Káva je obľúbená jednak vďaka svojej chuti a aróme, avšak jednak aj kvôli schopnosti nakopnúť a naštartovať unaveného človeka. Existuje však i skupina ľudí, ktorá má problém s fenoménom zvaným „intolerancia na kofeín“; no a kvôli nemu musí hľadať iné produkty, ako klasickú kávu.
Azda najbližšie k tomuto riešeniu je káva Cafézia, ktorá obsahuje minimálne množstvo bylín (na chuti sa to neprejaví) a postavená je tak, že aj keď má kofeín, telo ho metabolizuje inak. Konzument môže mať problém s intoleranciou na kofeín, prípadne môže mať histamínovú intoleranciu alebo celiakiu, no túto „patentovanú“ kávu piť môže.
Definícia bezkofeínovej kávy
Druhou možnosťou je bezkofeínová káva, ktorá sa teší pomerne značnej obľube. Intolerantní kávičkári, ktorým kofeín môže spôsobiť napríklad nespavosť, prípadne nervozitu a viacero ďalších nepríjemností, našli v bezkofeínovom variante istotu.
Nie je to však zdravotne riskantné? Predsa len sa kofeín z kávy vo viacerých prípadoch odstraňuje chemickým zákrokom. „Povedzme to jednoducho: dekofeinizácia je proces odstraňovania kofeínu nachádzajúceho sa v kávových zrnách, ale napríklad aj v čajových listoch,“ povedala registrovaná dietologička Jasmine Carbonová v rozhovore pre netdoctor.co.uk.
Na to, aby mohla byť káva označená za bezkofeínovú, musí z nej najskôr „zmiznúť“ minimálne 97 percent celkového množstva kofeínu. Nejaké zanedbateľné stopy tam vo viacerých prípadoch ostanú, avšak už by konzumentovi nemali nič spraviť.
Ako sa z kávy odstraňuje kofeín?
„Existuje mnoho spôsobov extrakcie kofeínu,“ pokračovala odborníčka. „Niekto využíva chemikálie, ako napríklad rozpúšťadlá, niekto však vysokú teplotu, vodu a vysoký tlak. Na to, aby bol z kávových zŕn vytiahnutý kofeín, sú využívané chemické rozpúšťadlá ako napríklad dichlórmetán alebo etylacetát.“
„Ešte nepražené, teda zelené zrná, sú najskôr preparené a následne premyté v rozpúšťadle, ktoré z nich dostane kofeín, ale na druhej strane ponechá do veľkej miery nedotknuté molekuly, ktoré káve dávajú chuť a nutričný profil. Proces je opakovaný osem- až dvanásťkrát, a to až do okamihu, kým množstvo kofeínu spĺňa požadované štandardy.“
Nechemické metódy odstraňovania kofeínu
„Príkladom nechemickej metódy je triglyceridová metóda. Na to, aby sa kofeín vytiahol k povrchu zrna, sa zelené kávové zrná máčajú v horúcej vode. Následne sú premiestnené do ďalšej nádrže, kde sú ponorené do kávových olejov, ktoré boli získané z použitej mletej kávy. Takto pri vysokej teplote čakajú niekoľko hodín,“ skonštatovala Carbonová, podľa ktorej táto metóda na jednej strane odstráni kofeín a na druhej zachová chuťové a aromatické elementy kávy.
Ďalšou z nechemických metód extrahovania kofeínu je švajčiarsky vodný proces, ktorý na odstránenie molekúl kofeínu využíva vodu, vysoký tlak a filter s aktívnym uhlím.
Benzén je vecou minulosti
Jasmine Carbonová vzápätí zdôraznila, že všetky metódy sú v súčasnosti považované za bezpečné a zdraviu neškodné.
„Predtým, ako sa v úlohe rozpúšťadla začali používať dichlórmetán alebo etylacetát, bol najčastejším rozpúšťadlom využívaným na odstraňovanie kofeínu benzén. No a ten je dnes považovaný za karcinogén. Ale toho, že by sme ho spolu s bezkofeínovými nápojmi konzumovali aj dnes, sa už báť nemusíme.“
Nad dichlórmetánom tiež visí malý otáznik
Dichlórmetán sa často používa aj ako súčasť výrobkov slúžiacich na odstraňovanie farby a práve preto s ním v niektorých kruhoch môže byť spojená neistota. A áno, vo veľkom množstve by mohol spôsobiť problémy, avšak pri odstraňovaní kofeínu je využívaný v takom malom množstve, že na zdravie nemá žiadny vplyv.
„Spotrebitelia kávy, ktorá bola dekofeinizovaná chemickými rozpúšťadlami, sa nemusia báť toho, že by sa im do kávy dostali nejaké zostatky. Množstvo rozpúšťadiel, ktoré po ukončení procesu ostane v produkte, je extrémne nízke. Je nižšie ako bezpečnostná úroveň stanovená európskymi nariadeniami.“
Ekológia vraj neutrpí
Podľa Carbonovej tieto skutočnosti navyše nemajú vplyv ani na ekologickú otázku. „Od okamihu, ako sa začalo pražiť vo veľkých množstvách, si kávový priemysel našiel spôsoby na recyklovanie rozpúšťadiel využívaných pri výrobe bezkofeínovej kávy. Tento cyklus môže byť opakovaný aj stokrát, a to bez značného alebo škodlivého kontaminovania atmosféry.“
Pozitívne účinky kávy ostanú nenarušené
Napriek využitiu všetkých spomínaných procesov v káve ostanú antioxidanty, ktoré majú mnoho zdravotných výhod. A to je pre konzumenta veľmi dobrá správa.
„Proces odstraňovania kofeínu má vplyv len na úpravu množstva kofeínu v kávových zrnách, prípadne v čajových listoch, takže všetky antioxidačné účinky ostávajú. Antioxidanty sú skvelé, pretože z tela odstraňujú potenciálne škodlivé voľné radikály. Bezkofeínová káva a čaj okrem toho do bežnej stravy pridávajú dôležité minerály. Jedna zo štúdií ukázala, že šálka bezkofeínovej kávy zabezpečí 2,4 percenta denného odporúčaného množstva horčíka, 4,8 percenta draslíka a 2,5 percenta niacínu, teda vitamínu B3,“ dodala Jasmine Carbonová.
Skúsili ste už Caféziu?
Bezkofeínová káva je teda v zásade celkom v poriadku a zdravotne neškodná. Za skúšku však určite stojí aj spomínaná Cafézia, ktorú nájdete na webe eshop.cafeziaherbalcoffee.sk, prípadne v kávovom eshope Blogu o káve.
Jeden komentár