviteľná. Je plná miestnych korenín a plodín, s ktorými sa na Slovensku bežne nestretnete. Navyše sa tu vystravujete veľmi lacno. Prvá večera, ktorú sme v Medane absolvovali, bola bohatá, chutná a výživná a na osobu nás stála menej než 3 eurá.
Dve špičkové kaviarne
Okrem jedla stíhame nasať aj časť medanskej kávovej scény. Navštívili sme dve špičkové kaviarne, ktoré by žiarili aj na európskej scéne – Miel Coffee a Fred.Brew. Obe kaviarne si nažívajú vo výraznom kontraste s okolitým svetom. Na ulici vidíte totálny chaos a polorozpadnuté budovy, no v kaviarni sa stretnete s luxusom, špičkovými technológiami a úžasnou kávou.
Okrem toho by som rád vyzdvihol pohostinnosť personálu. V oboch kaviarňach som sa stretol s absolútnou profesionalitou a extrémne milým prístupom. Čerešničkou na torte bolo stretnutie a pokec s majiteľom Fred.Brew – samotným Fredom.
5. október: Let do Acehu na občiansky preukaz a naspäť na kartičku poistenca
Dosť bolo oddychu, presúvame sa viac na sever. Z letiska v Kuala Namu letíme malým lietadlom miestnych aeroliniek na letisko v Lhokseumawe. V tomto momente nás už sprevádza Luka Ondrišák z Alami Coffee. Luka žije v Indonézii už viac než 10 rokov a venuje sa obchodu a spolupráci s miestnymi farmármi. Po veľkú časť cesty bude Luka našim sprievodcom a spojkou s tými najlepšími kávovými farmármi a spracovateľmi na Sumatre.
Let v rámci Sumatry je na miestne pomery dosť drahá záležitosť, no ušetrí vám množstvo času. Trasu, ktorú absolvujeme lietadlom za menej než hodinu, by sme urazili autobusom za viac než 12 hodín. A to sa oplatí. S vnútroštátnymi letmi na Sumatre mám aj veľmi zábavnú skúsenosť. Ešte pred naším prvým letom ma Luka hecuje, nech sa “checknem” len na slovenský občiansky preukaz, ktorý by v tejto časti sveta jednoducho nemal fungovať. Na letisku s tým však nemajú žiadny problém a ja sa veselo dostávam do lietadla. Ešte väčším extrémom je spiatočný let, ktorý absolvujem len na kartičke poistenca, ktorá je bez akejkoľvek fotky.
Po prílete do Lhokseumawe sa stretávame s farmárom a spracovateľom Hendrom Maulizarom, jeho ženou Dian a jeho otcom. S Hendrom, jeho rodinou a zamestnancami strávime niekoľko nasledujúcich dní. Teraz nás však čaká presun do jeho spracovateľskej stanice, ktorý by mal trvať približne tri hodiny. Presnejšie tri sumatranské hodiny. Tie v prepočte na náš čas znamenajú takmer šesť hodín. Na stanicu tak dorážame až za tmy, no aj napriek tomu nás Hendra víta šálkou kávy. Zvyšok večera trávime posedením pri ohni a popíjaním skvelej kávy.
6. október: Hendra a jeho farmy
Podmienky, v ktorých sme u Hendru ubytovaní, by mnoho európanov mohlo nazvať bojovými. Ja sa však na nič nesťažujem. Vyspal som sa dokonalo a prebudenie do raja, ktorý na nás čakal, bolo úžasné. Nachádzame sa v nadmorskej výške približne 1700 metrov nad morom, všade okolo je bohatá zeleň a klíma je oproti Medanu viac než príjemná.
Na stanici sa o nás stará mama Hendru, ktorá nám od prvého rána až do posledného vyvára ako v interhoteli.
