Nerieš kávu iných a tvoja tiež bude chutiť lepšie. Vždy, keď som z reklamy počul tieto slová, do istej miery ma to nútilo „riešiť“. Marketingoví odborníci istej firmy spod Tatier našli šikovný spôsob, akým vystaviť ospravedlnenku pre nekvalitný podpriemer a utíšiť kritikov. Má im k tomu pomôcť práve odpoveď rovná prvej vete tohto článku. Ono je to v podstate dokonalý nápad špičkových marketérov, ale…
Na druhej strane je zrejmé, že táto spoločnosť predáva väčšinu svojej kávy ľuďom, ktorých zavrela do akejsi škatule a chce ich v nej udržať. Do škatule, kde existuje len lacný a zvláštny produkt, na ktorý sú dlhé roky zvyknutí a utvrdzujú sa v tom, že práve toto je TOP. Veď čo ak by náhodou nazreli von, pričuchli by k niečomu kvalitnejšiemu a už sa nevrátili? To by bola skaza.
Najlepšie je držať ich v izolácii, dodávať im pofidérne extra špeciály a každú kritiku pohotovo odraziť naučenou frázou, ktorá plní funkciu hradieb či ochranného múra. Ľudkovia tam vnútri sú do istej miery spokojní, zalievajú si svojich „turkov“, prípadne sa radujú z instantnej kávoviny. Aké blaho, keďže nič iné zjavne neskúsili. A mňa to mrzí, veď kávový svet ponúka toľko možností. Za pár drobných.
Poviem vám svoj príbeh.
Došla mi káva. Zvyčajne sa mi to nestáva a vlastne sa mi to stalo len jeden jediný raz, ale bohužiaľ mi došla. Podcenil som zásobovanie, prípadne svoju spotrebu a odrazu mi neostalo nič iné, len ísť do najbližších potravín.
Veľké zázraky som v ich útrobách nenašiel, kávu však pochopiteľne mali. Áno, presne tú! Hovorím si, že toľko reklamy, tak azda to nebude zlé. Stopercentná arabica, extra špeciál, legenda medzi kávami. Tak som si ju spravil.
Nástup účinku bol pomerne rýchly, ale nie taký, ako som očakával. Miesto prirodzenej dodávky energie sa stalo to, že síce som bol bdelý a čulý, avšak necítil som sa príjemne: strašne mi bilo srdce. Čudoval som sa, lebo s niečím takým nemám skúsenosť.
Mierne som sa aj potil a onedlho som mal pod pazuchou mapu Grónska. Pfúú, tak toto sa nezvyklo stávať. To však nebolo všetko; po dvoch či troch hodinách som už zo seba cítil zvláštny zápach, ktorého som sa do večera bohužiaľ nezbavil. Ten pot bol jednoducho nejaký iný. Čo to v tej káve vlastne je?
Nikdy viac som si ju nespravil a zvyšok mám do dnešných dní doma. Zn.: Darujem za odvoz.
Prešla nejaká doba, už som na túto príhodu takmer zabudol a zrazu to prišlo. Na Facebooku mi vybehla reklama na kávu tej istej značky. Na nejaký z tých „mletých štandardov“, ktorých obal pripomínal to, čo sa na pultoch predajní vyskytovalo okolo roku 1987 a čo ľudia hromadne mleli vo veľkom mlynčeku v potravinách.
Nazriem do diskusie a idem si oči vyočiť: Gitka, Marta, Mária a ich spoločné chválospevy o vynikajúcej, fantastickej, jedinečnej (pridaj si akýkoľvek pozitívny prívlastok) káve, ktorá napĺňa ich dni a s ktorou sú nadmieru spokojné. Ak to neboli trollovia, čo asi neboli, tak na tom všetkom sedela len jedna jediná vec. A to tá, že nikdy nič lepšie nepili. Bohužiaľ.
Pokojne a citlivo (dúfam) som odpovedal a pokúsil som sa vysvetliť, že možno nemajú úplnú pravdu. Nepochodil som. Nedalo sa. Kvitujem, že admini stránky ma nevymazali a moje príspevky tam nechali, no zabili ma tou tradičnou odpoveďou. Že sa nemám starať a riešiť kávu iných. Ale keď mne to nedá. Ale dobre, poďme na to inak.
Sme voči tomu úplne bezmocní? Necháme tých ľudí zatvorených v pomyselnej škatuli a nepokúsime sa vysvetliť im, že tam von ich čaká neprebádané územie, na ktorom môžu ochutnávať a ochutnávať? Nie, nemám v pláne nechať ich tak.
Mimochodom, aj preto vznikol Blog o káve. Ľuďom, ktorí uviazli niekde v kávovom suteréne (toto nemá byť urážka ani útok) chcem postupne ukázať, že existuje aj svet mimo tej škatule, v ktorej marketéri svojich baránkov tak nepriedušne zapečatili. Oni to samozrejme spravili dobre, ale len pre seba.
A akou cestou by bolo dobré vybrať sa? To sa vám pokúsime postupom času priblížiť. Pripravujeme viacero článkov a niektoré kvalitné kávy budeme postupne predstavovať aj v našich príbehoch na Instagrame a Facebooku. Sledujte Blog o káve a verím, že sa inšpirujete.
Čo dodať na záver? Do istej miery možno to, čo uviedli autori spomínaného sloganu: „Nerieš kávu iných“, avšak s dodatkom „ale ukáž im cestu. Viac spraviť nemôžeš.“
