Nová štúdia publikovaná v časopise Nutrients priniesla zaujímavý výsledok. Po piatich minútach vystavenia vôni čerstvo pripravenej kávy účastníci uvádzali menej únavy, napätia, zmätenosti a negatívneho naladenia. Vedci zároveň zaznamenali zmenu jedného z EEG ukazovateľov spájaných s relaxáciou. Je možné, že vôňa kávy reálne pomáha?
Do experimentu sa zapojilo 20 zdravých ľudí vo veku 20 až 29 rokov, z toho 12 žien a osem mužov. Vedci im pripravili filtrovanú kávu z 20 gramov mletej kávy a 400 mililitrov vody s teplotou 85 °C. Čerstvo pripravený nápoj následne umiestnili približne 50 centimetrov od účastníka, ktorý päť minút normálne dýchal a bol vystavený prirodzene sa šíriacej aróme.
Pred experimentom a bezprostredne po ňom vedci hodnotili náladu pomocou dotazníka POMS, ktorý sleduje napríklad napätie, únavu, zmätenosť či vitalitu. Súčasne merali EEG, srdcovú frekvenciu a variabilitu srdcovej frekvencie. Cieľom teda nebolo iba opýtať sa účastníkov, či sa po ovoňaní kávy cítia lepšie, ale porovnať subjektívne odpovede aj s vybranými fyziologickými ukazovateľmi.
Menej únavy a napätia, ale nie viac energie
Po piatich minútach sa celkové skóre negatívneho naladenia výrazne znížilo. Po štatistickej korekcii zostali významné poklesy v štyroch oblastiach: únava, napätie a úzkosť, zmätenosť a depresívne naladenie. Naopak, skóre vitality a energie sa významne nezmenilo.
Práve toto je na výsledkoch zaujímavé. Vôňa kávy účastníkov podľa meraní skôr „upokojila“, než aby ich nakopla spôsobom, aký si bežne spájame s kofeínom. To samozrejme neznamená, že kávová aróma funguje ako relaxačná terapia, ale výsledky naznačujú, že samotný senzorický zážitok môže mať určitý psychologický efekt.
Zmenu zaznamenalo aj EEG
Vedci sledovali aj takzvaný EEG-derived relaxation index, teda ukazovateľ vypočítaný z pomeru rôznych frekvenčných pásiem mozgovej aktivity. Jeho priemerná hodnota sa po piatich minútach zvýšila približne z 0,74 na 0,78. Autori však sami upozorňujú, že tento index nemožno jednoducho interpretovať ako priamy dôkaz toho, že sa mozog „uvoľnil“ alebo že vôňa kávy spôsobila relaxáciu.
Naopak, pri srdcovej frekvencii ani variabilite srdcového rytmu sa významné zmeny neobjavili. Vedci navyše nenašli jasnú súvislosť medzi tým, ako sa jednotlivým ľuďom zmenila nálada, a tým, ako sa zmenilo ich EEG či srdcová aktivita. Výsledky preto skôr ukazujú niekoľko samostatných pozorovaní než jeden jasne vysvetlený mechanizmus.
Veľký problém: chýbala kontrolná skupina
Najväčšou slabinou štúdie je jej dizajn. Všetkých 20 účastníkov sedelo päť minút pri káve, ale neexistovala druhá skupina, ktorá by rovnaký čas sedela napríklad pri horúcej vode, inom nápoji alebo úplne bez vône. Preto sa nedá vylúčiť, že časť zlepšenia nálady spôsobilo už samotné pokojné päťminútové sedenie, prostredie laboratória alebo očakávanie účastníkov.
Štúdia bola navyše veľmi malá a zahŕňala iba mladých ľudí. Vedci nemerali koncentráciu arómy v miestnosti a úplne pod kontrolou neboli ani faktory ako teplota či vlhkosť vzduchu. Výsledky preto treba vnímať ako zaujímavý prvý signál, nie ako dôkaz toho, že vôňa kávy spoľahlivo zlepšuje náladu každému človeku.
