Všetko zlé je na niečo dobré a aj zo súčasnej globálnej pandémie koronavírusu sa vieme čomusi priučiť a na našich životoch niečo zmeniť. Miláno a Turín mali dlhodobo problémy s obrovským znečistením vzduchu a uvažovalo sa aj o tom, či za rozmach choroby COVID-19 v tomto regióne nemohla práve táto skutočnosť.
Obe mestá začali situáciu týkajúcu sa znečistenia intenzívne riešiť už v závere roku 2017, keď pristúpili k obmedzeniu vstupu áut do mesta, avšak len na určité obdobie. Aktuálne karanténne opatrenia ukázali, že znečistenie vzduchu v meste kleslo o 30 až 75 percent a za zmenu do veľkej miery mohlo práve obmedzenie premávky. Predstavitelia Milána si teraz povedali, že v tomto duchu chcú pokračovať aj naďalej a pripravujú razantné zmeny. Autám chcú vystaviť čiastočnú STOPku.
Menej áut, viac priestoru pre ľudí
Plán označený ako „Strade Aperte“ (v preklade otvorené cesty, pozn. red.) chce celkovo 35 kilometrov ciest určených pre automobily premeniť na cyklistické chodníky a pešie zóny, pričom takto sa súčasne vytvorí aj dodatočný priestor pre letné terasy kaviarní, barov či reštaurácií. Nuž a na druhej strane sa výrazne obmedzí znečistenie, takže to vyzerá na win-win situáciu.
„Už roky pracujeme na tom, aby sme obmedzili využívanie áut,“ uviedol zástupca milánskeho primátora Marco Granelli, ktorého slová cituje Guardian. „Ak by každý naďalej jazdil s autom, neostane nám priestor pre ľudí, neostane nám priestor pre pohyb a ani pre komerčné aktivity von pred jednotlivými obchodmi.“
„Samozrejme, že ekonomiku chceme opäť otvoriť, ale myslíme si, že by sme ju mali otvoriť inak, ako fungovala predtým. Miláno si podľa mňa musíme predstaviť v novej situácii. Musíme sa pripraviť a preto je podľa nás také dôležité podporiť určitú časť ekonomiky ako bary, reštaurácie, ale aj remeselníkov. Keď sa to všetko skončí, tak mestá, ktoré budú v tomto type ekonomiky silné, budú mať výhodu a Miláno chce byť v tejto kategórii,“ Granelli.
Miláno a extrémna hustota obyvateľstva
Miláno je špecifické mesto, v ktorom je všetko poriadne nahustené. Z jedného konca na druhý je to len 15 kilometrov a na tomto priestore žije až 1,4 milióna obyvateľov. Jeho rozloha je iba 182 kilometrov štvorcových, pričom pre porovnanie rozloha Bratislavy je 368 km² a Košíc 243 km². Práve toto spôsobuje problémy so znečistením: obrovský počet ľudí na malom priestore.
Milánska radnica vyrátala, že človek to má do práce priemerne štyri kilometre a pokojne by mohol využívať bicykel, prípadne elektrickú kolobežku alebo čokoľvek podobné. Nuž a keďže budú k dispozícii väčšie priestory pre chodcov a cyklistov, vraj by ľudia nemuseli byť na seba až takí nalepení, ako bolo doposiaľ zvykom.
Hotovo bude už na konci leta
Práce na výraznej premene mesta sa začnú už na začiatku mája a hotovo má byť na konci leta. Odborníci pritom naznačujú, že Miláno by mohlo byť vzorom pre ostatné mesta, ktoré by sa tiež mali ubrať podobnou cestou.
Zaujímavé slová použil aj ďalší zo zástupcov milánskeho primátora Pierfrancesco Maran, ktorý hovoril o „novom normále“. Čím skôr sa mu prispôsobíme, tým lepšie. „V Miláne, v Taliansku i v celej Európe rozhodujeme o našej budúcnosti v novej dekáde,“ uviedol. „Doposiaľ sme plánovali s výhľadom na rok 2030, ale teraz sa začala nová fáza, ktorú voláme 2020. Namiesto myslenia na budúcnosť musíme myslieť na okamžitú prítomnosť.“
Zaujíma nás váš názor
Čo na to hovoríte vy? Páčilo by sa vám, ak by v mestách pribudli pešie zóny, ktoré by súčasne vytvorili viac priestoru pre letné terasy kaviarní a barov? Bola by v tom prípade cestná premávka vôbec zvládnuteľná, alebo by to bolo už len o nekonečných zápchach?
