Keď nás zasiahla epidémia koronavírusu, tak ako jedny z prvých si to „odskákali“ kaviarenské prevádzky, ktoré dostali informáciu o nutnosti zatvorenia v trinásty marcový deň, teda v piatok trinásteho. Od tohto okamihu prešiel už viac ako mesiac, ale doteraz netušíme, kedy sa do kaviarní bude možné vrátiť.
V tejto súvislosti je zaujímavé sledovať, ako k situácii pristupujú v zahraničí. Rakúšania to vidia tak, že kaviarne a reštaurácie by mohli byť otvorené od polovice mája, ale finálny verdikt padne na konci apríla. Nuž a v Českej republike by kaviarne cez výdajné okienko a v rámci letných záhradiek mohli fungovať od 25. mája, vnútorné priestory by sa mohli otvárať 8. júna. Ak teda pôjde všetko podľa plánu.
Kaviarne ako dobrý ekonomický štartér
Na rozhodnutie slovenskej vlády netrpezlivo čakáme a v tejto chvíli je nemožné niečo tipovať, avšak zaujímavé správy prišli z Veľkej Británie. Krajina, ktorá je aktuálnou epidémiou výrazne postihnutá (k 15. aprílu hlásila takmer 13 000 úmrtí, pozn. autora), chce kaviarne a reštaurácie otvárať ako jedny z prvých. Považuje ich totiž za miesta, ktoré dokážu ekonomiku pomerne dobre naštartovať a vraj v nich existuje len „malé riziko prenosu choroby“.
Informácia pochádza z aktuálnej správy, ktorú pre vládu vypracoval britský investičný bankár, člen Konzervatívnej strany a zástupca snemovne lordov Lord Gathia spolu so šéfom nadnárodnej farmaceutickej spoločnosti GlaxoSmithKline Sirom Jonathanom Symondsom. Tí rátajú s tým, že v kaviarňach by bolo potrebné dodržiavať sociálne odstupy, museli by byť nainštalované „oddeľovacie tabule“, prípadne vytvorené väčšie vzdialenosti medzi stolmi.
Kaviarne = veľký multiplikačný efekt
„Británia sa s COVID-om musí naučiť žiť,“ stojí v správe (cituje z nej The Sun), ktorá pripomína, že účinná vakcína bude na trhu najskôr za dvanásť až osemnásť mesiacov. Aktuálne to vyzerá tak, že krajina predĺži svoj „lockdown“ o ďalšie tri týždne, takže v najbližšej dobe sa nič neudeje, avšak potom už bude potrebné hľadať cestu, ktorá by „odvrátila hroziacu ekonomickú katastrofu“.
„Úvodná koncentrovanosť pri opätovnom otváraní ekonomiky by mala byť zameraná na sektory s najväčším multiplikačným efektom a minimálnymi hroziacimi rizikami,“ stojí v správe. „Napríklad kaviarne a reštaurácie, ktoré podporia aj poľnohospodárstvo. Nuž a trh s nehnuteľnosťami je ďalším, ktorý má veľký multiplikačný efekt.“
Čo je to multiplikačný efekt?
Spomínaný multiplikačný efekt vieme načrtnúť vďaka celkom jednoduchému príkladu: zákazník minie peniaze v kaviarni, ktorá následne vyplatí svojho zamestnanca, ale okrem toho si kúpi kávu od miestnej pražiarne, ktorá za utŕžené peniaze opäť vyplatí svojho zamestnanca.
Takto to funguje v mnohých smeroch, pretože kaviareň si vie zakúpiť napríklad aj zákusky, nápoje a mnoho ďalších vecí. Peniaze sa točia, posúvajú sa ďalej a „pomáhajú“. Multiplikačný efekt vie byť mnohonásobný a ekonomike dokáže výrazne pomôcť.
