Uganda patrí medzi dôležitých producentov kávy. Patrí jej pozícia v top 10 svetových exportérov a káva je pre krajinu veľmi dôležitou komoditou. V súvislosti s touto skutočnosťou sa však v zákulisí odohráva aj veľmi netradičný informačný boj.
Niektorí pestovatelia už roky kupujú klonálne „priesady“ kávovníkov, no teraz sa začali obávať. Odporcovia tohto spôsobu rozmnožovania rastlín a predajcovia semien začali slovo „klonálna“ spodobovať s „koronálna“ a mnohí jednoduchí farmári si odrazu mysleli, že to má niečo spoločné s koronou, respektíve koronavírusom.
„Niektorí dôverčiví farmári sa kvôli tomu dokonca báli ísť na svoje klonálne plantáže,“ píše stránka Alliance for Science pripomínajúc, že klonálne rastliny sú vyvinuté z výhonkov niektorého z existujúcich kávovníkov a nie sú dopestované zo semien. Klonálna rastlina vraj vyjde na približne 1 500 ugandských šilingov (0,36€), semeno na 300 (0,07€).
„O špekuláciách som pochopiteľne počul,“ povedal Mzee Johnson Kato, ktorý je riaditeľom organizácie Kamuli Citrus Farmers‘ Association a súčasne aj kávovým farmárom. „Pôvod musíme hľadať u negramotných ľudí z okolia Kamuli. Ja sa tejto veľmi cennej a vysoko produktívnej variety kávy, ktorú pestujem viac ako dve desaťročia, nevzdám len kvôli tomu, že ju niekto takto spája s koronavírusom.“
Sám si zaspomínal na to, že vôbec nejde o prvý podobný prípad. Fanúšikovia semien si vždy niečo našli. Kedysi sa hovorilo o tom, že klonálne rastliny nemajú materské korene (na pôvodnej rastline neboli spojené so zemou), takže dlho neprežijú.
„Ale ja som si prvý takýto kávovník kúpil v roku 1997, má teda 23 rokov a naďalej prekvitá. Mám 15 akrov. Okrem toho, že rastliny dlho neprežijú, sa objavovali aj špekulácie, že ľahko podľahnú suchu. Všetko sa to však ukázalo len ako prázdne lži,“ dodal Kato.
Podľa ďalšieho z farmárov menom Mzee Ntambi Mulijji, ktorý pôsobí v oblasti Mpigi v centrálnej Ugande, tu ide jedine o rivalitu. Stačí menšia dezinformácia a medzi jednoduchými a nevzdelanými obyvateľmi sa šíri ako mor.
„Mnohí podnikatelia, ale aj vedci, sa venovali konvenčnej káve a mali na tom postavený biznis, takže keď na scénu prišla klonálna káva, začali panikáriť,“ pripomenul Ntambi. „Začali vymýšľať špekulácie o tom, že klonálna káva dlho nevydrží, nezvládne sucho a ani kratšie obdobia bez vody. Ale ja ju mám už 33 rokov a prežila všetko. Tridsaťtri rokov nie je krátka doba. Takže boli tie negatívne informácie pravdivé? Nie, neboli.“
Nuž a výhod takejto kávy je podľa neho veľa. „Napríklad sa im darí vyprodukovať také veľké zrná, za ktoré dostanú lepšiu cenu, ako by dostali za malé kávové zrná,“ zdôraznil Mzee Ntambi Mulijji. „Všetko to síce prilákalo množstvo negativity, ale ustáli sme ju a môžem povedať, že Uganda z tohto spôsobu pestovania mimoriadne profitovala.“
