Nová štúdia ukázala, že káva môže pomôcť s obnovou lesného porastu. Konkrétne kávová dužina, ktorá je po spracovaní kávy zväčša vyhadzovaná a nevyužívaná. Ak sa však vhodne využije, môže byť enormne prospešná.
Na štúdii, ktorej výsledky boli uverejnené v magazíne Ecological Solutions and Evidence publikovanom Britskou ekologickou spoločnosťou, sa podieľali vedci z Zürichu a z Havajskej Univerzity. Tí na zničený pozemok v Kostarike o rozlohe 35 x 40 metrov vysypali značné množstvo odpadovej kávovej dužiny. Vedľa toho vytýčili rovnako veľký pozemok, s ktorým neskôr výsledky porovnávali.
Dužina tvorí 45 percent kávového odpadu
Dužina je vonkajšia časť kávovej čerešne v angličtine označovaná ako „pulp“. V článku zasvätenom spracovaniu kávy sme sa detailnejšie venovali aj procesu zvanému „pulping“, pri ktorom sa zrno zbavuje dužiny. Celkovo pri ňom čerešňu zbavujeme až približne 45 percent biomasy.
Ročne na svete dopestujeme obrovské množstvo kávy, takže takéhoto odpadu je približne 10 miliónov ton. Nie je to s ním jednoduché, pretože ak nie je zlikvidovaný vhodne, môže spôsobiť poškodenie pôdy a vodných zdrojov. Spomínaná štúdia však ukázala, že tento odpad vôbec netreba znehodnocovať a zbavovať sa ho. Môže mať totiž veľmi pozitívny vplyv v oblastiach, ktoré boli umelo odlesnené.
Z hrubej vrstvy dužiny je „malý les“
„Výsledky boli neskutočné,“ povedala autorka štúdie Dr. Rebecca Coleová. „Oblasť, na ktorú bola vysypaná hrubá vrstva kávovej dužiny, sa za dva roky zmenila na malý les, zatiaľ čo na kontrolnom pozemku naďalej dominovali nepôvodné pastevné trávy.“
Tím do polmetrovej vrstvy kávovej dužiny počas dvoch rokov vôbec nezasahoval. Keď sa potom na miesto vrátil, ukázalo sa, že oblasť ošetrená kávou, bola zarastená na 80 percent. Neošetrená oblasť vykazovala len 20-percentné množstvo porastu. Nuž a v „dužinovej zóne“ bol porast v priemere štyrikrát vyšší, ako na kontrolnom pozemku.
Dužina zničila invazívne trávy
Rozhodujúca skutočnosť spočívala podľa všetkého v tom, že hrubá vrstva kávovej dužiny pomohla zlikvidovať invazívne trávy. Tie sú natoľko agresívne, že stromom nedovolia zakoreniť sa. Ich ústup sa však postaral o to, že stromy sa dokázali zakoreniť a rásť. Semená mal na miesto priviať vietor, prípadne ho priniesli zvieratá a uchytili sa veľmi rýchlo.
Ďalšie pozitívum sa týkalo toho, že po dvoch rokoch sa v ošetrenej oblasti výrazne zvýšili hladiny rôznych živín vrátane uhlíka, dusíka alebo fosforu. Takisto ide o mimoriadne sľubné zistenie, pretože v umelo odlesnených oblastiach je pôda často v tragickej kondícii.
Win-win situácia
Výskumníci okrem spomínaných živín pozorovali aj množstvo rôznych druhov organizmov, ktoré sa v pôde nachádzajú, veľkosť drevnatých kmeňov a porast skúmali aj pohľadom z dronov. Všetko vyznelo mimoriadne pozitívne, avšak dôležitý bude aj vývoj v ďalších rokoch, ktorý je zatiaľ neznámy.
„Táto prípadová štúdia naznačuje, že vedľajšie poľnohospodárske produkty je na zničených tropických územiach možné využiť na urýchlenie obnovy lesov,“ pokračovala Coleová. „Spracovanie týchto vedľajších produktov spôsobuje poľnohospodárskemu priemyslu dodatočné náklady, ale takéto využitie na obnovu môže pomôcť s dosiahnutím globálnych cieľov týkajúcich sa zalesňovania. Tento scenár by mohol byť win-win.“
Kostarika prišla o tri štvrtiny lesov
Odpadová kávová dužina je k dispozícii zväčša práve v miestach, ktoré nevyhnutne potrebujú obnovu lesov. Využitie tejto stratégie by podľa autorov štúdie mohlo výrazne pomôcť s naplnením cieľov, ktoré boli stanovené napríklad v Parížskej dohode z roku 2015.
Dodajme, že štúdia bola vykonaná v okrese Coto Brus nachádzajúcom sa v južnej časti Kostariky. Kávovú dužinu vedci vysypali na území bývalej kávovej farmy, kde bol pred jej založením les. Krajina prešla v 50. rokoch minulého storočia veľmi intenzívnym odlesňovaním a dnes má len približne štvrtinu pôvodného množstva lesov.
Potrebné sú ďalšie štúdie
„Táto štúdia bola vykonaná len na jednom mieste, takže potrebujeme absolvovať ďalšie testy a potom uvidíme, či táto stratégia funguje aj vo viacerých rôznych podmienkach. Nuž a merania, o ktoré sa teraz delíme, zachytávajú len prvé dva roky. Až dlhodobejšie monitorovanie nám ukáže, aký vplyv mala kávová dužina na dotknutú pôdu a vegetáciu v priebehu dlhšieho časového obdobia. Nuž a dodatočné testy ukážu aj to, či toto aplikovanie kávovej dužiny nemá aj nejaké negatívne dopady.“
Jedna z nevýhodu určite spočíva v tom, že dužinu je možné umiestňovať zväčša len na relatívne ploché a dostupné miesta, odkiaľ ju nezmyjú silné dažde. „Túto štúdiu by sme radi rozšírili aj o ďalšie zničené oblasti. Koncept by sme okrem toho chceli otestovať aj s inými typmi vedľajších produktov poľnohospodárstva, ktoré sa nevyužívajú, napríklad s kôrou z pomarančov.“
„Dúfame, že naša štúdia bude odrazovým mostíkom pre ostatných výskumníkov a pre iné druhy priemyslu, aby sa pozreli na to, ako môžu svoju produkciu využiť efektívnejšie a ako ju môžu prepojiť s globálnymi snahami o obnovu,“ dodala Rebecca Coleová.
