Výsledkom prípravy kávy nie je len chutný nápoj, ktorý nás nakopne a dodá nám energiu. Na druhej strane vznikne aj odpad označovaný ako kávový grunt, teda pomleté a vyextrahované zrná. Denne ich na celom svete pribúdajú tisícky a tisícky ton.
Niekto ich možno zmyje v umývadle, čo vzhľadom na hrozbu upchatia odtoku rozhodne neodporúčame, niekto ich spláchne do záchoda, niekto ich spolu s filtrom vyhodí do klasického odpadu a mohli by sme pokračovať. Každý má svoje spôsoby, ale dôsledok je zväčša rovnaký: tvoríme odpad. Kávový grunt nepotrebujeme a hľadáme cesty, ako sa ho zbaviť.
Rôzne využitie kávového gruntu…
Kávovému gruntu sme už na Blogu o káve venovali celú rubriku. Keď ju v rýchlosti prebehnete, tak uvidíte, že tento kávový odpad sa využíva napríklad na výrobu biopaliva, ale okrem toho sa z neho vyrábajú aj mikiny alebo tenisky. Využívať sa však dá aj v rámci kávového peelingu, môže sa kompostovať, no a po novom to vyzerá tak, že by nám mohol pomôcť aj s chudnutím.
Svetlo sveta totiž uzreli výsledky štúdie výskumníkov z austrálskej University of Southern Queensland (USQ), ktorí sa kávovému gruntu venovali takmer sedem rokov. Skúmali jeho potenciál ako funkčnej potraviny, ale aj ako jedla, ktoré môže pomôcť predchádzať chorobe, prípadne ju liečiť.
Konzumovanie kávového gruntu pomáha chudnúť
Nuž a profesor Lindsay Brown vyrukoval so záverom, že jedenie kávového odpadu môže pomôcť s kontrolovaním obezity, aj keď, ako sám priznáva, výskum nebol vykonaný na ľuďoch. Testy prebiehali na potkaních samcoch, ktorí mali počas štyroch mesiacov nasadenú diétu s veľkým množstvom sacharidov a tukov. Tá bola následne počas záverečných ôsmich týždňov doplnená o päť percent kávového odpadu.
„Potkany dostávali veľa fruktózy, kondenzovaného mlieka či nasýtených tukov a výsledok bol taký, že boli obézne, mali poruchy glukózovej tolerancie, ako aj poškodenia kardiovaskulárneho systému a pečene,“ uviedol Brown, ktorého slová cituje austrálska stránka abc.net. „Všetky tieto veci sa rovnako dejú aj u ľudí.“
Zlepšenie prišlo po ôsmich týždňoch
„Avšak keď sme im dali kávový grunt, spozorovali sme, že po ôsmich týždňoch sa tlak krvi začal vracať do normálu, koncentrácia glukózy v krvi sa takisto začala vracať do normálu a začala sa zlepšovať aj situácia týkajúca sa stučnenia pečene (steatózy, pozn. autora). Okrem toho sme pozorovali aj črevné mikroorganizmy a to, ako to všetko koreluje s redukciou obezity, zlepšením glukózovej tolerancie a systolického (horného) krvného tlaku.“
Profesor Brown dospel k záveru, že konzumovanie kávového gruntu môže pomôcť s udržiavaním váhy, ale aj s kontrolovaním rizika vzniku cukrovky, infarktu či srdcových chorôb. A aj keď oficiálne testy na ľuďoch neprebehli, odborník vraj všetko odskúšal aspoň na sebe.
„Keď si každé ráno spravíte kávu, pozbierate grunt, vysušíte ho počas jednej či dvoch hodín v rúre na 60 stupňoch a následne lyžičku pridáte do prípravy muffina alebo chleba, tak je to fajn. Ja som to využíval pri robení chleba, ale dá sa to využiť aj pri muffinoch alebo koláčoch, kdekoľvek. Pochopiteľne, že zmenu nespozorujete zo dňa na deň, avšak je pravdepodobné, že z hľadiska dlhšieho časového obdobia obmedzíte svoju obezitu a zlepšíte tlak krvi.“
Výživová poradkyňa zatiaľ brzdí nadšenie
Dietológovia a výživoví poradcovia však zatiaľ nie sú rovnako nadšení. „Výskum je zaujímavý, ale ešte je príliš skoro,“ povedala Clare Collinsová, ktorá je profesorkou na University of Newcastle. „Síce to dáva zmysel, ale na základe štúdie potkanov nemôžete povedať, aké dávky kávového gruntu by boli odporúčané pre človeka. Skôr, ako si začnete kávový odpad odkladať a dávať ho do ovsenej kaše, radšej by som si počkala na testy na ľuďoch.“
Chudnutie a súčasné obmedzenie tvorby odpadu
Brown má zo všetkého dobrý pocit a okrem toho pripomenul aj ďalšiu výhodu, ktorú by tento počin priniesol. „Len v samotnom Sydney sa za rok vyprodukuje viac ako 3 000 ton takéhoto odpadu. Je teda vzrušujúce uvedomiť si, že na jednej strane zabránime tomu, aby odpad putoval na skládky, no a na druhej strane nám to môže pomôcť so zdraviu prospešnejšími životnými rozhodnutiami,“ prihlásil sa o slovo profesor Brown.
Vzápätí potvrdil, že hľadá potrebné financie na to, aby tieto skutočnosti začal preverovať aj na ľuďoch. „Štúdie na ľuďoch sú drahé, ale ak nás niekto chce financovať, tak do toho pôjdeme. Sú to totiž ozaj vzrušujúce veci,“ dodal Lindsay Brown, ktorého závery boli publikované v americkej publikácii venovanej biomedickej vede označenej ako FASEB Journal.