Hneď po raňajkách a káve sa presúvame na kávovníkové farmy. Presun je tak trochu dobrodružný. Na korbe pickupu prekonávame rozbité lesné cesty s veľkým prevýšením. Po niekoľkých desiatkach minút adrenalínu sa ocitáme uprostred fariem plných kávovníkov. Tu oberám svoju prvú zrelú kávovníkovú čerešňu a nedočkavo ju ochutnávam. Ak mám byť úprimný, moja prvá čerešňa nechutila vôbec dobre.
Následne sa však presúvame na “single variety” farmu, kde rastie len odroda Bourbon. Čerešne Bourbonu sú už omnoho sladšie a chutnejšie.
Počas návštevy fariem stretávame miestnych zberačov, ktorí vyzerajú ako najšťastnejší ľudia pod slnkom. Fotia sa s nami, zdravia nás, niekoľko čerešní zbierame spolu s nimi a následne sa presúvame späť na stanicu.
Tam nás znovu čaká hromada jedla a cupping najčerstvejších zberov z produkcie Hendru Maulizara. Cuppingom nás sprevádzajú zamestnanci spracovateľskej stanice.
Najšikovnejší zamestnanci tejto stanice dokážu zarobiť viac ako lekári v hlavnom meste Sumatry. Ich plat sa totižto odvíja aj od predajov kávy. Vďaka tomu sú motivovaní odvádzať svoju prácu čo najlepšie.
Cuppujeme viac než desať vzoriek rôznych odrôd a spracovaní. Úprimne, neviem, kedy som zažil lepší cupping. Takmer každá vzorka vo mne vyvoláva wow efekt. Hendra tak potvrdzuje svoje schopnosti aj na cuppingovom stole.
Každý z nás si našiel iného favorita, no mojím výhercom je vzorka spracovaná metódou honey. Učarovala mi komplexnosťou, vysokou sladkosťou, kvetinovosťou a jemnou citrusovou aciditou.
7. október: Spracovateľská stanica
Po náročnom a nabitom dni plnom zážitkov nás čaká posledný deň na Hendrovej spracovateľskej stanici. Trávime ho skúmaním samotnej stanice. Na stanici sa nachádza niekoľko skleníkov, v ktorých prebieha sušenie kávových zŕn či čerešní. V čase našej návštevy sa tu sušia premyté, naturálne a honey loty. Stretávam zamestnancov, ktorí prehrabávajú sušiace sa čerešne, aby nedošlo k nerovnomernej fermentácii. Luka mi vysvetľuje, že lot, ktorý zamestnanec práve prehrabáva, je nižšej kvality a pôjde na indický trh.
Preto môžete na fotke vidieť aj menej dozreté čerešne. To odkazuje na to, že každá káva si nájde svoj cieľ a kávový svet minimalizuje odpad a straty.
Na stanici pracuje niekoľko ľudí. Medzi nimi stretávame aj ženy preberajúce už spracované zrno. Vyraďujú defektné zrnká, vďaka čomu bude výsledná vzorka ešte kvalitnejšia a čistejšia. Aj ony pracujú s úsmevom na tvári. Jedna z nich má dokonca v košíku vedľa seba dieťa, ktoré si spokojne sleduje videá na mobile.
8. október: Späť do Medanu
Posledné ráno u Hendru znovu trávime pri raňajkách a káve a čakáme na vodiča, ktorý nás zavezie na letisko do Lhokseumawe. Tentokrát nám cesta trvá “len” 4 hodiny a na letisko dorážame tak akurát. Lietadlom sa presúvame naspäť do Medanu, kde trávime jednu noc.
9. október: Na strechu supervulkánu
Po noci v Medane a raňajkách v kaviarni Common Folks, ktorá na mňa pôsobí ako taký európsky ostrovček uprostred ázijskej betónovej džungle, nás čaká ďalšia cesta. Na hotel po nás prichádza auto s vodičom Dedim a Q-graderkou Royanou. Royana pracuje pre komplex zvaný Simalem Resort nachádzajúci sa nad jazerom Toba.
