Keď sa 22. mája 2016 v centre Prešova objavil bicykel s kávovarom, väčšina ľudí nechápala, čo sa to deje. Niektorí sa smiali, iní len neveriacky krútili hlavou. Dnes, po desiatich rokoch, je z projektu Káva na bajku jedna z najznámejších kávových značiek v meste.
Za projektom stoja bratia Tomáš a Samuel Okruhľanskí, ktorých sme vyspovedali. Poďte zistiť, ako začínali, čím všetkým si preskákali, čo všetko sa za ten čas zmenilo, aké sú špecifiká prípravy kávy na ulici, odkedy si pražia vlastné zrno alebo koľko kávy na bajkoch za rok predajú.
Čo vás inšpirovalo k tomu, že začnete robiť kávu na bajku?
„Impulz, ktorým sme sa inšpirovali, prišiel zo zahraničia. A spojenie dvoch činností, ktoré máme radi – káva a bicykel.„
Čo všetko bolo následne potrebné kúpiť a aké investície ste museli vynaložiť na to, aby ste tento plán zrealizovali?
„V roku 2016 sme boli obaja školopovinní a potrebnú investíciu sme si museli vyprosiť od našich rodičov. V tom čase to bolo 5000 €, pričom táto suma nám stačila na svojpomocné postavenie pojazdnej kaviarne plus samotnú technológiu – dvojpákový hybridný elektro/plynový kávovar a mlynček, plus nejaká potrebná elektronika v rámci vybavenia. V tom čase sme si mysleli, že mlynček za pár desiatok eur bude tá správna voľba.„
Pamätáte si ešte na prvý deň v uliciach Prešova?
„Bol veľmi zaujímavý. Dodnes máme odložený prvý nápojový lístok, ktorý sme používali. Denná tržba bola okolo 20 € a spomíname si aj na to, ako okolo nás chodili ľudia doslova nechápavo. Hneď v prvý deň sme na kolese pojazdnej kaviarne dostali aj defekt (smiech).„
Čo sa na Káve na bajku za desať rokov zmenilo najviac?
„Našim zákazníkom často hovoríme, že my sme vlastne vyrástli na ulici. To hovorí samo o sebe aj o našich podnikateľských začiatkoch. Náš prvý mlynček nemlel čerstvo a kávu sme dávkovali pomocou lyžičky. Predávali sme horúce jabĺčko a ako alternatívu ku káve sme mali Death Wish predávanú ako najsilnejšia káva na svete. Dnes by nám už taký nápojový lístok naši zákazníci nezobrali. Dostali sa tam aj nápoje ako cold brew, matcha a mnoho ďalších. Za ten čas sa zmenilo aj to, že dnes už pracujeme s vlastnou kávou a pojazdné kaviarne prešli viacerými rekonštrukciami, takže sa posunuli aj z hľadiska dizajnu. V roku 2020 sme navyše postavili v poradí druhú pojazdnú kaviareň a odvtedy máme dva bajky.“
Ako sa vám v podmienkach ulice darí udržať konzistentnú kvalitu espressa?
„Darí sa nám to predovšetkým tým, že ako majitelia stále pracujeme ako baristi. Každé ráno si kávu nastavujeme, vážime, prechutnávame a samozrejme kontrolujeme aj proces praženia. Práve osobná prítomnosť majiteľov nám pomáha udržať konzistentnú kvalitu.“
Má na prípravu kávy vo vašich podmienkach vplyv aj počasie a napríklad vlhkosť vzduchu? Správa sa zrno pri mletí inak?
„Samozrejme a citeľné je to najmä na jar a na jeseň. Ráno sa káva správa úplne inak ako poobede. Najväčšiu rolu v tom zohráva vlhkosť a teplota vzduchu.“
Akú kávu dnes najčastejšie servírujete z bajku a prečo práve tá funguje u zákazníkov najlepšie?
„Momentálne je to mokro spracovaná Kolumbia z našej pražiarne (85 SCA bodov). Pražíme ju na City Plus. Toto je vlastne náš štýl, horké prepražené kávy u nás nenájdete. Držíme sa hesla, že čo nechutí nám, nebudeme posúvať zákazníkom. Spomedzi nápojov je najpopulárnejšie espresso, za ktorým nasledujú doppio a cappuccino, ale úspech má aj cold brew, ľadová káva či matcha.“
Ako sa zmenila chuť zákazníkov za desať rokov?
„Zákazník je čoraz náročnejší, čo je fajn. Nás to len posúva. Zaujíma sa o kávu, zaujíma sa o proces praženia. V rámci začiatkov boli na dennom poriadku otázky ako: „Vy turka nerobíte?“ Dnes je to veľmi zriedkavé.“
Kedy prišiel moment, že vám už nestačilo kávu iba pripravovať a rozhodli ste sa ju aj pražiť pod značkou Two Hands?
„Pred založením vlastnej pražiarne sme spolupracovali s pražiarňami ako Green Plantation alebo Epera. V roku 2022 sme sa rozhodli, že by bolo fajn posunúť sa v káve ďalej. Veľmi sme chceli spoznať kávu ako takú aj z iného uhla pohľadu. S odstupom času vnímam tento krok ako dobrú voľbu.“
Ktorá sezóna bola najťažšia?
„Najhoršie boli prvé roky. Ľudia nechápali, kto sme, čo sme a načo tu sme. Absolútne nevedeli pochopiť náš koncept. Stále nám hovorili: „Veď začnite robiť pivo, začnite predávať zmrzlinu alebo pivo.“ No my sme vydržali a postupom času si k nám ľudia cestu našli.“
„Veľmi ťažké bolo aj covidové obdobie. Predaj z pojazdnej kaviarne bol ihneď zakázaný, aj keď prenos nákazy v exteriéri s rúškami na ústach bol minimálny. V tom čase to samozrejme nikto nemohol vedieť. Každý deň sme si hovorili: „Pozri, ako je vonku pekne, mohli sme spraviť toľko káv.“ Po psychickej stránke to bolo náročné.„
Koľko kilogramov kávy na bajkoch za rok predáte? Máte odhad množstva, ktoré pripravíte na kávu, a množstva, ktoré predáte vo forme balíčkov?
„V rámci pojazdných kaviarní sa bavíme o množstve niekde medzi 700 až 900 kg ročne. S tým, že zimné mesiace máme zatvorené – január až marec. Plus okrem toho predáme aj nejaké balíčky káv.“
Budete v piatok aj nejako oslavovať?
„Len prácou. Ale samozrejme budeme radi, keď nás ľudia prídu pozrieť a pripijeme si nejakým kávovým nápojom.“
Projekt Káva na bajku sledujte na instagramovom konte @kavanabajku.
