Národné menu: Popradská káva so žinčicou
Na Slovensku sa po nedávnych voľbách začali diať zásadné zmeny. Jedným z doterajších vrcholov bol okamih, keď nemenovaný politik z nemenovanej strany vytiahol z rukáva prevratný nápad: Národné menu. Človek s problematickým slovosledom a milovník bozkávania všetkého od Aleny Zs. až po výložky, ho chcel aplikovať v reštauráciách. My si však kladieme zásadnú otázku: Čo ak prídu na rad aj kaviarne? Čo sa bude v národnom kaviarenskom menu nachádzať?
Verte či nie, keď sme túto otázku položili našim vášnivým followerom na sociálnych sieťach, vyhrala to Popradská káva so žinčicou. “V národnom menu nemôže chýbať Popradská káva,” stálo v prvej správe od čitateľa Andreja, na ktorú nadviazala followerka Danka: “Podľa mňa to musí byť káva so žinčicou. To by bolo to pravé pronárodné maškrtenie.” A bolo jasno. Doslova vsjo jasno!
Ikonické ingrediencie
Neváhali sme, tieto dve doslova ikonické ingrediencie sme dali dokopy a vzniklo žinčičíno. Žinčičíno je prepojenie pravej slovenskej kávy, Popradskej kávy, a daru zneseného zo slovenských salašov, žinčice. Akékoľvek podobnosti s talianskym kapučínom sú čisto náhodné a irelevantné. Žinčičíno je rýdzo slovenské. Na Slovensku vzniklo a odnikiaľ neprišlo.
Popradskú kávu Crema Espresso sme mali v talóne ešte od recenzie, v ktorej dostala 10 bodov z 50. Žinčicu sme chceli získať z okolia Očovej, kde v obkolesení medveďov žijú najroduvernejší Slováci, lež nepodarilo sa. Zakúpili sme si ju napokon v sieti Fresh, ale teší nás, že pochádza z lokálnej farmy zvanej Loišov Dvor.
“Ej bisťu, to bude labúžo,” precedili sme popod fúzy a pustili sme sa do prípravy Popradskej kávy so žinčicou, a.k.a. žinčičína.
Recept na prípravu žinčičína
Základom každého žinčičína je stopercentná arabika vypestovaná na tatranských svahoch, prípadne objavená niekde v ich blízkosti. Tieto podmienky spĺňa jedine spomínaná Crema Espresso od Popradskej. V kombinácii s národniarskou pýchou zvanou žinčica vznikne neuveriteľný ľudový nakopávač.
Príprava žinčičína je jednoduchá a pozostáva z troch krokov:
- Do šálky, inak určenej na prípravu kapučína, predom pripravte single shot espressa. Pardón, jazyk sa nám zmotau. Po správnosti ešte raz: do šálky si pripravte malé pressko.
- Žinčicu poriadne pretrepte, nalejte do kanvičky určenej pre napeňovanie mlieka a napeňte. Tryska “pressovaru” vytvorí v žinčici krásnu makropenu doplnenú o hrudkovitú štruktúru srvátky. Keby zbojník Pacho vlastnil takýto “pressostroj”, dávno by na frndžalicu zabudol.
- V tomto kroku nastane skutočná praslovanská mágia. Napenenú žinčicu nalejte do malého presska a ako pravý národniar (za zvukov národnej piesne, ideálne hymny) nakreslite na vrch srdce. Srdce vyjadruje lásku k národu a národnému menu. Legendy hovoria, že tým najväčším a najpravejším roduverným Slovákom sa pri kreslení latte artu na povrchu žinčičína namiesto srdca vytvorí dvojkríž a tri kopčeky.
Lakocinka
Len si predstavte to prepojenie a súhru chutí. Popradská káva dodá žinčičínu chute dreva tatranských stromov, hnedozeme slovenských lesov a pneumatík vyrobených v Púchove. Žinčica kávu zasa obohatí o štruktúru čerstvého ovčieho mlieka, hrudiek srvátky, vôňu pasienkov a stáda oviec.
Pred očami sa vám premietne obraz pastiera ženúceho stádo oviec rozkvitnutou lúkou. Okolo stáda pobehujú pastierske psy a obďaleč stojí v národnom kroji odetá ministerka kultúry. Z diaľky začnete rozoznávať známu melódiu, ktorú cvengocú zvončeky upevnené na krkoch ovečiek. Chytíte sa za srdce a spustíte: “Nad Tatrou sa blýska, hromy…”
Také je žinčičíno. Pilier slovenského národného menu.
Zo zákulisia príprav žinčičína
Teraz vážne. Napeňovať žinčicu na novučičkom kávovare La Marzocco GS3 AV bol pre nás ozaj obrovský úlet. Nemali sme absolútne žiadne očakávania, ale na naše prekvapenie sa žinčica dala napeniť tak, aby bola použiteľná pre prípravu kapučína.
Samozrejme, dokonalú štruktúru mikropeny zo žinčice jednoducho nedostanete. Hrudky srvátky v pene do istej miery ostanú a bublinky nerozbijete natoľko, aby v kapučíne neboli viditeľné. Aj napriek tomu nás výsledok veľmi milo prekvapil, avšak len po technickej stránke.
Chuť žinčičína je neopísateľne nepríjemná. Žinčica a káva sa chuťovo bijú a neladia. Pre vlastnú bezpečnosť a rovnako tak pre bezpečnosť kávovaru žinčičíno radšej neskúšajte. To už radšej to “vedierko”, teda dvojité presso s mliekom, ktoré autor geniálneho nápadu týkajúceho sa národného menu s láskou pravidelne popíja.
Jeden komentár