Na trh prišla nová ilustrovaná kniha o káve. Volá sa „Káva – ilustrované dejiny dúšok po dúšku“ a jej autorom je Bratislavčan Dávid Soboň. Pracoval na nej tri roky a vzniklo dielo, ktoré si začína hľadať cestu do domácností. Na pulty ho prinieslo vydavateľstvo Monokel.
„Knižka cieli predovšetkým na hravého dospelého čitateľa, ale vekové obmedzenie naozaj nemá,“ povedal Dávid Soboň v rozhovore pre Blog o káve. „Je ilustrovaná vtipným, karikatúrnym spôsobom. Deti môžu v ilustráciách odhaľovať mnoho skrytých detailov, ale téma a informácie môžu byť zaujímavé aj pre dospelých.“
V knižke sa dozviete, že prvými kávičkármi boli pravdepodobne už ľudia v praveku. Rovnako tak nájdete zmienku o tom, že účinky kávy využívali sufijskí mnísi pri náročných náboženských obradoch a že po príchode do Európy ju chceli zakázať a pápež ju dokonca nazval horkým vynálezom diabla. To je však len veľmi stručný náčrt.
Viac o knižke „Káva – ilustrované dejiny dúšok po dúšku“ neprezradíme a pre inšpiráciu prikladáme rozhovor s autorom Dávidom Soboňom. Mimochodom, vydavateľstvo Monokel vám ju po objednaní doručí zadarmo.
Aký je váš vzťah ku káve a čím si vás získala?
DS: Možno vás to prekvapí, ale kávu môžem piť iba s najvyššou opatrnosťou; nereagujem na ňu totiž veľmi dobre. Káva na mňa nemá stimulačné účinky, necítim sa po nej viac nabudený a ani lepšie pripravený na pracovný deň. Skôr ma poriadne roztrasie, čo je síce tiež forma efektívneho ranného prebudenia, ale nie úplne lákavá. Takže si kávu z času na čas doprajem skôr kvôli chuti a príjemnej atmosfére. Mám rád jej chuť, bohatosť a predovšetkým atmosféru, ktorú akoby zázrakom prinášala. Káva z môjho pohľadu symbolizuje pokoj a domácu pohodu. Stav rannej nehybnosti, kedy je všetko v poriadku a tak, ako má byť.
Prečo ste sa rozhodli pre publikovanie knižky „Káva – ilustrované dejiny dúšok po dúšku“?
DS: Fascinujú ma totiž všetky „obyčajné“ potraviny, s ktorými sa v bežnom živote stretávame. Zaradil by som tu kávu, čaj, čokoládu, pivo a mnoho ďalších. Berieme ich ako samozrejmú súčasť života, ale v skutočnosti majú za sebou dlhú a bohatú históriu, o ktorej takmer nikto nevie.
Dlho ste v hlave nosili tento nápad?
DS: Túžbu a potrebu robiť vlastné knihy som mal snáď už od detstva, kedy som ako malý chlapec ilustroval Dobšinského rozprávky do výtvarnej súťaže. Túžba robiť knihy neodišla ani počas strednej a vysokej školy, ale žiaľ, podmienky ani potrebné schopnosti som na to vtedy ešte nemal. Nápad na historický, encyklopedický picturebook o dejinách kávy sa vyvinul z fascinácie históriou, z potreby robiť vlastné knihy a hádam aj zo série náhodných synaptických spojení. Dlho som si dôsledne zapisoval všetky nápady na knižky, nech už boli akokoľvek dobré alebo zlé. Tie si roky žili vlastným životom a postupne sa spájali a pretvárali, až raz skrsol nápad aj na knižku o káve. Dôvodom bola tiež popularita non-fiction picturebookov a absencia takejto kávovej knižky na trhu.
Ako dlho trvala príprava knižky?
DS: Oveľa dlhšie ako som plánoval, čakal a dúfal. Prakticky každý aspekt tvorby takejto knihy bol pre mňa úplne nový a náročný. Nikdy som si nerobil tak hĺbkový výskum, nepísal texty alebo nevytváral koncept celej knihy naraz. Veľakrát som sa musel vracať naspať, prehodnocovať a prerábať už hotové časti. Kniha preto vznikala naozaj dlho. S prestávkami približne tri roky sporadickej práce. V čistom čase by to vyšlo približne na štyri mesiace intenzívnej práce.
Pre akú vekovú kategóriu čitateľov je knižka určená?
DS: Téma kávy cieli predovšetkým na hravého dospelého čitateľa, ale kniha vekové obmedzenie naozaj nemá. Je ilustrovaná vtipným, karikatúrnym spôsobom. Deti môžu v ilustráciách odhaľovať mnoho skrytých detailov, ale téma a informácie môžu byť zaujímavé aj pre dospelých.
Pripravujete aj ďalšie podobné knižky?
DS: História kávy je len prvou knihou zo zamýšľanej edície, ktorá sa bude venovať aj ďalším ikonickým potravinám, ktoré poznáme, napríklad čaj a čokoláda. Takže si na svoje príde každý milovník kávy, pohody a pekných knižiek.
Povedzte nám ešte niečo o sebe: ako dlho sa venujete ilustrovaniu a aká bola vaša kariérna cesta?
DS: Dalo by sa povedať, že ilustrovaniu sa venujem už od detstva. Všetky deti si v určitom období radi kreslia, ale u mňa bolo pomerne skoro jasné, že to nie je iba fascinácia farbičkami. Už počas základnej školy som vedel, že chcem ísť výtvarnou cestou, aj keď som vtedy netušil, že existujú aj lukratívnejšie povolania: napríklad programovanie. Vyštudoval som grafiku na strednej umeleckej škole a na vysokú školu som sa rozhodol ísť na grafický dizajn, vizuálnu komunikáciu, pretože som mal pocit, že bude jednoduchšie sa ním uživiť. Dodatočne sa to ukázalo ako veľmi zlá voľba. Bol som nerdy študent, ktorý sa všade vláčil so skicárom a permanentne si niečo čmáral.“
„Samotný dizajn mi príliš nešiel a stále ma to ťahalo k zložitým, ilustratívnym riešeniam. Nakoniec som prestúpil na voľnú grafiku a ilustráciu a nebyť zamestnania, ktoré mi do toho skočilo, aj by som na nej doštudoval. V poslednom ročníku som sa prakticky náhodou zamestnal v hernom štúdiu Pixelfederation, ktoré ma konečne naplno nasmerovalo správnou cestou. Tam som sa naučil všetko, čo vo svojom pracovnom živote používam dodnes.
Páči sa vám táto ilustrovaná kniha o káve? Zakúpiť si ju viete TU.
