Nad kávou na pumpách stále visí veľký otáznik. Dokážu vám na nich spraviť poriadne espresso alebo si kupujete len predraženú dávku kofeínu na cesty? Na túto otázku som sa rozhodol nájsť odpoveď priamo v teréne. Počas cesty z Košíc do Bratislavy som sa zastavil na štyroch veľkých sieťach čerpacích staníc – Slovnaft, Shell, OMV a Orlen – a otestoval ich espresso.
Hneď na úvod vám prezradím, že moje zistenia boli pomerne prekvapivé a oproti poslednému podobnému testu nastala určitá zmena.
Espresso na pumpe: očakávania vs. realita
Káva na čerpacích staniciach má dlhodobo povesť „núdzového riešenia“. Rýchly kofeín, minimum chuťových očakávaní, nulový zážitok. Lenže doba sa mení. Technológie napredujú, zákazník je náročnejší a aj pumpy si začínajú uvedomovať, že káva môže byť ich konkurenčnou výhodou.
Mnohé siete prichádzajú so zlepšeniami, marketingovými lákadlami, vlastnými zmesami či single origin kávami a rôznymi sezónnymi nápojmi. Pokrok v kávovej sfére na čerpačkách je teda nespochybniteľný.
Ale aká je realita? Dokáže sa espresso zo Shellky či Slovnaftky vyrovnať káve z dobrej kaviarne? Jednotlivé kávy som aj obodoval: bodovanie som nastavil ako porovnanie s kvalitou espressa z dobrej kaviarne.
Shell (2,20 €)
Najmenej podarené espresso dostávam na Shellke. Už prvý dúšok naznačuje jasne konzervatívny tón. Espresso je výrazne horké, plné chutí tmavého praženia. Sladkosť je potlačená horkosťou a v jeho dochuti sa objavuje tón pripomínajúci pečenú kôrku chleba. Tmavšie praženie samo o sebe nie je problém. Problém je, keď neprináša hĺbku, ale len jednotvárnosť. A presne to je tento prípad. Textúra espressa z čerpacej stanice Shell je pomerne vodnatá, telo ľahšie a celkový dojem skôr plochý a fádny.
Nie je to káva, ktorú by ste si zapamätali, ale ako zdroj kofeínu poslúži bez toho, aby vás striaslo. Za najväčšiu nevýhodu považujem nesprávnu extrakciu a nevhodný pomer vody a kávy. Udeľujem 5 bodov z 10, teda strata na espresso z dobrej kaviarne je pomerne výrazná.
OMV (2,30 €)
OMV na to ide trochu inak. Ich espresso má plnšie telo a krémovejšiu textúru. Vďaka tomu pôsobí oveľa viac ako skutočné espresso.
Avšak, čo sa týka chuti, narážam na komplikácie. V šálke sa stretáva acidita, slanosť, trpkosť aj zemitosť – a nie práve v harmonickom pomere. Na prvý dojem káva pôsobí nevyvážene a chaoticky. Chladnutím sa jej profil a rovnováha menia. Do popredia sa dostáva jemná mliečna acidita a karamelová sladkosť, ktoré celkový dojem citeľne zlepšujú, no spomienku na chuťovú kakofóniu pri vyššej teplote úplne nezmažú.
Zrno, z ktorého je toto espresso pripravené, má rozhodne vyšší potenciál. Problémom je však aj v tomto prípade nedotiahnutý recept. Espresso z OMV však vo mne zanecháva viac emócií, a preto mu udeľujem 6 bodov z 10.
Slovnaft (2,20 €)
Slovnaft ma prekvapuje najmä po technickej stránke. Jeho espresso je z celého testu pravdepodobne najlepšie vyextrahované – má bohatú textúru, stredne ťažké telo a dobrú intenzitu chutí. Chuťovo však ostáva v konzervatívnych vodách. Dominuje mu horkosť a jemná sladkosť, pričom acidita prakticky chýba. Nájdete tu cereálne tóny, karamelovú sladkosť a výraznejšiu, mierne pečenú horkosť, ktorá v dochuti prechádza do suchosti.
Po chuťovej stránke mi Slovnaft ponúkol konzervatívnu nudu, ale textúra a intenzita espressa ma potešila. Preto si zaslúži rovnakých 6 bodov ako OMV.
Orlen (1,90 €)
Najväčšie prekvapenie prichádza na záver. Najlacnejšie espresso z testu je zároveň tým najzaujímavejším. Orlen ponúka chuťovo najživší profil a najšťavnatejšiu šálku kávy. Nachádzam v nej jemnú citrusovú a mliečnu aciditu, marcipánovú sladkosť a karamelovú sladkosť a horkosť. Káva pôsobí vyváženejšie a celkovo komplexnejšie než u konkurencie. Nemôžem jej však udeliť viac ako 7 bodov z 10. Prečo?
Kameňom úrazu je opäť príprava. Espresso je pripravené za pomoci väčšieho množstva vody, čo sa podpisuje na jeho textúre. Pôsobí vodnato a stráca na tele, čo je pri espresse zásadný nedostatok. Škoda. Stačila by úprava receptúry a Orlen by sa pokojne mohol priblížiť k úrovni slušnej kaviarne.
Ako teda dopadol test?
Espresso na slovenských pumpách je dnes oveľa ďalej ako pred pár rokmi. Je piteľné a niekedy aj celkom zaujímavé. Mňa osobne to pozitívne prekvapilo.
Ani jedna z testovaných káv nebola vyslovene zlá. Každá mala svoje slabiny, ale aj momenty, ktoré naznačujú posun správnym smerom. Espressá, ktoré mi ponúkli na čerpačkách sietí Shell a Slovnaft trpeli najmä tmavším pražením a z toho prameniacej chuťovej jednotvárnosti. OMV a Orlen mi ukázali lepší chuťový potenciál, no zaostávali v príprave. Najdôležitejšie však je, že rozdiel oproti minulosti je citeľný.
Stačí málo
Zaujímavé je, že vo väčšine prípadov by stačili relatívne malé úpravy – lepšie nastavenie extrakcie, dôslednejšia kontrola receptúry alebo jemnejšie ladenie profilu.
Treba si však uvedomiť, že nastavenie a udržanie kvality pri desiatkach prevádzok a stovkách zamestnancov po celej krajine určite nie je jednoduché. Ak by však tieto detaily jednotlivé siete doladili, káva na čerpacích staniciach by sa mohla posunúť z kategórie „nutné zlo“ do kategórie „príjemná zastávka“. A to je niečo, čo by som ako slovenský vodič ešte pred pár rokmi určite nepovedal.
