V podstate celá Európa v týchto dňoch funguje v karanténnom režime. Niekde je prísnejší, inde menej, ale v zásade všade platí, že reštauračné a kaviarenské podniky sú zatvorené. Zákazník si nemôže prísť len tak sadnúť na kávu a debatovať. Jedlo je za prísnych hygienických podmienok možné vziať si aspoň so sebou, ale je pochopiteľné, že z hľadiska obratu ide o zlomok toho, na čo boli prevádzkari zvyknutí.
Zaujímavá myšlienka prišla v tejto súvislosti z Veľkej Británie. Tamojším parlamentom sa šíri návrh člena Snemovne lordov Jitesha Kishorekumara Gadhiu (Konzervatívna strana) a šéfa nadnárodnej farmaceutickej spoločnosti GlaxoSmithKline Sira Jonathana Symondsa. Tí navrhujú, že ako jedny z prvých prevádzok by mali byť otvorené tie, ktoré majú „najväčší multiplikačný efekt a minimálne hroziace riziká“.
Ako porozumieť výrazu „multiplikačný efekt“?
Doslova hovorili hlavne o otvorení kaviarní, reštaurácií, ale aj o odblokovaní trhu s nehnuteľnosťami. Lord Gadhia je investičný bankár a na vec sa pozerá hlavne z pohľadu ekonóma. Keď spomínal multiplikačný efekt, myslel na starú známu teóriu lorda Keynesa. Ten hovoril, že každý prírastok investícií vedie k päťnásobnému zvýšeniu celkových príjmov a rovnako aj HDP.
Rozmeňme si to na drobné: John Maynard Keynes naznačoval, že ak v niektorom z obchodov minieme jedno euro a obchod ho následne minie na vyplatenie zamestnanca, prípadne na zakúpenie ďalšieho tovaru a doplnenie skladových zásob, v zásade to euro „multiplikuje“, teda znásobí alebo rozmnoží. A to až päťkrát.
Je multiplikačný efekt reálny aj v dnešnej dobe?
Funguje to tak aj dnes? Môžeme predpokladať, že ak sa otvoria kaviarne a minieme v nich 5 eur, pomôžeme domácej ekonomike sumou 25 eur? Nie je to veľmi zjednodušené? Sú tieto teórie v dnešnej dobe vôbec platné? Rozhodli sme sa osloviť ekonomického odborníka, krízového manažéra a biznis poradcu Davida Kálmána, ktorý publikuje napríklad aj pre renomovaný magazín Forbes. Ako to teda je?
„S kolegami sme na túto tému viackrát debatovali a náš záver je taký, že multiplikácia ako taká bola definovaná v inej dobe,“ uviedol Kálmán v rozhovore pre Blog o káve. „Najväčší problém je v tom, že ekonomika bola v tom čase o vnútornej spotrebe. Niekto mal reštauráciu a suroviny bral od okolitých farmárov. Na tomto princípe to bolo všetko postavené.“
Globálna ekonomika situáciu zmenila
Situácia sa však zmenila a v dnešnej globálnej ekonomike sa na veci musíme pozerať inak. Myslieť si, že všetko sa znásobí päťkrát, by bolo príliš optimistické. „Mnohí majitelia kaviarní či reštaurácií dnes nakupujú v rôznych veľkých nadnárodných sieťach ako Metro, Tesco, prípadne ktorékoľvek ďalšie. Dá sa teda povedať, že multiplikačný efekt ako taký už funguje len v učebniciach.“
Určite sa však vieme zhodnúť na tom, že otvorenie reštaurácií a kaviarní by ekonomike ako takej pomohlo, nie? „Určite áno,“ usmial sa D. Kálmán. „Určite by to na ekonomiku malo pozitívnejší dopad, ako keď sú zatvorené. Multiplikácia však hovorí o tom, že ak do ich kás pritečie 100 eur, tak v konečnom dôsledku sa minie 500. A to bohužiaľ nie je príliš reálne.“
Čo spraviť pre podporu multiplikačného efektu?
Jedným z odporučení, ktorým by sme sa mali riadiť, je teda to, že ak vlastníme napríklad kaviarenskú prevádzku, nemali by sme nakupovať vo veľkých sieťach, ale podľa možností u malých podnikateľov priamo z našej oblasti. Káva sa na Slovensku a ani v celej Európe vôbec nepestuje, takže veľké zázraky nenarobíme, avšak lepšie, ako si ju kúpiť v Metre, je staviť na niektorú lokálnu pražiareň. Aj to je krok správnym smerom.
„Ak chce majiteľ kaviarne pomôcť ekonomike s opätovným naštartovaním, tak peniaze, ktoré od zákazníkov získa, by mal minúť u ďalších malých a stredných podnikateľov zo svojej krajiny. Napríklad zákusky a koláče by mal nakúpiť u podnikateľa, ktorí sídli ‚za rohom‘, pečivo v pekárni, ktorá susedí s jeho prevádzkou, mlieko by malo pochádzať z mliekarne fungujúcej v jeho meste a podobne. Takto ostanú dane u nás doma, peniaze sa dostanú k zamestnancom týchto podnikateľov a roztočí sa kolotoč, z ktorého napokon všetci profitujeme,“ dodal David Kálmán.
PS: Davida Kálmána môžete sledovať na sociálnej sieti LinkedIn.
