Hario V60 patrí medzi najpopulárnejšie spôsoby prípravy filtrovanej kávy. Ide o produkt pochádzajúci z Japonska, ktorý môže byť z umelej hmoty, keramiky, kovu alebo skla. Vedeli ste o tom, že po zaliatí kávy najlepšie drží teplotu keramika a najhoršie kov? Viac vám prezradíme v tomto článku.
Celý princíp Haria V60 je postavený na jednoduchom základe. Potrebujete dripper, do ktorého vložíte papierový filter a do neho umiestnite namletú kávu. Tú potom zalejete horúcou vodou a počkáte, kým prekvapká do nádobky umiestnenej pod filtrom. Celý proces trvá niekoľko minút a jeho výsledkom je lahodná káva. Ak teda zvládnete všetko správne.
Hario V60 je dodávané v troch základných veľkostiach. S produktom označeným ako 01 si spravíte jednu až dve šálky kávy, s 02 tri až štyri a s 03 tri až šesť šálok. Pomer kávy a vody môžete nastaviť na približne 1:14 či 1:15, ale nájdu sa aj konzumenti, ktorí uprednostnia 1:10 alebo 1:12 a naopak aj takí, ktorí idú do vyšších pomerov 1:18 a možno aj 1:20. Treba skúšať a nájsť si svoje vlastné optimum.
Postup prípravy kávy cez Hario V60:
- namletú kávu zalejte prvou dávkou vody a nechajte ju „kvitnúť“ približne 30 sekúnd
- kávu následne pomaly zalievajte zvyšnou vodou a počkajte, kým prekvapká do spodnej nádoby.
- hotovo, nápoj je pripravený na podávanie.
Teraz k aktuálnej téme. Vo facebookovej skupine Kávomilci sme narazili na príspevok zobrazujúci graf vývoja teplôt v rámci jednotlivých materiálov využívaných pri Hariu V60 v priebehu prípravy kávy. Zaujal nás natoľko, že sme si vyhľadali pôvodného autora analýzy, kanadskú spoločnosť Eight Ounce Coffee a požiadali sme ju o súhlas na preklad do slovenčiny.
Na odpoveď z Calgary sme nečakali dlho a zdá sa, že ich naša žiadosť aj prekvapila. Samozrejme pozitívne. Nie každý už totiž ctí základnú novinársku etiku a opýta sa. „Vďaka, že ste nás oslovili!“ odpísali nám. „Áno, rozhodne to môžete zahrnúť do vášho blogu. Ďakujeme, že ste sa opýtali :).“
Pod testom uverejnenom na webe eightouncecoffee.ca je podpísaný Taylor Novakowski, ktorý si posvietil na Hario V60-02 vyrobené z plastu, bielej keramiky, skla a bezolovnatej ocele.
„Do tohto experimentu som sa pustil preto, aby som otestoval variabilitu teplotného výkonu každého materiálu,“ uviedol Novakowski. „Meral som to za pomoci termočlánku, ktorý bol vložený medzi predvlhčený filter a vnútornú časť steny jednotlivých zariadení. Všetko bolo pripravené tak, aby som mohol získať presné údaje týkajúce sa teploty a toho, aký vplyv to má na kávu.“
Postup prípravy kávy pri experimente:
- využitých bolo 20 gramov kávy
- celkovo 320 gramov vody bolo predhriatych na 93°C
- 40 gramov vody bolo použitých na prepláchnutie a predhriatie filtra
- 60 gramov vody bolo použitých na prvé zaliatie trvajúce 10 sekúnd
- 30-sekundový priestor pre kvitnutie kávy, teda bloom
- finálny čas prípravy kávy približne 3 minúty a 15 sekúnd (195 sekúnd).
V záujme čo najpresnejšieho monitorovania zmeny teploty to Taylor robil tak, že celý proces si nahral na videu. Vďaka tomu videl časovač i číslo z termočlánku a údaje si zapísal každých desať sekúnd.
„Takto som sa k zaznamenaným informáciám vedel vrátiť a výsledok som preniesol do grafu,“ poznamenal. „Na začiatku každého zalievania som spustil časovač a urobil som ‚pre-bloom‘, na ktorý som využil 60 gramov vody o teplote 93°C, pričom to trvalo desať sekúnd.“
„Následne som kávu nechal tridsať sekúnd naplno kvitnúť a po 40 sekundách som teda začal finálne zalievanie. V okamihu, keď časovač prišiel na 90 sekúnd, som zalievanie ukončil a kávu som nechal prekvapkať. Všetky zalievania som sa pokúsil robiť čo najkonzistentnejšie a finálny čas prípravy kávy bol približne 195 sekúnd,“ prezradil Novakowski, ktorý však teplotu meral až do okamihu, kým neuplynulo 300 sekúnd od začiatku pokusu.
A výsledky tohto všetkého? Podľa autora pokusu bol každý materiál v zásade konzistentný, ale každý svojím vlastným spôsobom. „Najväčšie rozdiely sa ukázali vo fáze kvitnutia a v prvých sekundách po ňom,“ skonštatoval Novakowski pripomínajúc, že sklo sa počas bloomingu nevedelo optimálne zahriať, ale neskôr dobre držalo teplotu. Kov sa zasa dobre zahrial počas fázy zalievania, ale neskôr začal pomerne rýchlo strácať teplotu.
To však nemusí byť problém, pretože aj kovový dripper bol optimálne zahriaty až do približne 165. až 170. sekundy a celá príprava kávy trvala okolo 195 sekúnd. „Vzhľadom na to, aké vyrovnané výsledky boli, spôsobuje udržanie teploty počas fázy zalievania kávy len zanedbateľné rozdiely,“ skonštatoval Novakowski.
Každý materiál má napokon svoje výhody i nevýhody, svoje silné i slabé stránky. Plast je napríklad ľahučký a nerozbije sa, ale môže produkovať mikroplasty, keramika najlepšie drží teplotu, ale je aj najťažšia a môže sa rozbiť, sklo je ľahšie ako keramika, ale ťažšie ako kov, no takisto sa môže rozbiť. No a kov je pomerne ľahký, je de facto nerozbitný a aj teplotu drží celkom dobre.
Napokon to teda bude hlavne o individuálnom vklade toho, kto kávu pripravuje. Treba zvoliť správne mletie, optimálny pomer kávy a vody a cibriť techniku. No a samozrejme sa pri tom všetkom aj trochu baviť.