Nie je to však prvá podobná štúdia
Zaujímavé je, že podobný efekt samotnej vône kávy zaznamenali vedci už skôr. V randomizovanej a placebo-kontrolovanej štúdii z roku 2019 rozdelili 80 mladých ľudí do dvoch skupín. Jedna päť minút inhalovala vôňu kávy a druhá vôňu uhlíkového prášku, ktorý slúžil ako placebo.
V skupine s vôňou kávy sa následne zlepšili niektoré parametre pozornosti a pracovnej pamäte a účastníci uvádzali vyššiu bdelosť. Ani v tejto štúdii sa však významne nezmenil tep, krvný tlak či hladina kortizolu. Autori preto dospeli k tomu, že aróma kávy môže ovplyvniť niektoré aspekty nálady a kognitívneho výkonu, no nepreukázali, že by znižovala stres alebo výrazne ovplyvňovala autonómne telesné reakcie.
Môže teda vôňa kávy zlepšiť náladu?
Zatiaľ môžeme povedať len to, že výsledky sú zaujímavé a do určitej miery sa opakujú aj v starších experimentoch. Nová štúdia ukázala pokles viacerých negatívnych pocitov a zmenu EEG ukazovateľa po päťminútovom kontakte s vôňou kávy. Sama osebe však nedokáže potvrdiť, že príčinou bola priamo kávová aróma.
Ďalšie štúdie budú potrebovať väčší počet ľudí a najmä porovnávaciu skupinu bez kávy alebo s inou vôňou. Až potom bude možné lepšie oddeliť samotný účinok arómy od očakávaní, zvyku či jednoduchého efektu krátkej prestávky. Dovtedy si môžeme aspoň povedať, že ranný kávový rituál možno nie je iba o kofeíne a chuti – svoju úlohu môže hrať aj to, čo cítime ešte pred prvým dúškom.
Máte radi dobrú kávu?
Ak vás káva baví nielen svojou vôňou, ale predovšetkým chuťou, pozrite si aj naše aktuálne AKCIE NA KÁVU. Hľadáme pre vás čerstvo pražené kávy z remeselných pražiarní s najlepším pomerom cena/kvalita. Pri kúpe nezabudnite uplatniť zľavový kód BLOGOKAVE10.
FAQ
Môže vôňa kávy zlepšiť náladu?
Nová malá štúdia ukázala, že po piatich minútach pri vôni kávy účastníci uvádzali menej únavy, napätia, zmätenosti a negatívneho naladenia. Keďže však experiment nemal kontrolnú skupinu, nemožno potvrdiť, že tieto zmeny spôsobila práve vôňa kávy. Výsledok je preto zaujímavým náznakom, nie definitívnym dôkazom.
Funguje vôňa kávy aj bez kofeínu?
Pri týchto experimentoch účastníci kávu nepili, takže kofeín a jeho bežné pôsobenie na mozog neboli hlavnou cestou pôsobenia. Vedci sledovali iba reakciu na vôňu čerstvo pripravenej kávy. To naznačuje, že niektoré psychologické reakcie spojené s kávou môžu vzniknúť ešte pred jej vypitím.
Znižuje vôňa kávy stres?
Takýto záver zatiaľ nie je možné urobiť. V štúdii z roku 2019 sa po inhalácii kávovej arómy významne nezmenila hladina kortizolu, krvný tlak ani tep. Novšia štúdia síce zaznamenala menej napätia a úzkosti v dotazníku, ale bez kontrolnej skupiny nemožno tento efekt jednoznačne pripísať káve.
Ako dlho účastníci vôňu kávy cítili?
V novej štúdii boli účastníci vystavení prirodzene sa šíriacej vôni čerstvo pripravenej kávy päť minút. Rovnakú dĺžku expozície použila aj staršia randomizovaná štúdia z roku 2019. Z toho však nemožno odvodiť, že práve päť minút je nejaká optimálna alebo potrebná dávka.
