Tu a tam sme v našich článkoch spomenuli problém označovaný ako hrdza kávovníkových listov. Ide o nepríjemnú chorobu, ktorá napadá kávovníkové rastliny a spôsobuje poriadnu paseku. Na listoch sa jednoducho objavia žlté škvrny a ich spodná časť je pokrytá akýmsi oranžovým prachom pripomínajúcim hrdzu.
Práve od tohto je odvodený názov hrdza kávovníkových listov, pričom v španielčine sa táto choroba označuje ako „la roya“. Pár slov k nej povedal farmár Gabriel, ktorý má v Guatemale „farmu šťastia“ (Finca La Felicidad). Priznal, že s hrdzou sa už v 70. rokoch minulého storočia boril aj jeho otec, ale vtedy rastliny stačilo ošetriť špeciálnym prostriedkom a bol pokoj. Keď to Gabriel skúsil pred desiatimi rokmi, choroba sa rýchlo vrátila.
Chemické prípravky hrdzu nezničia
Dnes je situácia ešte horšia a chemikálie zväčša nezaberajú. „La roya ich nerešpektuje,“ povedal spomínaný Gabriel pre TheAtlantic.com. Vzápätí si povzdychol nad tým, že listy nedokáže zachrániť. Hrdza ich zlikviduje, vyschnú a opadnú. Následne na to dopláca celá rastlina, ktorá bez listov vlastne začne umierať.
„Myslel som si, že to po roku alebo dvoch zmizne rovnako, ako predtým v dávnejšej minulosti,“ poznamenal. „Ale všetko je to úplne zamorené. Používame rôzne fungicídy, ale zdá sa, že to nestačí.“
(Aktualizované: napísali sme aj článok o fungicíde s názvom Priaxor Xemium.)
Podobný osud trápi aj mnoho ďalších farmárov a zdroje uvádzajú, že v rokoch 2012 až 2017 spôsobila hrdza kávovníkových listov škody vo výške viac ako 3 miliardy amerických dolárov. Takmer dva milióny farmárov vraj museli opustiť svoje farmy a ísť ďalej, do iného prostredia.
Ako hrdza zlikvidovala cejlónsku produkciu
Niečo podobné sa pritom odohralo už pred vyše 150 rokmi na ostrove Cejlón nachádzajúcom sa v Indickom oceáne, ktorý dnes poznáme ako Srí Lanka. Od roku 1815 bol pod kontrolou Veľkej Británie a obchodníci tam doniesli aj kávu. Táto kolónia vraj v tom čase produkovala viac kávy, ako ktorýkoľvek iný štát, avšak v priebehu niekoľkých rokov bol všetkému koniec.
Celý Cejlón v podstate okamžite prešiel na pestovanie čaju, čím je známy do dnešných dní. No a káva pred hrdzou „utekala“ všade, kde to len bolo možné. Hovorilo sa, že choroba za ňou nemá šancu prejsť cez Atlantik, takže pestovanie kávy v južnej, prípadne strednej časti amerického kontinentu malo byť v poriadku. Ibaže nie je.
Hrdza – cestovateľka
Nikto nevie povedať, ako sa hrdza do týchto končín dostala, avšak možností je viacero. Buď spolu s iným tovarom, buď ju nejakým spôsobom preniesli ľudia napríklad na svojom ošatení a vylúčený nie je ani prenos vzduchom. Tak, ako môže v našich končinách padať saharský piesok, mohla iným smerom putovať aj táto choroba. Stačilo pár drobných čiastočiek, ktoré sa v novom prostredí začali množiť.
Najskôr na nich zaberal postrek, ale zjavne sa naučili vzdorovať mu. Zmutovali. Čo je však zvláštne, odborníci veľkú zmenu v zložení hrdze neregistrujú. „Skôr si myslíme, že tu ide o vplyv klimatických zmien,“ uviedla pre rovnaký zdroj odborníčka menom Aime, ktorá pripomenula, že v dôsledku tejto skutočnosti je v kávových oblastiach teplejšie, často intenzívnejšie prší, stúpla vlhkosť a toto všetko chorobám vyhovuje. Rozmach hrdze kávovníkových listov vraj má exponenciálny charakter.
Klimatické zmeny hrdzi pomáhajú
„Áno, dažde boli v poslednej dobe silnejšie,“ prikývol farmár Gabriel. „Na druhej strane máme dlhšie obdobie sucha a vietor je omnoho silnejší. Za toto všetko môžu klimatické zmeny.“
Ďalšie zaujímavé informácie pridal farmár Luis Pedro Zelaya Zamora, ktorého rodina pracuje s kávou približne hodinu cesty od La Felicidad. Ich firma sa volá Bella Vista.
„Samozrejme, že la roya tu bola už od 80. rokov,“ prikývol. „Ale nikdy nešla vyššie, ako do nadmorskej výšky 1 000 metrov. Avšak možno pred ôsmimi rokmi sme ju začali vidieť vo výške 1 200 metrov, potom 1 500, 1 600, 1 800. Každým rokom bola vyššie a vyššie, až sa dostala všade. No a od toho okamihu začala byť veľmi agresívna.“
Káva dopláca na úzky genetický profil
Jeden z problémov kávy má byť v tom, že jej genetický profil je veľmi úzky. Nie je to „monokrop“ ako banány, ktoré sú len klony jeden druhého a môže ich zničiť jedna choroba, ale jej variety sú si tiež veľmi blízke.
V tejto súvislosti vám položíme otázku: Viete o tom, že pôvodná odroda banánov zvaná Gros Michel bola chorobou zlikvidovaná v 60. rokoch minulého storočia a dnes tu máme jej sladšiu varietu označovanú ako Cavendish?
Pomôže káve šľachtenie a kríženie?
Káva na tom nie je až tak zle, ale jej situácia tiež nie je ideálna. Odborníci sa preto snažia šľachtiť nové druhy, odrody či variety, ktoré by sa s možnými chorobami dokázali popasovať. Nie je to však jednoduché a aj keď už existujú odolné rastliny, kompletná výmena súčasných môže trvať desaťročia. A kto zaručí, že dovtedy hrdza opäť nezmutuje a nezačne likvidovať aj nové stromy?
Toto všetko je v tejto chvíli otázne, ale situácia ako taká nie je dobrá. „Farmári nám hovoria, že otec ich otca mal každý rok dobrú úrodu,“ uviedol Aaron Davis z Kráľovských botanických záhrad v Londýne, ktorý sa venuje výskumu kávy a jej odolnosti. „Ich otec mal dobrú úrodu každý druhý rok a oni ju vraj teraz majú dobrú len každých päť rokov.“
Jediným pozitívom je to, že odborníci na veci intenzívne pracujú. Skúmajú kávové odrody z celého sveta, analyzujú ich. Veria, že nájdenie riešenia je otázkou času. Len ktovie, na ako dlho…
Jeden komentár