Cibetková káva, respektíve Kopi Luwak (miestne označenie pre kávu a cibetku). Dlhodobo považovaná za najexkluzívnejšiu kávu sveta, ku ktorej sa dostane len smotánka. Celý jej príbeh však zďaleka nie je taký ružový a noblesný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Ako sa svet k cibetkovej káve vôbec dostal?
Legenda hovorí o tom, že cibetková káva bola v Indonézii „objavená“ počas holandského kolonializmu. V tomto období mali miestni farmári a zamestnanci plantáží zakázané zbierať úrodu kávy pre vlastnú potrebu; všetko brali kolonialisti, ktorí kávu vyvážali a dobre na nej zarábali.
Domáci obyvatelia teda ostali bez kávy, avšak nie nadlho. Všimli si, že malá miestna šelma, zvaná cibetka, plody kávovníka rada konzumuje a zbierať jej exkrementy už predsa zakázané nebolo. Nestrávené kusy kávy Indonézčania umyli a prišli na to, že chutia vynikajúco.
Ako cibetková káva vzniká?
Ide hlavne o to, že kávové zrná žalúdočná kyselina nestrávi a preto ich telo vylúči. Podobné je to inak aj so semenami väčšiny druhov ovocia, ktoré ostanú po prechode tráviacim traktom takisto nepoškodené a po vylúčení z tela sa vlastne automaticky „prihnoja“. Príroda si to zariadila po svojom.
Vráťme sa však do histórie: cibetky konzumovali len dozreté a najkvalitnejšie plody (prirodzene selektovali to naj, čo na kávovníkoch našli), ktoré sa vplyvom žalúdočných kyselín očistili od vonkajšieho obalu (dužiny) a ostalo po nich holé kávové zrnko.
Jeho zber prebiehal dvoma spôsobmi, jednak selektívnym výberom a jednak premývaním. Vo vyprodukovanom exkremente bolo zŕn len niekoľko (aktuálne fotografie, na ktorých vidíte celé súbory zŕn zlepených ešte v tvare čreva, len potvrdzujú celkom odlišnú formu „výroby“).
Veľké množstvo cibetkovej kávy je „fake“
Dnes to už také pozitívne ani náhodou nie je. Káva Kopi Luwak, ktorá je na celom svete považovaná za najvyšší možný luxus, je hromadne distribuovaná k bohatým ľuďom zo všetkých kútov zemegule, pričom tí ani nevedia, že až 80 percent celkového predaja je „fake“. Na trh teda ide káva, ktorá cibetku ani nevidela, nie to ešte aby cez ňu prešla.
Cibetky sú malé zvieratá vážiace len pár kilogramov a káva je len jednou zo zložiek ich jedálnička, takže veľa jej nezjedia. Aj preto sa obchodníci snažili nájsť „modernejšie“ metódy produkcie tejto honosnej pochúťky.
Cibetky ako obeť tvrdého biznisu
Nebude sa to čítať dobre, ale cibetky preto jednoducho zavreli do klietok, nechali ich vyhladovať a počkali si na okamih, keď pre nich budú dobré aj kávové zrná. Tie potom pochopiteľne zjedli a následne aj vylúčili, takže biznismeni si prišli na svoje.
Ak by cibetky predsa len chuť nemali, zrná sa do nich natlačia ako do husí… verte či nie, práve takto sa to dnes robí. Sliediť po cibetkách vo voľnej prírode a preberať ich rozmanitý trus by totiž vôbec nebolo efektívne.
Cibetky sú plaché a samotárske tvory, takže v klietkach v spoločnosti s ostatnými súkmeňovcami sa vôbec nemajú dobre. Nemajú ani pestrú stravu, takže to, čo vyprodukujú, sa ani náhodou nepribližuje tomu, čo by to malo byť.
Nuž a každý zákazník, ktorý za kilogram „skutočnej“ cibetkovej kávy zaplatí horibilné peniaze, v konečnom dôsledku podporuje tento často krutý chov.
Káva „produkovaná“ zvieratami? Ďakujem, neprosím!
A aby toho nebolo málo, šikovní obchodníci z celého sveta prišli aj na iné podobné spôsoby produkcie kvalitnej kávy. Jedna z najdrahších sa volá „Black Ivory“ (čierna slonovina) a prechádza tráviacim traktom slona. Podobne však boli „zneužité“ aj opice, niektoré druhy vtákov a viacerí ďalší zástupcovia ríše zvierat.
