Uvedomelí kávičkári hľadajú kvalitu vo všetkých krokoch kávového reťazca. Neraz sme spomínali, že kvalitné by malo byť jej pestovanie, zber či spracovanie, kvalitné by malo byť praženie i samotná príprava kávy. Kvalitu však vieme vniesť aj do posledného kroku tohto reťazca, do konzumovania kávy. Čo káže etiketa pri pití kávy?
S otázkami týkajúcimi sa tejto záležitosti sme oslovili Luciu Sandrin Breznayovú, ktorá je známa aj ako Madame Etiquette (na Instagrame @madametiketa). Etiketu má v malíčku a so svojími vedomosťami sa ochotne podelila.
Aké sú základné pravidlá týkajúce sa etikety pri pití kávy?
„Káva sa servíruje v šálke, ktorá je vždy položená na podšálke. Pri servírovaní kávy si treba dávať pozor na to, aby sa nevyliala na vonkajší okraj šálky, prípadne na podšálku. Na uchopenie šálky slúži výhradne uško, pričom uško šálky je v polohe hodinových ručičiek ukazujúcich tretiu hodinu alebo pol štvrtej.“
Ako je to s lyžičkou? K espressu ju dostaneme, ale môžeme ju vkladať do úst, prípadne oblizovať?
„Nie, lyžičku na espresso, akúkoľvek inú kávu alebo čaj po zamiešaní nedávame do úst, aby sme ju zbavili posledných kvapiek. V tomto prípade je lyžička používaná len na zamiešanie tekutiny, pretože tá sa pije a nekonzumuje lyžičkou. Ani lyžička, ktorá sa použije na zamiešanie cukru alebo smotany, sa nikdy neoblizuje a je položená na podšálke v hornej časti, rovnobežne s uškom šálky.“
Existujú kávové nápoje, pri ktorých by to teoreticky bolo dovolené? Poznáme napríklad espresso affogato, ktoré sa podáva so zmrzlinou.
„Kávové nápoje sú tekutiny a preto sa pijú, nie ‚vyjedajú‘ lyžičkou. Ak sa v niektorých nápojoch nachádzajú aj kúsky niečoho tuhého, vtedy je možné použiť aj lyžičku na jedenie. Napríklad pri spomínanom espresse affogato. Pri káve so zmrzlinou možno lyžičku na jej zjedenie použiť úplne bez problémov.“
A čo také cappuccino?
„Najelegantnejší spôsob, ako ho vypiť a nevytvoriť si pod nosom biele fúzy, je najprv penu poriadne premiešať, aby trochu padla. Pri prvých dúškoch si potom jednoducho treba dávať pozor. Aj keď vás to veľmi láka, lyžičkou by ste penu vyjedať nemali. No doma, pri raňajkách, keď vás nikto nevidí, si z tej peny môžete aj trochu odjesť.“
Jednou zo zaujímavých tém týkajúcich sa pitia kávy alebo čaju je zdvihnutý malíček. Je to z hľadiska etikety akceptovateľné?
„Pre niektorých ľudí je zdvihnutý malíček prejavom dokonalosti. Pre iných je to iba snobský akt domýšľavosti. Avšak, všetci odborníci na etiketu považujú dvíhanie malíčka za nesprávne. Etiketa je predsa o prejavoch zdvorilosti, láskavosti a rešpektu voči druhým, a zdvihnutý malíček je dosť snobský prejav.“
Prečo malíček vlastne zdvíhame? Ako to vzniklo?
„Zdá sa, že ani historici sa nevedia zhodnúť na tom, prečo ľudia tie malíčky pri pití vystrkujú. Napríklad, už v starovekom Ríme elita jedla tromi prstami, zatiaľ čo obyčajný ľud jedol piatimi prstami. Prstenník a malíček boli známe ako ‚prsty zdvorilosti‘. To znamená, že pri prehĺtaní sa prstenník s malíčkom dali zdvorilo pred oblasť úst.“
„Odborníci z inštitútu etikety Emily Post tvrdia, že zdvihnutý malíček má pôvod v stredoveku, keď Európania jedli iba prstami. Malíčky boli takzvané prsty na korenie. V stredoveku si len bohatí mohli dovoliť mať na svojich stoloch soľ a exotické korenie, ako napríklad muškátový oriešok. Kým jedli prstami a nožom, oba malíčky boli zdvihnuté, aby zostali čisté a pripravené na to, aby sa dotkli korenia a položili ho priamo na jazyk.“
„Iní odborníci na etiketu, ako napríklad Miss Manners (Judith Martin), naznačujú, že keď bol čaj prinesený z Číny do Európy, tak sa pil v elegantných šálkach bez rúčky. Šálky sa držali iba tromi prstami a prstenník s malíčkom boli vystrčené do vzduchu, pretože šálky boli veľmi teplé (ale ani Čínania ani Japonci dnes pri pití čaju malíčky nedvíhajú).“
Jedna z teórií sa pritom týka aj spojitosti s nepríjemnou chorobou…
„Áno, táto teória pochádza priamo z Francúzska. Dvor Ľudovíta XIV. vo Versailles bol taký plný syfilisu, že sa táto choroba stala akýmsi znakom vyššej triedy. Jednou z vecí, ktorú syfilis spôsobuje, je poškodenie kĺbov na prstoch. To znamená, že po niekoľkých rokoch už človek nie je schopný ohnúť svoj malíček, a tak pri držaní pohára alebo šálky je malíček vystrčený smerom k stropu. No a pre všetkých ostatných to vtedy znamenalo, že ‚pijúci‘ má syfilis…“
Teraz praktickejšie otázky: keď sa ideme napiť zo šálky, máme so sebou brať aj podšálku? Alebo môže ostať položená na stole?
„To úplne závisí od toho, či sedíme pri jedálenskom stole alebo na sofe s konferenčným stolíkom. Ak pijeme kávu pri normálnom stole, podšálka zostáva na stole. Keď sa jedná o malý konferenčný stolík, zoberieme podšálku do ľavej ruky a pravou rukou dvíhame šálku. To isté platí aj keď stojíme, šálku máme vždy položenú na podšálke.“
Keď ku káve dostaneme cukor a smotanu, môžeme odpad z nich položiť na podšálku? Alebo kam ho máme dať?
„Úplne ideálne by bolo mať malý, samostatný tanierik na odkladanie odpadu, kde by sa dalo vrecúško od cukru alebo téglik od smotany. Ak taký nie je, tak ‚odpad‘ môžeme položiť aj na podšálku do polohy 10:00 až 11:00, pretože tam bude zavadzať najmenej.
Zaujíma nás aj miešanie kávy: odborníci tvrdia, že espresso treba premiešať. Ale ako to spraviť, aby to bolo v súlade s etiketou?
„Espresso, káva alebo čaj sa miešajú tak, že pri miešaní nepohybujeme lyžičkou dokola ako ‚kolo kolo mlynské‘, ale smerom hore-dole. Predstavte si polohu hodinových ručičiek ukazujúcich dvanástu hodinu smerom k šiestej a naspäť k dvanástke.“
Kam potom odložiť lyžičku?
„Tu sa odborníci na etiketu v názoroch rozchádzajú. Niektorí sú toho názoru, že ju treba položiť priamo pod uško šálky, druhí preferujú nad šálku rovnobežne s uškom. A niektorí volia zlatú strednú cestu, a to šikmo smerom od uška hore. Ja osobne nikdy nepoužívam možnosť položiť ju priamo pod uško, a to z toho dôvodu, že lyžička, ktorá je od kávy sa môže obtrieť o uško, a potom, keď to uško uchopím, môžem si zašpiniť prsty.“
Predpokladáme, že pri pití kávy by lyžička nemala ostávať v šálke. Je to tak?
„Áno. Pri pití všetkých druhov kávy, ale aj čaju, platí, že lyžička nikdy nesmie zostať v šálke.“