Toba je najväčšie vulkanické jazero na svete. Vzniklo niekoľkými výbuchmi supervulkánu, z ktorých posledný sa odohral približne pred 75-tisíc rokmi. Simalem je 200-hektárový objekt zahŕňajúci hotelové ubytovanie, reštaurácie, zeleninové a ovocné farmy, kávovníkové farmy, spracovateľskú stanicu, pražiareň, kávové laboratórium a mnoho ďalšieho. Cieľ investorov, ktorí tento rezort vybudovali, bola záchrana veľkej časti pralesu a kávovníkových fariem a vybudovanie ekologického hotelového komplexu. Musím potvrdiť, že sa im to podarilo.
Simalem je úchvatný. Všade vôkol je nádherná príroda, dych vyrážajúci výhľad na jazero Toba a luxusné ubytovanie. Na hotel však prichádzame až večer. Preto začínam oddychom a do postele sa ukladám plný očakávania, čo prinesú ďalšie dni.
10. október: Všade samé kofermenty
Simalem je známy svojimi kávami kofermentovanými s ovocím a bylinkami. Preto nebude prekvapením, že nasledujúci program sa bude točiť práve okolo nich. Kofermentácia s ovocím je jedným zo spôsobov experimentálneho spracovania kávy. Kávové zrná prichádzajú do kontaktu s čerstvým ovocím alebo bylinkami, vďaka čomu nadobudnú chute, ktoré by sa v káve prirodzene nevyskytli. My sme si takýto proces vyskúšali na vlastnej koži.
Spolu s Royanou a ďalšími zamestnancami spracovateľskej stanice sme sa podieľali na produkcii kávy fermentovanej s jahodami. V prvom kroku sme vytriedili kávovníkové čerešne tak, aby sme sa zbavili všetkých nedozretých a do výsledného lotu sa dostali len tie červené. Čerešne sme následne zbavili dužiny a šupiek. Tento proces za nás vykonal mechanický stroj, ktorý oddelil zrná od ostatného rastlinného materiálu.
Jahody, ktoré v to ráno nazbierali zamestnanci na miestnej jahodovej farme, sme zbavili zelených lístočkov a rozmixovali v mixéri. Kávovníkové zrno sme zmiešali s jahodovým pyré v pomere jeden diel jahôd na 9 dielov kávy. Túto zmes sme uzavreli do fermentačného tanku, kde strávi ďalších päť dní. Tento proces je však len čiastočnou ukážkou toho, ako sa kofermenty pripravujú. Simalem si celú procedúru stráži ako svoje výrobné tajomstvo.
Od Luku sme dostali informáciu, že okolití spracovatelia a farmári sa snažia zistiť a odkukať, ako to v Simaleme robia. Preto sme sa všetky detaily dozvedieť jednoducho nemohli. Čo sme však mohli zistiť, je kvalita a chuť káv produkovaných v Simaleme.
Zo spracovateľskej stanice sme sa presunuli do kávového laboratória, kde sme sa pustili do cuppingu dvanástich vzoriek kofermentovaných káv. Cupping bol totálny úlet. Ochutnali sme vzorky spracované s rôznym tropickým či “netropickým” ovocím a množstvom byliniek. Medzi mojich favoritov by som zaradil kávy fermentované s malinami, jahodami a pandánom. Pandán je miestna plodina, ktorú na Sumatre vo veľkom pridávajú do koláčov a sladkostí. Má krásnu zelenú farbu a príjemnú sladkú chuť.
