Káva pestovaná pod stromami, teda v tieni. Z historického hľadiska nejde o žiadnu prevratnú novinku, ale tieto spôsoby produkcie kávy sa v posledných rokoch do značnej miery vytratili. Plantáže sa zväčša nachádzajú na slnku a nájdeme na nich len kávovníky. Žiadne iné rastliny ani stromy sa na nich nenachádzajú.
Farmárom to síce dokáže zaručiť lepšiu úrodu, ale viac kávy nemusí automaticky znamenať viac peňazí. V tieni sa totiž dá dospieť ku káve vyššej kvality a tento spôsob pestovania so sebou navyše prináša mnoho iných výhod. Ešte v roku 1996 sa v tieni vypestovalo približne 46 percent celkovej produkcie kávy, o dvadsať rokov neskôr to však už bola len polovica. Situácia sa však možno čoskoro začne meniť.
Stromy zabezpečia vtáctvo, to zasa chráni kávu
Výskumníci prišli na to, že káva, ktorá je pestovaná na slnku, je náchylnejšia na to, aby podľahla rôznym chorobám, prípadne ju môžu napadnúť rôzni prirodzení nepriatelia. Keď sa naopak pestuje v chládku, finálneho produktu bude menej, ale bude kvalitnejší a navyše sú takto kávovníky vo väčšom bezpečí. Postreky totiž odrazu nie sú potrebné, pretože svoju rolu odvedie prítomné vtáctvo, ktoré dokáže veľmi efektívne zlikvidovať hrozby zo strany parazitov.
„Odhady hovoria o tom, že jeden jediný vták dokáže ročne pred škodcami zachrániť 10 až 30 kilogramov kávy na každý hektár,“ píše stránka columbia.edu, podľa ktorej dodávajú stromy (zväčša rodu Inga edulis, pozn. autora) do pôdy potrebné dusičnany a kávovníkom tak zabezpečujú nevyhnutnú výživu.
Všetko to má navyše aj hlbší ekologický podtón, pretože stromy dokážu prirodzene znižovať teplotu prostredia, udržujú vlhkosť a v súčasnom období globálneho otepľovania môže byť tento proces o to dôležitejší a atraktívnejší. Problém je však v tom, že farmárom je toto všetko do veľkej miery ukradnuté a pozerajú sa len a len na príjmy.
Podarí sa farmárov presvedčiť?
V Kolumbii sa situácii venuje výskumník Juan Nicolás Hernandez-Aguilera, ktorý vypracúva štúdie a pestovateľom sa snaží ukázať, že pestovanie kávy v tieni by im mohlo niečo priniesť.
Spolu so svojimi kolegami vypracoval model, ktorý pomáha posúdiť dodatočné náklady, ale na druhej strane aj dodatočné výhody a príjmy. Po prehodnotení mnohých relevantných faktorov sa ukázalo, že farmári by mohli svoje zisky zvýšiť v prípade, ak by 36 až 66 percent svojej kávovníkovej výmery „premiestnili“ do tieňa.
Situácii sa venovali aj v iných štátoch a výnimkou nebolo ani USA, kde situáciu riešila Shalene Jhaová z Texaskej Univerzity v Austine. „Je úžasné prejsť sa po farme, kde sa káva pestuje v tieni, vidieť všetky tie vertikálne štruktúry a diverzitu,“ povedala pre stránku futurity.org po tom, ako navštívila farmu v Mexiku, ktorá bola domovom neuveriteľných 150 druhov vtákov. „Bolo to tam plné života.“
Pestovanie kávy v tieni sa popularizuje aj pomocou špeciálnych certifikátov, ktoré takto vypestovaný produkt dostáva. Splnenie podmienok nie je jednoduché, pretože farmári musia dodržať určitú stromovú diverzitu, nesmú používať pesticídy a musia mať napríklad aj stanovenú štruktúru pôdy.
Hlavné ekologické výhody kávy pestovanej v tieni:
- vytvára prirodzený domov pre mnoho živočíšnych druhov
- podporuje ekosystémy, ktoré sú potrebné pre udržanie celého spektra opeľovačov, teda hlavne včiel či motýľov. Tie sú pre produkciu potravín mimoriadne dôležité, veď až 75 percent plodín je závislých od opeľovačov.
- viac stromov zabezpečuje čistejší vzduch a súčasne aj čistejšiu vodu, čo má v konečnom dôsledku vplyv aj na kvalitu dopestovanej kávy
- stromy zabraňujú zosuvom pôdy, ktoré sú v oblastiach pestovania kávy pomerne časté. Kávovníky totiž často rastú v kopcovitých terénoch, ktoré sú okrem toho terčom monzúnov či hurikánov.
- klasické poľnohospodárske metódy vyšťavujú pôdu, ktorá je po niekoľkých rokoch postupne čoraz menej a menej úrodná. Avšak pod stromami a bez chemických postrekov si dokáže udržať svoju výkonnosť.
