Jednou z hlavných zložiek, kvôli ktorej vyhľadávame kávu, je kofeín. Táto zázračná látka nám síce priamo nedodá energiu, ale dokáže potlačiť pocity únavy a potom máme pocit, že energiou skutočne disponujeme. Nie v každej káve je však rovnaké množstvo kofeínu.
Otázke fungovania kofeínu sme sa venovali už v mnohých článkoch, pričom odporučiť môžeme hlavne ten s názvom „Kofeín a jeho tajomstvo: Mozog má párty, únava ostane za dverami“ alebo veľmi fajn video „Ako funguje kofeín?“, prípadne samostatnú rubriku s jednoduchým názvom KOFEÍN. Tu sa dozviete veľmi veľa.
Množstvo kofeínu v káve sa môže líšiť
Vráťme sa však k hlavnej téme, o ktorej má byť tento článok. Nie v každej káve je rovnaké množstvo kofeínu, čo je na jednej strane pochopiteľné, pretože napríklad pri príprave espressa využijeme menšie množstvo vody, ako pri príprave kávy cez filter a potom je ten pomer kofeínu k množstvu tekutiny celkom iný.
Zaujímavá je však iná vec: ak by sme porovnali instantnú kávu s filtrovanou, pri rovnakom množstve využitej kávy/kávoviny a vody, by sme sa dopracovali k iným výsledkom. V instantnej káve by bolo kofeínu menej.
Ako sa vyrába instantná káva?
Aby sme situáciu lepšie pochopili, musíme si pripomenúť, ako sa instantná káva vlastne vyrába. Pri produkcii tých bežných, na ktoré dennodenne narážame v obchodoch, sa využijú zrná nižšej kvality, ktoré sú pomleté a z ktorých sa priamo v továrni uvarí káva.
Tá je potom niekoľkými spôsobmi spracovaná (napríklad zmrazením, prípadne sušením rozprašovaním), vďaka čomu vznikne akýsi prášok, ktorý je pripravený na distribúciu do domácností. Nuž a keď ho doma zalejeme horúcou vodou, káva sa vlastne v priebehu svojej životnosti ďalšíkrát uvarí a je pripravená na konzumovanie.
Káva pri premene na prášok stráca kofeín
„Káva počas procesu, keď sa z nej stáva prášok, stráca určité množstvo kofeínu,“ píše stránka Mashed. „K časti straty prichádza počas procesu dehydratovania. Deje sa tak aj vtedy, keď je instantná káva vyrábaná pomocou metódy známej ako sušenie rozprašovaním, pretože vysoká teplota sušiacej komory (250 stupňov Celzia) eliminuje väčšie množstvo kofeínu.“
Celkovo teda dospejeme k tomu, že ak pripravíme 237 mililitrov (v pôvodnom zdroji 8 uncí – 8 oz) kávy, tak pri klasickom domácom extrahovaní by sme dospeli k 96 miligramom kofeínu v pohári, avšak pri zaliatí instantnej káve len k 62 miligramom.
Najvyššia koncentrácia kofeínu je v espresse
Pre porovnanie v malom espresse s 30 mililitrami vody môže byť podľa MAYO CLINIC až 64 miligramov kofeínu. To všetko vďaka jedinečnému spôsobu prípravy, v rámci ktorého sa cez kávu pri vysokom tlaku pretlačí len veľmi malé množstvo vody. Nápoja je potom síce objemovo málo, ale je omnoho silnejší.
„Ak teda máte záujem znížiť príjem kofeínu, tak jedným zo spôsobov by bol prechod k instantnej káve. Tá je však kritizovaná hlavne za svoje chuťovo-aromatické profily, ktoré nie sú také bohaté a silné, ako pri klasicky pripravovanej káve,“ dodáva Mashed.
Nie je instantná káva ako instantná káva
To však platí hlavne o instantných kávach, ktoré poznáme z pultov našich predajní, teda o bežných značkách ako Nescafé či Jacobs, ktoré vám rozhodne neodporúčame. S kvalitnou kávou majú pramálo spoločného.
Existujú však aj snahy o akési moderné poňatie instantných káv a dokonca o produkciu výberových káv v prášku. Tiež to síce nie je úplne ono a nikdy sa to nevyrovná klasickej extrakcii, ale konzumentovi vie takýto nápoj pripraviť aspoň akú-takú útechu. A čo je dôležité, vie byť pripravený veľmi rýchlo.
