Ako bola objavená káva? Presnú odpoveď na túto otázku už sotva vypátrame, avšak svetom koluje niekoľko historiek, ktoré majú čosi do seba. Posúďte sami.
Ako bača v noci kozy pozoroval
Etiópska legenda hovorí o tom, že účinky kávy si mal všimnúť bača Kaldi. Ten sa staral o čriedu kôz a spozoroval, že keď jeho zvieratá zožerú plody istej rastliny, dodá im to množstvo energie, poskakujú, mékajú a v noci sa im nechce spať. Áno, bol to kávovník.
Kaldi možno nebol najbystrejší, ale došlo mu, že ak o tomto zázraku povie miestnym panovníkom, možno sa mu ujde nejaký ten groš. Zaklopal na dvere blízkeho kláštora, kde z kávových čerešní pripravili prvý nápoj. A čuduj sa svete: počas večerných modlitieb boli všetci bdelí ako nikdy a slová adresované Pánovi odriekali do neskorých nočných hodín.
Arabi sa ukázali ako zdatní biznismeni
Správy sa rýchlo šírili ďalej, až prvé poznatky o káve dorazili na Arabský polostrov. Vyzerá to tak, že s vedomou kultiváciou kávy a obchodovaním s ňou sa začalo práve tu, pričom už v 15. storočí sa mala pestovať v Jemene a v 16. storočí ju poznali aj Peržania, Egypťania, Sýrčania a dokonca aj Turci rozprestierajúci svoje tábory na prahu Európy.
V tomto období už nápoj dostal aj svoje pomenovanie, ktoré bolo zväčša „qahveh“, pričom práve z tohto slova sa neskôr odvodila aj naša „káva“.
Vráťme sa však do spomínaného obdobia konca stredoveku; v mestách sa postupne otvárali kaviarne, ktoré začali byť dôležitým centrom výmeny informácií. Stretávali sa v nich vplyvní ľudia, bavili sa na úrovni a utrúsené poznatky zapíjali čarovným čiernym mokom.
Vynález Satana dorazil do Európy…
Rozmach obchodu spôsobil, že ku komoditám, s ktorými sa niečo „riešilo“, pribudla aj káva. Európski cestovatelia, ktorí sa vybrali na Blízky Východ, po návrate domov hovorili o „nezvyčajnom čiernom nápoji“ a dostupné informácie zo zažltnutých kroník naznačujú, že do Benátok dorazil v roku 1615.
Dnes vyznieva vtipne, že cirkev prvú zásielku kávy zabavila a nápoj označila za „horký vynález Satana“. Obchodníkom, ktorí tohto satanáša krvopotne doniesli až na Apeninský polostrov, rýchlo zmrzol úsmev na tvári. Vidina zisku sa vzďaľovala.
Buď pochválen, Klement!
Vznikla však pomerne veľká kontroverzia, pričom o rozriešenie bol požiadaný samotný pápež Klement VIII. Osud kávy bol „na vážkach“, ale lídrovi kresťanskej cirkvi zachutila, oficiálne ju odobril a bolo vybavené. Dokonca si vraj popýtal ďalšiu šálku.
V tejto súvislosti sa hovorí o tom, že cirkvi sa pôvodne nepáčil moslimský pôvod tohto nápoja a práve preto ho časť kresťanskej obce nechcela prijať. Avšak neprináleží nám špekulovať o tom, či na území dnešného Talianska v tom čase mali svoju pobočku do leskla oholené hlavy so zelenými vlajkami v rukách. To skutočne netušíme.
Isté je to, že káva sa na európskej pôde čoskoro dočkala enormného rozmachu a kaviarne rástli ako huby po daždi či už v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, ale aj v Rakúsku, Holandsku a možno aj u nás, pod Kriváňom.
Ako káva bezostyšne vytlačila alkohol z raňajkového stola
Káva dokonca uspela natoľko, že pri raňajkách dokázala nahradiť pivo a víno. Dnes to možno znie neuveriteľne, ale v danom období bolo bežné, že si všetci k raňajkám „šupli“ nejaký ten alkoholický nápoj. Keď ho neskôr ľudia vymenili za kávu, odrazu sa cítili bdelejší a plní energie. Kvalita ich práce išla nahor.
Ani pivo a víno však neostali skrátka a zo životov našich predkov celkom nevymizli. K takejto skaze ľudstvo (našťastie) nedospelo. Svoje miesto si našli vo večerných hodinách. Vtedy už naopak káva nemala prílišné opodstatnenie; veď kto by potreboval nakopnutie tesne pred spánkom?
