Vedeli ste o tom, že kávu si lepšie vychutnáte v tichu? Hudbu teda výrazne stíšte, podľa možností sa odizolujte od okolitého hluku a užívajte si. Podľa vedcov by to malo byť presne takto a svoje tvrdenia podložili aj realizovaným výskumom.
Odborníci z Ekvádoru, Kolumbie a Nórska si vybrali celkovo 384 dobrovoľníkov, ktorým v priebehu júla až septembra 2019 pripravili po dve šálky kávy. Účastníci ich mali posúdiť a vôbec pritom nevedeli, že v oboch prípadoch ide o rovnako pripravenú kávu z rúk skúseného baristu. Vnímali ich však inak.
Rozdiel zapríčiňuje intenzita zvuku
O rozdiel sa pritom postarala jedna jediná skutočnosť; pri jednej z ochutnávok im v nasadených slúchadlách hrala hudba o intenzite 85 decibelov, pri druhej to bolo len 20 decibelov.
Pre lepšie vykreslenie pridávame aj informáciu o tom, že pri kriku nameriame okolo 80 decibelov a rozbehnutý vlak vydáva zvuk o intenzite približne 90 decibelov. Tých 20 decibelov naopak zodpovedá padajúcemu lístiu alebo šepotu.
Hluk tlmí zmysly
Ukázalo sa, že hlasná hudba tlmí ľudské zmysly a tým pádom človek nedokáže dobre vnímať chuťové profily. Vďaka tomu má pocit, že ide o lacnejšiu a menej kvalitnú kávu, pričom to vôbec nemusí byť pravda.
„Výsledky naznačujú, že hluk má tendenciu znižovať celkové vnímanie kávového zážitku, pričom najvýraznejšie je to pri vnímaní horkosti a intenzity vôní,“ uviedli autori štúdie, ktorí jej výsledky publikovali v odbornom žurnáli Food Quality and Preference.
„Keď sme účastníkov individuálne požiadali o zhodnotenie pocitov, ktoré pri vypití kávy mali, tak keď ju konzumovali pri vyššom hluku, považovali rovnakú kávu za menej horkú a tvrdili, že má menej intenzívnu arómu.“
Mozog sa venuje hudbe, na kávu neostane kapacita
Vyzerá to tak, že keď nás „ruší“ hlasná hudba, veľká časť mozgovej kapacity je zahltená práve ňou. Na ostatné vnemy nám jej potom ostane výrazne menej a už to nie je ono. Teoreticky môžeme predpokladať, že je to niečo podobné, ako pri iných zmysloch; keď si zakryjeme oči, tiež máme pocit, že odrazu lepšie počujeme.
Účastníci experimentu, ktorý sa konal na vysokej škole Universidad de las Américas v hlavnom meste Ekvádoru Quito, boli po ochutnávke kávy požiadaní o to, aby zhodnotili viacero parametrov: vedci chceli vedieť, ktorá káva je viac sladká, horká, kyslá či aromatická. No a okrem toho zisťovali aj to, koľko by za ňu boli ochotní zaplatiť.
Ticho vyhráva
Pri otázke „Ktorá káva bola lepšia?“ označilo 19,8 percenta účastníkov tú, ktorú chutnali pri hlasnej hudbe, ale až 64,6 percenta tú, ktorú chutnali za ticha. Pri posudzovaní sladkosti to vyšlo na 19,3 a 50,0 percent, horkosti 28,6 a 56,3 percent, kyslosti 24,0 a 54,7 percent, pri intenzite arómy 24,5 a 59,9 percent.
To znamená, že pri tlmenom zvuku respondenti omnoho lepšie vnímali všetky parametre kávy.
V hluku menej vnímame aj teplotu
Jedna z otázok sa týkala aj posúdenia teploty kávy, pričom len 17,7 percent ľudí považovalo za teplejšiu tú, ktorú chutnali pri hlasnej hudbe. Podľa 43,8 percent účastníkov bola teplejšia tá, ktorú pili v tichu a len 38,5 percent si uvedomilo, že obe sú rovnako teplé.
Z tohto všetkého vyplýva, že v kaviarňach by malo byť pokojnejšie a tichšie prostredie. Kávičkári si potom svoj drink viac vychutnajú, považujú ho za kvalitnejší a sú ochotní za neho zaplatiť o niečo viac.
V hluku máme tendenciu pridať si viac cukru
„Výsledky ukazujú, že vyššia alebo nižšia mestská hlučnosť môže mať vplyv na správanie človeka pri konzumovaní jedál či nápojov,“ tvrdia odborníci. „Osoba, ktorá je pri pití kávy neprestajne – a možno aj nevedomky – vystavená veľmi hlučnému prostrediu, môže podvedome siahať po zbytočne silnejšej káve a pridávať si do nej viac cukru. Nuž a nadmerná spotreba cukru je v konečnom dôsledku zdraviu škodlivá.“
