Počas návštevy Talianska sa nám opäť potvrdilo, že espresso je v miestnych baroch stále veľmi lacné. V prvých piatich podnikoch, ktoré sme v Ríme navštívili, stálo vždy len 1,20 €. Všade nám pripravili inú značku kávy, všade bola podobne prepražená, ale cena bola lákavá..
Keď sme naše postrehy zverejnili na sociálnych sieťach, ozvala sa nám pani Eva: „Ak sa hráte na odborníkov, tak by ste si o kávovej kultúre v Taliansku mohli i niečo naštudovať… cena espressa na bare je zastropovaná zákonom.“
Toto tvrdenie patrí medzi veľmi rozšírené. Ibaže je to blud. Alebo hoax ak chcete. V Taliansku totiž neexistuje žiadny zákon, ktorý by prikazoval, koľko môže stáť espresso pri pulte. Bar si cenu určuje sám. To, čo musí dodržať, nie je strop, ale transparentnosť: zákazník musí cenu vidieť skôr, než si kávu objedná.
Pôvod mýtu
Mýtus o zákonom chránenej cene však nevznikol len tak. Pravda je trochu komplikovanejšia. Taliansko malo v minulosti rozsiahly systém regulovaných cien známych ako calmiere alebo prezzi amministrati. Nešlo len o kávu, ale aj o chlieb, mlieko, dopravu či ďalšie tovary a služby považované za spoločensky dôležité.
Už pred prvou svetovou vojnou mohli talianske mestá určovať maximálne ceny niektorých základných produktov. Počas vojny sa tieto zásahy ešte výrazne rozšírili, pretože štát sa snažil bojovať proti inflácii a zabezpečiť dostupnosť bežných vecí pre obyvateľov.
Nikdy neexistoval samostatný „zákon o cene espressa“. Káva podávaná pri bare však mohla v určitých obdobiach patriť do širšieho systému regulovaných cien. Espresso sa totiž postupne stávalo súčasťou každodenného mestského života a štát vedel zasahovať aj do cien bežne využívaných služieb či spotrebného tovaru.
Celoštátne pravidlo nikdy neexistovalo
Po druhej svetovej vojne sa regulácia cien zmenila na oveľa systematickejší aparát. V roku 1944 vznikol Comitato interministeriale dei prezzi a provinčné cenové výbory. Tento systém mohol určovať ceny tovarov aj služieb a v povojnovom Taliansku zohrával významnú úlohu.
Ak teda chceme byť úplne presní, cena kávy v Taliansku v minulosti skutočne mohla podliehať regulácii. Nikdy však neexistovalo jednoduché celoštátne pravidlo typu: „espresso musí stáť jedno euro“.
Zrušenie provinčných cenových výborov
Toto všetko sa však definitívne skončilo v 90. rokoch. Zákon z roku 1993 zrušil centrálny cenový výbor a prezidentský dekrét z roku 1994 uzavrel presun jeho kompetencií. Symbolickým dátumom je 30. jún 1994, keď nadobudol účinnosť predpis, ktorým sa rušili aj provinčné cenové výbory.
Inými slovami: ak kedysi existoval právny rámec, v ktorom bolo možné cenu kávy pri pulte držať administratívne pod kontrolou, po reformách rokov 1993 – 1994 sa tento rámec rozpadol.
Prečo espresso ostalo lacné?
Espresso v Taliansku ostalo také lacné hlavne preto, lebo v ľuďoch stále ostal akýsi psychologický cenový strop. Taliani espresso nevnímajú ako luxus, ale ako základný denný rituál. Káva pri pulte je rýchla a dostupná. Pije ju študent, úradník, robotník aj manažér.
Podľa dát z roku 2025 sa priemerná cena espressa vo veľkých talianskych mestách zvýšila približne z 1,03 € v roku 2021 na 1,22 €. V Bolzane sa priemer pohyboval okolo 1,43 €, zatiaľ čo juh krajiny zostával lacnejší. Napriek tomu je talianske espresso v európskom kontexte stále pozoruhodne dostupné.
Kauza z Florencie
Celý mýtus o zastropovaní cien espressa dobre vystihuje kauza z Florencie z roku 2022. Zákazník sa sťažoval na espresso za 2 eurá a podnik dostal pokutu. Nie však preto, že káva bola drahá. Problém bol v tom, že cena nebola riadne viditeľná pri pulte. To je dnešné pravidlo hry: espresso môže stáť aj viac, ale zákazník musí vopred vedieť koľko.
Suma sumárum, talianske espresso nie je lacné preto, že by ho dnes chránil zákon. Je lacné preto, že ho desaťročia chránila kombinácia regulácie, tradície, konkurencie a národnej tvrdohlavosti. Zákonný strop zmizol, kultúrny alebo psychologický strop však zostal.
Zľavové kódy pre vás: Kliknite tu a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kupóny do remeselných pražiarní kávy.
