Ak patríte medzi veľkých milovníkov kávy, denne vyprodukujete značné množstvo kávového odpadu. Zvyšky vyextrahovanej mletej kávy zvyčajne putujú do koša, ale ako isto viete, nie je to ideálne riešenie. Vedeli ste o tom, že ak ku kávovému gruntu pridáte škrupiny z vajec, poslúži káva ako hnojivo?
Jednoduchý návod, ako to všetko realizovať, hovorí o spoločnom kompostovaní kávového gruntu a škrupín z vajec. Obe tieto veci sú výhodné aj z toho hľadiska, že keď sa rozkladajú, nesmrdia. Nemajú teda prevratné požiadavky na optimálne skladovanie.
Máte záhradku alebo balkón?
Záhradkárčenie je optimálne pre ľudí každého veku, aj keď sklon k nemu majú hlavne tí starší. Ale nadýchať sa čerstvého vzduchu, trochu si popritom ponaťahovať hnáty a v konečnom dôsledku si vychutnať kvalitné plody z vlastnej „dielne“, to sa predsa hodí každému.
Ak takúto možnosť máte, prípadne disponujete aspoň menším balkónom, na ktorom sa môžete realizovať, skúste si kávu a škrupiny z vajec odkladať, prípadne s nimi pohnojte aspoň strom pred vašou bytovkou. Aj jemu sa takáto pomoc zíde.
Pôda potrebuje doplnkové živiny
„Pôda sama o sebe rastlinám nevie pomôcť s dosiahnutím maximálneho rastu,“ uviedla Yasmeen Qurshová z Univerzity of California pre stránku Chowhound. „Tie totiž potrebujú aj iné doplnkové zdroje výživy.“
Kávový grunt a škrupiny z vajec sú vzhľadom na svoje výživové hodnoty veľmi vítaným pomocníkom a je veľká škoda, ak skončia v bežnom odpade. Obsahujú totiž značné množstvo dusíka i vápnika, čo sa rastlinám náramne hodí.
„Výživné látky, ktoré ponúkajú, sú potrebné v takmer každom type pôdy,“ píše kompostérska spoločnosť z Los Angeles označovaná ako LA Compost, podľa ktorej je káva ako hnojivo veľmi účinná.
Káva dodá dusík, škrupiny vápnik
Autor pôvodného článku David Klein pripomenul, že rastliny potrebujú hlavne dusík, fosfor a draslík, pričom mnoho bežných hnojív je založených hlavne na vysokom množstve dusíka. Nuž a pritom stačí, aby sme uvarili kávu a už sa začne produkovať zaujímavý objem tejto látky.
Jednou z nevýhod kávy môže byť v tomto smere jej kyslosť, takže pridávať ju k rastlinám osamote a vo veľkom množstve by nemuselo byť ideálne. A to hlavne tam, kde je pôda prirodzene kyslá, prípadne kde už obsahuje vysoké množstvo dusíka.
Vápnik neguje kyslosť
Ako však vieme, až 90 percent obsahu vaječných škrupín tvorí uhličitan vápenatý, ktorý je výborným bojovníkom proti kyslosti. Záhradkári vedia, že ak majú kyslú pôdu, situáciu napravujú pridaním vápna, teda drveného vápenca. A to sme už veľmi blízko k zloženiu škrupín.
Vápnik je veľmi cenný napríklad pre paradajky, papriku, ale rovnako aj pre všetky druhy zeleniny a navyše aj pre byliny. Ak tieto plodiny nemajú dostatok vápnika, rastú pomalšie, sú slabšie a môžu im žltnúť listy.
Káva a škrupiny ako mulč
Skôr spomínaný zdroj LA Compost píše aj o tom, že kombináciu zvyškov kávy a vaječných škrupín je možné využiť aj ako mulč, teda akési ochranné zakrytie pôdy: „Mulč pokrýva a chráni pôdu pred vystavením slnku, avšak súčasne pomáha s tým, že pri korienkoch rastlín zadržiava vodu.“
Nuž a tento kávovo-škrupinový mulč sa postupom času začne rozkladať, takže pôdu bude prirodzene prihnojovať.
Ako postupovať pri výrobe kávovo-škrupinového hnojiva?
Kávový grunt treba podľa možností nechať vyschnúť. Nájsť mu vhodnú nádobu, v ktorej sa mu to môže dariť a potom len čakať. Škrupiny z vajec zasa treba rozdrviť na menšie kúsky a takisto ich nechať vyschnúť. Keď budú suché, budú sa dať veľmi ľahko rozdrviť na ešte menšie čiastočky.
Grunt a škrupiny z vajec sa odporúča skladovať osamote a množstvo týchto produktov treba prispôsobiť veľkosti záhrady, prípadne plochy, ktorú chcete prihnojiť. Tesne pred samotným „aktom“ vylepšovania pôdy grunt so škrupinami premiešajte a finálnu zmes môžete začať aplikovať.
