Kávový grunt, teda to, čo ostane po príprave kávy, sa dá využiť mnohými rôznymi spôsobmi. Pred časom sme v Blogu o káve písali o kávovom peelingu, ale možností je omnoho viac.
Za pomoci gruntu viete vyčistiť pripálené hrnce, môže vám pomôcť s renovovaním nábytku, dokáže pohlcovať pachy, nuž a dokonca sa s ním v zime dá posypať zamrznutý chodník a kávové zvyšky majú v tomto smere podobný účinok, ako soľ. Dobré, nie?
Kávový grunt ako biopalivo?
To však nie je všetko, pretože z kávového gruntu môže byť aj biopalivo. A ak sa niečo dokáže vyrobiť z obnoviteľných zdrojov, tak je to vždy super. Kávového odpadu produkujeme vo svete tisícky ton a ani si neuvedomujeme, aký skvelý pomocník to môže byť.
Angličania sú v tomto smere o niečo pred nami a zamýšľajú sa nad alternatívnym využitím všetkých možných surovín. Londýnske letisko Stansted od 21. októbra tohto roku nevyhodí žiadny kávový odpad, ale zo všetkých svojich 21 kaviarní, reštaurácií a barov ho bude zbierať.
Z kávového odpadu môžu byť brikety
Kávový grunt následne poputuje do spoločnosti Bio-Bean, ktorá z neho bude vyrábať niečo na štýl kávových brikiet. Jednu je možné vyrobiť z približne 25 šálok kávy a následne použiť v peci či krbe. Ide o udržateľnú a ekologickú alternatívu bežných palív vyrobenú pri uhlíkovej neutrálnosti.
Londýnske letisko Stansted si prvých 2 000 brikiet vyhradilo pre svojich zamestnancov a miestnych obyvateľov, pričom pomaly začína chystať systém širšej distribúcie.
Jedno letisko = 150 ton kávového odpadu ročne
„Ročne sa na Stanstede vypije šesť miliónov šálok kávy,“ skonštatoval operačný riaditeľ letiska Steve Griffiths, ktorého slová cituje stránka Passenger Terminal Today. „Je skvelé nájsť nový a hlavne udržateľný spôsob využitia 150 ton odpadu, ktorý takto produkujeme.“
V popise produktu zvaného Coffee Logs stojí, že jeho výroba je uhlíkovo neutrálna. Každý zákazník sa teda priamo stará o znižovanie množstva emisií i produkovaného odpadu. Nuž a čo je rovnako zaujímavé, kávové brikety horia dlhšie ako drevo, pričom súčasne zabezpečujú o 20 percent viac tepla.
