Obaly kávy Coffeein patria medzi najkrajšie na Slovensku. Krása je síce subjektívna a to, čo sa páči nám, sa nemusí páčiť každému, ale pozitívnych reakcií sme v tomto smere zachytili už ozaj veľa. Rozhodli sme sa preto nakontaktovať ich autora Mareka Čapkoviča.
Rodák z Trnavy nám rozpovedal svoj kávový príbeh. Ako ju prvýkrát ochutnal, ako v nej napredoval, ako sa s ňou začal prepájať a ako skúšal predávať vlastný kávový produkt.
Prvý kontakt s kávou prišiel u babky
„Asi podobne, ako u väčšiny Slovákov, aj môj prvý kontakt s kávou bol u babky,“ zasmial sa Marek Čapkovič v rozhovore pre Blog o káve. „Bol to ten klasický turek do skla. Neskôr prišla neska. Hlavne keď som po škole začal pracovať ako grafický dizajnér, potreboval som často dopĺňať energiu. V tom čase to u mňa vyhrávala instantná káva typu 3v1.“
Postupné spoznávanie kávového sveta však vyvolávalo ďalšie prirodzené kroky. „V Trnave som vyskúšal mnoho kaviarní, teda hlavne tie klasické Lavazza kaviarne. Priviedlo ma to k nápadu kúpiť si malý pákový kávovar a mletú Lavazzu. Keď som potom kávičkoval v kancelárii, vnímal som to ako veľký pokrok.“
Prvý kontakt s Coffeeinom
Následne prišiel prvý kontakt s pražiarňou Coffeein. Marek sa k tomu dostal úplnou náhodou cez agentúru, pre ktorú externe pracoval.
„Dostal som zákazku na prípravu propagačných materiálov pre Coffeein,“ zaspomínal si. „Vlastne až vtedy som prišiel na to, že existujú aj slovenské pražiarne kávy. Skúsil som si kúpiť prvú zrnkovú kávu, myslím že od Cafepointu. Súčasne s tým som realizoval aj kúpu elektrického mlynčeka, aj keď bohužiaľ čepeľového, ktorý bol vhodný skôr na sekanie orechov ako na kávu. Ale tak či tak som opäť cítil rozdiel a posun smerom vpred.“
Drzosť priniesla úspech
Prvý kontakt so slovenskou pražiarenskou scénou postupne viedol k ďalším a ďalším. Marek spoznával domáce pražiarne kávy a začínal sa v nich orientovať.
„Dokonca som išiel aj na kávový festival, kde mal majiteľ Coffeeinu Peťo Szabó prednášku. Aj to ma viedlo k tomu, že som mu neskôr napísal email. Už som ho registroval, o kávu som sa zaujímal a mal som pocit, že vizuál jeho značky zaostáva za jeho zanietenosťou a prístupom. Priznávam, že keď sa za tým teraz poobhliadnem, vnímam to ako dosť drzé. Niekomu som len tak skritizoval jeho vizuál. Ale mal som pocit, že to viem urobiť lepšie. Asi vo mne vyhrala určitá mladícka drzosť.“
Prvé stretnutie v Trnave a úvahy o logu
Marek Čapkovič v tej chvíli pravdepodobne vôbec netušil, čo sa stane. „Peťo odpísal a chcel sa stretnúť, takže taktika zafungovala,“ skonštatoval Marek. „Prišiel za mnou do Trnavy a priniesol so sebou nápojový lístok. Hovoril, že ho potrebuje pre kaviarne, ktorým dodáva kávu. Chcel ho prerobiť tak, aby to bolo krajšie.“
„Bavili sme sa viac ako dve hodiny a postupne sme dospeli k tomu, že táto vec si žiada zmenu úplne od základu. Coffeein potreboval vytvoriť úplne novú značku. Na ďalšie stretnutie už Peťo prišiel s predstavou, čo by jeho nové logo mohlo obsahovať. Hovoril o príbehu malého chlapca z dediny Gimbi a túto vec má vysvetlenú aj na svojej stránke. Vytvorili sme prvé propagačné materiály pre kaviarne a začali pracovať na nových obaloch.“
Coffeein ako produkt pre širšie vekové spektrum
Nasledovalo ďalšie prehlbovanie spolupráce, nové projekty a redizajny. Marek Čapkovič s Peťom Szabóm spolupracoval aj na zalomení publikácie „Cesta kávy“, ktorá bola vydaná v dvoch nákladoch. Mnohé veci realizoval spolu s tímom v grafickom štúdiu Double Atelier.
Aké mantinely má súčasná spolupráca a čo viedlo k vytvoreniu aktuálnych grafických dizajnov? „K značke Coffeein vždy pristupujem ako k niečomu, čo je určené širšiemu vekovému spektru,“ odpovedal Marek. „Dizajn a ilustrácie volíme tak, aby na pulte zaujali 20-ročného človeka, ale aby po produktoch siahol aj 50-ročný a nijako ho to nevyrušovalo. Musím povedať, že s Peťom sa jedná veľmi dobre. Komunikujeme priamo my dvaja, nevzniká tak žiadny komunikačný šum a veľmi rýchlo sa nám darí nájsť spoločnú cestu.“
Tŕpnutie s Čiernou perlou
Marek Čapkovič okrem Coffeeinu spolupracoval aj s Lukášom Kubínym z Illimité, pomáhal aj Borisovi Nyersovi a jeho značke Kavala Coffee, okrem iného ilustroval aj obal pre pražiareň Čierna Perla. „S Čiernou Perlou to bolo dosť zdĺhavé,“ pripomenul. „Obaly sa vyrábali na opačnom konci sveta a dosť sme tŕpli, v akom stave prídu. Boli to tisícky obalov.“
Marek popri tom všetkom začal v kávovej oblasti sám podnikať a spolu s kamarátmi vyrábal fľaškové cold brew. Príprava projektu trvala viac ako pol roka a napokon to nevyšlo celkom podľa predstáv. „Chuťovo to malo úspech, ale finančný model na Slovensku nebol udržateľný. Tak sme to roky dotovali doslova z vlastného a brali ako hobby. Počas pandémie sme potom výrobu ukončili,“ dodal Marek Čapkovič pre Blog o káve.
Prejdite na coffeein.sk a pozrite si aktuálnu ponuku ich káv. Tiež sa vám ich obaly páčia?
Prikladáme niekoľko fotiek od Dynameet Studio:
