Zaujímavosti

Kaviarne ako centrum pletiek a zoženštenia mužov? Briti ich chceli zakázať

Eshop s kávou

Prvé dodávky kávy prišli do Európy ešte v 16. storočí a napríklad v Benátkach bola už v roku 1585. Prišla z Konštantínopolu, terajšieho Istanbulu, ktorý leží na hraniciach Európy a Ázie. Postupne dorazila aj do ďalších metropol starého kontinentu, okrem iných aj do Londýna. Podľa historikov to však v tomto meste dlho nemala jednoduché. Kaviarenská kultúra sa síce mala tendenciu uchytiť, avšak existoval aj silný front ľudí s inými názormi, ktorí ju potláčali.

Na ulici St. Michael’s Alley smerujúcej k ulici Cornhill je do dnešných dní vystavená tabuľka s nápisom, že práve tam bola v roku 1652 založená prvá londýnska kaviareň. Aktuálne je tam vináreň, avšak spomienka ostala. S jej zakladaním mal pomáhať rodák z Arménska Pasqua Rosee, ktorý bol sluhom britského kupca Daniela Edwardsa. Kávu tam začal podávať preto, aby potešil hostí, ktorých si Edwards pozýval.

Rýchly kaviarenský boom

Práve takto to v tom čase vyzeralo. Kupci a obchodníci sa stretávali, bavili sa o možných plánoch a špekulovali o tom, na čom by vedeli zarobiť. Rosee to využil a svoj pôvodne malý predajný stánok postupne zveľaďoval a rozširoval. A nerástol len on, pretože postupne v meste pribúdali ďalšie a ďalšie kaviarne. Tento trend bol odrazu „in“.

Je až neuveriteľné, že v roku 1663, teda len približne desať rokov po otvorení prvej kaviarne, ich v Londýne bolo už 83! Všetky boli postavené na podobnom princípe a ich klientelu tvorili takmer výhradne muži.

Čisto mužská záležitosť

„Podľa mňa tu išlo hlavne o to, že muži sa bavili o biznise,“ skonštatovala profesorka z University of London Judith Hawleyová, ktorej slová cituje BBC. „Či už to bol biznis týkajúci sa práva, obchodu alebo nových vied. Kaviarne im ponúkali priestor, ktorý bežné krčmy ponúknuť nevedeli.“

Situáciu podľa všetkého vieme prirovnať aj k dnešku. V krčmách sa stretávajú hlavne ľudia z nižších spoločenských vrstiev často holdujúci alkoholu a tieto miesta aj v minulosti vyhľadávali hlavne kvôli zábave. V kaviarňach však odjakživa prebiehali debaty vyššej úrovne, kuli sa plány, rodili sa obchody. Diskutovalo sa o aktuálnych spoločenských novinkách, o politike, avšak aj o nových nápadoch.

Kráľ cítil hrozbu

Toto všetko však so sebou prinieslo aj problém. Kráľ Karol II. nadobudol pocit, že keď to nechá nedotknuté a nezasiahne, v kaviarňach sa skôr či neskôr zrodí prevrat. Tušil, že sa tam schádza až príliš veľa inteligentných ľudí a v roku 1685 nečakane rozhodol o ich zatvorení.

Podľa neho mali „zlý a nebezpečný vplyv“ a tušil, že by to nemuselo dopadnúť dobre. Napokon však tak trochu prekvapujúco ustúpil a dva dni pred okamihom, ako mal zákaz vstúpiť do platnosti, svoje nariadenie stiahol.

Z mužov sa stávali zoženštení pletkári

Okrem Londýna začala kaviarenská kultúra prekvitať aj v mestách ako Bristol, York a Norwich, kde sa vraj rodila „buržoázna kultúra čítania a písania“. Ani toto sa však nestretlo s pochopením a muži, ktorí do kaviarní chodili, boli označovaní za čudných.

„Pletkovali ako ženy a keď prišli domov, neboli dobrí na nič. Kaviarne z nich spravili impotentov,“ približuje Hawleyová názor, ktorý v tom čase všeobecne prevládal. Kaviarne nevedeli vychovať „pravých mužov“, pretože tí tam vraj naberali ženské maniere.

Čas v kaviarni = plytvanie časom

Postupne sa nabaľovali aj ďalšie a ďalšie „problémy“. Kaviarenská kultúra bola mnohým tŕňom v oku.

„Ľudia prichádzali s obvineniami, že pri káve plytvajú časom a radšej by mali pracovať,“ uviedol ďalší z profesorov Univerzity v Londýne Markman Ellis. „Okrem toho tvrdili, že káva je exotický luxus a tvrdá domáca mena sa zbytočne míňa na produkt bez akejkoľvek nutričnej hodnoty.“

Kávu na určitý čas nahradil čaj

Spomínané skutočnosti, teda negatívny vplyv na maskulinitu a do istej miery aj zbytočnosť a mrhanie časom, sa postarali o to, že voči kaviarenskej kultúre začal prevládať odpor. Kaviarne v krajine postupne zanikali a v roku 1820 už vo Veľkej Británii vyhrával čaj. Ako sa napokon ukázalo, na pomyselnom tróne vydržal približne 200 rokov a až v týchto dňoch sa na piedestál opäť vracia káva.

„Aktuálny okamih, keď sa to s kaviarňami opäť rozbehlo, sa datuje do polovice 90. rokov,“ poznamenal Jonathan Morris, profesor modernej histórie z University of Hertfordshire. „Kaviarne naďalej pribúdajú, krčmy ubúdajú. Počet krčiem rok čo rok klesá, počet kaviarní rastie. Vyzerá to tak, že kaviarne prevzali pozíciu socializačných miest a nahradili na nej tradičné puby.“

Casa del Caffé
Značky
Zobraz viac

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close