11. október: Mám svoj vlastný kávovník
V posledný deň v Simaleme sme navštívili miestnu kávovníkovú farmu. Farma v Simaleme je oveľa menej “divoká” ako tie v Acehu. Kávovníky, ktoré sme mali možnosť vidieť, boli prevažne odrôd Catimor a Sigarar Utang. Na tejto návšteve nás sprevádzal aj samotný manažér produkcie kávy v Simaleme – Eddie. Eddie si pre nás pripravil obrovské prekvapenie. Mali sme tú česť vysadiť si vlastný kávovník. Vopred pripravené sadenice sme zbavili prebytočných koreňov, umiestnili do diery a zasypali hlinou. Približne o štyri roky tak bude môj kávovník plodiť čerešne odrody Catimor. Aj takáto na prvý pohľad malá vec však vo mne zanechala veľmi príjemný pocit a obrovskú skúsenosť.
Simalem je nádherné miesto s dokonalou klímou, nádhernými výhľadmi a skvelými ľuďmi. Až sa mi nechcelo ísť preč.
Po vysadení kávovníkov sme sa však museli vydať ďalej. Z výšky v horách obklopených džungľou sme sa presunuli nižšie k jazeru Toba, kde nás čakal trajekt. Večerným trajektom sme sa presunuli na ostrov nachádzajúci sa v strede tohto obrovského jazera. Trajekt na jazere Toba by sa dal nazvať zážitkom sám o sebe. Nevyzeral vôbec bezpečne, no o to dobrodružnejšia bola samotná cesta. Nakoniec sme sa bez ujmy na zdraví dostali do prístavu na ostrove Samosir, kde sme sa ubytovali v hoteli priamo na brehu jazera.
12. až 14. október: Jazero Toba a ostrov Samosir
Čas strávený na ostrove Samosir sme venovali úplne bežným turistickým činnostiam. Ostrov obýva kmeň batakov, ktorí budujú zaujímavé domčeky a hrobky pripomínajúce aztécke pyramídy. Vyzdobenie hrobky a počet jej poschodí odzrkadľuje bohatstvo danej rodiny. Rodiny batakov si okrem iného ako jedny z mála v tejto časti sveta uchovávajú priezviská.
Samosir a jeho okolie je bohaté na zaujímavé prírodné úkazy. Asi najväčší dojem na mne zanechal obrovský vodopád, ktorý je zaradený do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Za zmienku stojí ešte jeden fakt spojený s náboženstvom. Indonézia a aj samotná Sumatra je zmesou ľudí vyznávajúcich rozličné náboženstvá, medzi ktoré patrí aj kresťanstvo a islam.
Islam je najdominantnejší a najkonzervatívnejší práve v provincii Aceh, ktorú sme navštívili pred niekoľkými dňami. Na ostrove Samosir a v okolí jazera Toba zase žije najsilnejšia skupina kresťanov. Všade sa však náboženstvá miešajú a ľudia jednotlivých vierovyznaní prichádzajú do každodenného kontaktu. Nezriedka som zazrel kostol a o pár desiatok metrov ďalej mešitu.
Myslíte si, že tu dochádza k nejakým náboženským nezhodám? Absolútne nie. Ľud na Sumatre nažíva v absolútnej symbióze a bez akýchkoľvek konfliktov spojených s vierovyznaním. Navzájom sa tolerujú a rešpektujú. Myslím, že zo Sumatry by si v tomto mohol zobrať príklad celý svet.
14. až 16. október: Medan a jeho káva
Len čo sme opustili ostrov Samosir, vrátili sme sa do hlavného mesta Medan. Tentokrát sme sa ubytovali v úplnom centre. To nám umožnilo objavovať kávovú komunitu Medanu oveľa bližšie a rýchlejšie. Niekoľko dní v Medane mi postačilo na to, aby som si vybral dva podniky, ktoré sa stali mojimi favoritmi.
Prvý bol už spomínaná kaviareň Common Folks. Tú som navštívil niekoľkokrát a zakaždým ma uchvátil tamojší head barista @varuna_isan. Je to miestny majster v príprave filtrovanej kávy, čo dokazujú aj jeho ocenenia. Tento rok skončil druhý na majstrovstvá Sumatry v príprave filtrovanej kávy a minulý rok ich dokonca vyhral. Počas jednej z návštev Common Folks som mal možnosť ochutnať jeho súťažnú kávu a bola perfektná.