Prihnojovať treba každých pár mesiacov
„Tento proces opakujte každých pár mesiacov, prípadne aspoň na začiatku každej pestovateľskej sezóny,“ pripomína David Klein. „Ale ako pri všetkom, aj tu je dôležité neprehnať to. Príliš veľké množstvo hnojiva by už rastlinám mohlo ublížiť.“
Na toto si rozhodne dajte pozor, pretože všetkého veľa škodí. Niektoré zdroje píšu aj o tom, že kofeín, ktorý sa nachádza aj vo vyextrahovanej káve, rastlinám vôbec nemusí prospieť a môže dokonca zastaviť ich rast.
Káva ako hnojivo sa nájde v každej domácnosti
Téme používania kávového odpadu ako hnojiva sa venovala aj stránka gardener.com. Káva ako hnojivo je podľa autorky tam publikovaného článku Lindy Leeovej viac ako vhodná. „V princípe je to tak, že v kávovom filtri ostanú v priemere 2 percentá dusíka, 0,4 percenta fosforu a 0,8 percenta draslíka,“ uviedla odborníčka.
„Keďže je kávový grunt mierne kyslý (jeho pH je okolo 6.5), vhodný je hlavne pre také rastliny, ktorým vyhovuje kyslejšia pôda. Jednou z najväčších výhod kávy ako hnojiva je skutočnosť, že kávový grunt sa nájde v takmer každej domácnosti a netreba ho kupovať.“
Grunt priláka dážďovky, odpudí slimáky a mravce
Veľmi zaujímavé je aj to, že kávový grunt priťahuje dážďovky. „A to je veľká výhoda, pretože dážďovky kypria pôdu a zabezpečujú jej ‚rozmrvenejšiu‘ štruktúru. Okrem toho pomáhajú rozkladať organický materiál nachádzajúci sa v pôde,“ skonštatovala Leeová.
Dážďovky teda káva pritiahne, iné živočíchy však odpudí. Problém s ňou podľa spomínanej odborníčky majú hlavne slimáky a mravce.
Pozor na pleseň
Leeová upozornila na to, aby sme si pri príprave hnojenia kávou dali pozor na pleseň. Kávový grunt treba poriadne presušiť a detailne si posvietiť na to, či v ňom už nezačala vznikať pleseň.
„A to hlavne v prípade kávovarov, v ktorých ostáva grunt v nádobke dlhšiu dobu,“ varovala. „Ale je jedno, aký kávovar máte. Kávový grunt najskôr vysušte a až potom ho využite ako hnojivo. Znížite tak riziko vzniku možných plesní. Grunt jednoducho rozložte na plochý priestor a nechajte ho vyschnúť.“
Káva ako hnojivo na paradajky
Viacero odborných zdrojov sa zhoduje v tom, že káva je výborná hlavne ako hnojivo na paradajky. Téme sa venovala aj stránka tomatodirt.com, ktorá priniesla aj reakciu čitateľky.
„Prečítala som si článok o používaní kávového odpadu,“ uviedla Amber. „K rastlinám som teda začala pridávať náš domáci kávový odpad a okrem toho aj kávový grunt z manželovej kancelárie – robila som to minimálne raz do týždňa. Rastliny sú obrovské a majú veľmi veľa plodov. Neviem, či to má niečo spoločné s pridávaním kávy ako hnojiva, ale procesu rastu to určite neuškodilo.“
Podobne pozitívna bola aj následná reakcia odborníkov z Tomato Dirt. „Mnoho záhradkárov hlásilo podobný úspech, aj keď oficiálne ešte nie je potvrdené, či práve kávový odpad je tou čarovnou prímesou. Veľmi často sa však používa pri rastlinách, ktoré majú radi určitú kyslosť, napríklad pri azalkách, rododendrónoch, brusniciach, čučoriedkach… a paradajkách.“
„Dávajte si však pozor a paradajky nepreťažte príliš veľkým množstvom kávového odpadu. Majú totiž radi mierne kyslú pôdu a nie veľmi kyslú,“ dodáva web Tomato Dirt.
Káva ako hnojivo? Áno, ale s mierou
Pri pití kávy platí, že všetko treba robiť s mierou a denne neprekročiť limit 400 miligramov prijatého kofeínu. To isté môžeme povedať aj o hnojení. Ak by bolo kávy veľa, pôdu by prehnane prekyslila, prípadne by začal úradovať nadbytočný kofeín. Stavte teda na opatrnosť.
Nuž a my budeme veľmi radi, ak si chvíle pri hnojení budete skrášľovať kvalitnou kávou z eshopu Blogu o káve.
Jeden komentár