Následne sme dali na jeho odporúčanie a navštívili sme pražiareň Alligator, ktorá sídli priamo v Medane. Alligator spájal pražiareň s malým “slow barom”, kde si môžete dať filtrovanú kávu či espresso a pokecať s baristami a majiteľkou. Na okraji Medanu, v zabudnutej uličke, tak nájdete modernú a cool kaviareň s výhľadom priamo na pražičku.
17. až 21. október: Kávoví majstri z Kuala Lumpur
Medan je zaujímavý a divoký, no po pár dňoch sme nasadli na lietadlo a odleteli do neďalekej Malajzie, konkrétne do jej hlavného mesta Kuala Lumpur. Hodina letu nás preniesla do úplne iného sveta. Kuala Lumpur je diametrálne odlišné od všetkého, čo sme videli na Sumatre. Mesto je rozvinuté, plné mrakodrapov (vrátane druhej najvyššej budovy sveta), čisté a pomerne pokojné. Z každého rohu na vás srší luxus a bohatstvo. No bohužiaľ aj spaľujúce teplo. Posledné dni tohto tripu sme strávili objavovaním gastra a kávy práve v tejto tropickej džungli.
V KL (ako ho miestni nazývajú) sa stretáva množstvo kultúr z juhovýchodnej Ázie a iných kútov Ázie. Na ulici nájdete azda všetko jedlo, ktoré si viete aj neviete predstaviť. A navyše je cenovo stále veľmi dostupné. Čo sa týka kávy, tá je v KL citeľne drahšia. Keď však uvidíte všetky tie kaviarne a úspechy ich baristov a pražiarov, nebudete ľutovať, že ste za jeden filter vysolili 8 eur.
Z Malajzie si odnášam dva obrovské kávové zážitky. Prvým je kaviareň a pražiareň 103 Coffee. Tento podnik je domovom dvoch majstrov sveta v latte arte a niekoľkých majstrov Malajzie v rovnakej disciplíne. Ak chcete, aby vám barista do kapučína nakreslil trebars draka, nie je problém. Navyše pražia špičkovú kávu z celého sveta.
Posledný a zároveň najväčší kaviarenský zážitok, ktorý som zažil, bol slow bar pražiarne One Half. Ten mi od prvého momentu vyčaroval husiu kožu. Koncept ich kaviarne je zameraný na priamy kontakt so zákazníkom a servírovanie tých najkvalitnejších káv na svete. V menu nájdete filtre či espressá, za ktoré dáte desiatky eur a balíčky kávy, ktoré vás budú stáť až stovky eur. Každú kávu pripravujú s namieru vyvinutým dripperom a servírujú ju do špeciálnej šálky tak, aby vynikli jej najvýraznejšie vlastnosti.
Popri tom vám barista vysvetlí všetko o spracovaní, pražení a príprave danej kávy, vďaka čomu som sa ja osobne cítil ako rozhodca na majstrovstvách sveta v baristike.
21. október: Návrat
Aj takto môže vyzerať cesta do krajiny, kde sa produkuje výberová káva. Mňa čaká dlhý let domov a dlhé spracovávanie všetkého, čo som zažil. Vidieť celý proces produkcie kávy a stretnúť sa s ľuďmi, ktorí za ňou stoja, je neuveriteľne prínosné.
Sumatra je krajina neskutočných kontrastov, nádhernej prírody, bohatého kultúrneho dedičstva a úžasných ľudí. Veľmi rád sa sem v budúcnosti vrátim a ak by ste sa niekedy rozhodli cestovať za kávou na Sumatru, odporúčam všetkými desiatimi.
Na záver chcem poďakovať Blogu o káve, ktorý ma na túto cestu vyslal, pražiarni Coffeein, ktorá ju zorganizovala a Lukovi z Alami Coffee, vďaka, ktorému sme uvideli kus autentickej Sumatry.
